Dnes je okrem salašov a štítov všade. Aká je budúcnosť zemného plynu na zelenom Slovensku?

Salaš v Oraviciach. [TASR/Lýdia Vojtaššáková]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky

Ministerstvo životného prostredia chce z európskych prostriedkov financovať modernizáciu vykurovacích sietí. V individuálnom vykurovaní plánuje kotlíkovú dotáciu s až 90-percentnou spoluúčasťou štátu.

Je zemný plyn súčasťou riešenia alebo problému?

Slovenskí plynári zdôrazňujú, že vo vykurovaní môže prispieť k lepšiemu ovzdušiu a vo výrobe elektriny je spojencom obnoviteľných zdrojov.

Ochranári súhlasia, že hlavne v mestách môže zemný plyn zvýšiť kvalitu vzduchu. Jeho infraštruktúru by však na Slovensku najradšej využili pre distribúciu bioplynu. Upozorňujú na škodlivé metánové emisie a pýtajú sa, či by mal byť ako fosílne palivo financovaný z verejných zdrojov.

Veľmi pravdepodobne sa však podiel zemného plynu v slovenskej energetike bude zvyšovať, a to v rámci jej dekarbonizácie. Ministerstvo životného prostredia chce z európskych prostriedkov financovať modernizáciu vykurovacích sietí. V individuálnom vykurovaní zase plánuje kotlíkovú dotáciu s až 90-percentnou spoluúčasťou štátu.

Narastajúci vplyv zemného plynu

Štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) počíta v najbližších 10 – 30 rokoch s rozvojom obnoviteľných zdrojov energie, ale aj zemného plynu.

„Zrejme uvidíme narastajúci vplyv plynu ako dočasného paliva, ktoré je z pohľadu emisných hodnôt, chápané ako nízkoemisný zdroj,“ povedal na EURACTIV Stakeholder Forum „Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?“, ktoré sa konalo 6. decembra v Bratislave.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

Kurilla avizoval, že v priebehu niekoľkých dní ministerstvo zverejnení štúdiu o nízkouhlíkovej ekonomike s výhľadom do roku 2050.

Štúdia, ktorá bude základom pre vládnu stratégiu, sa zasadzuje za tri priority: zvýšenie energetickej efektívnosti, renesancia jadrovej energie, opatrenia v cestnej doprave.

Všade okrem salašov a štítov

Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Ján Klepáč skonštatoval, že slovenská energetika už teraz patrí v Európskej únii k nízkoemisným.

„Patrí nám 9. a ak sa s božou pomocou podarí odstaviť hornonitriansku elektráreň, dostaneme sa na 7. miesto. To je veľmi dobrá správa,“ povedal auditóriu.

Čo sa týka špeciálne vykurovania, 38 percent slovenských domácností je napojených na systémy centrálneho zásobovania teplom. Z nich niečo vyše polovica spaľuje zemný plyn. „Zvyšných 68 percent kúri individuálne, z nich však 86 percent má kotol na zemný plyn,“ informoval Klepáč.

„My sme si životné prostredie začali vďaka zemnému plynu čistiť už v 70. rokoch (20. storočia),“ pokračoval šéf SPNZ s tým, že to umožnil plynovod Družba prevážajúci plyn zo Sovietskeho zväzu do západnej Európy cez Slovensko. „Vtedy sa dostal zemný plyn okrem salašov a Lomnického štítu všade,“ povedal Klepáč.

Nákladovo efektívna dekarbonizácia

Dnes však v niektorých oblastiach Slovenska obyvatelia radšej kúria drevom a odpadom ako plynom, ktorý majú k dispozícii. „Keď som navštívil Kvačany za Liptovským Mikulášom, dýchalo sa tam ako na Štrbskom plese. Dnes? Napriek tomu, že obec je plynofikovaná, viac než polovica obyvateľov spaľuje drevo a všetko, čo dvor dá,“ posťažoval sa Klepáč.

Šéf SPNZ kritizoval aj výrub stromov s cieľom spotrebúvať biomasu či biopalivá.

Vyhnime sa nemeckej ceste, vyzývajú slovenskí plynári

Ministerstvo hospodárstva súhlasí s dekarbonizáciou európskej ekonomiky do roku 2050. Neodmietajú ju ani slovenské priemyselné združenia, zdôrazňujú však nákladovú efektívnosť.

Cieľom by podľa Klepáča nemalo byť znižovať emisie pomocou obnoviteľných zdrojov za každú cenu. „Na konci zaplatí dekarbonizáciu spotrebiteľ a daňový poplatník,“ upozornil šéf SPNZ a vyzval na prístup v duchu hodnoty za peniaze.

„Obnoviteľné zdroje sú ohromným nástrojom. Plynári s nimi chcú spolupracovať,“ dodal Klepáč s tým, že výhodou plynu je flexibilita, dostatok a dostupnosť infraštruktúry.

Obrovský potenciál bioplynu

Ovzdušie znečistené najmä dopravou a vykurovaním je na Slovensku príčinou predčasného úmrtia 5 000 ľudí, hovorí odhad Inštitútu environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR.

Šéf Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) na fóre súhlasil s tým, aby sa plyn viac využíval v mestách. „Potrebujeme vyčistiť ovzdušie,“ povedal Daniel Lešinský.

„Na druhej strane sú pre nás plyn a SPP zaujímaví najmä z pohľadu infraštruktúry. Obrovský potenciál Slovenska pri dekarbonizácii máme pri výrobe a využívaní bioplynu,“ pokračoval ochranár.

Pripomenul, že 40 percent komunálneho odpadu tvoria biologicky rozložiteľné odpady. „Ďalšie stovky ton nám vychádzajú z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Ak to dokážeme cez dobré know-how spracovať na bioplyn, ktorý vyčistíme, získame výborný produkt,“ myslí si Lešinský.

Sú problémom emisie metánu?

Národný koordinátor pre verejné financie v združení CEPA-Priatelia Zeme a sieti Bankwatch Juraj Melichár upozornil v súvislosti so zemným plynom na problém emisií metánu.

„Metán má 86-krát vyšší potenciál globálneho otepľovania ako CO2 počas prvých 20 rokov,“ povedal s odkazom na správu Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC) z roku 2013. „Kratšie zostáva v atmosfére, ale má väčší dopad,“ uviedol ochranár.

Pri znižovaní emisií sa musíme pýtať aj na náklady nečinnosti

Experti Slovensku odporúčajú, aby sa sústredilo na verejné budovy a využívalo garantované energetické služby. Náklady zdravotnej starostlivosti z dôvodu nekvalitných budov sú na Slovensku 500 – 900 miliónov eur ročne.

Melichár tiež kritizoval, že Slovensko je v Európskej únii najviac závislé na dovoze plynu, ktorý pochádza z krajín „za hranou demokracie“.

Napokon sa opýtal, či má zmysel investovať do elektromobility a zároveň plynárenskej infraštruktúry. Únia v posledných rokoch prispela prepravcovi plynu Eustreamu 108 miliónov eur na prepojenie Slovensko – Poľsko a 1 milión eur na štúdiu uskutočniteľnosti o novom plynovode Eastring.

Nízke hodnoty oproti ostatným

Do diskusie sa zapojil expert SPP Distribúcia Jerguš Vopálenský. Jeho spoločnosť aj prepravca plynu podľa neho investovali „veľmi veľa“ do znižovania metánových emisií.

„Slovensko vykazuje v IPCC fugitívne emisie z ropy a zemného plynu, ktorých súčasťou je aj metán, asi 3 percentá z celkových emisií,“ spresnil Vopálenský. Slovenské metánové emisie predstavujú celkovo asi polovicu emisií z uhoľnej elektrárne Nováky.

„Na Slovensku metánové emisie problémom nie sú. Oproti ostatným krajinám sú veľmi nízke,“ zhodnotil Vopálenský.

Upozornil tiež, že za posledných 10 rokov nedostala SPP Distribúcia žiadne príspevky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Plánované kotlíkové dotácie

Štátny tajomník Kurilla si myslí, že modernizačný fond financovaný z aukcií v Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) môže financovať investície do vykurovacích sietí. Odpájanie od centrálnych systémov vykurovania vníma ako „hrozbu“.

Povedal tiež, že envirorezort sa chce viac sústrediť na domácnosti. „Kotlíková dotácia môže byť prvým nástrojom, aby sa ľudia dostali od zastaralých systémov vykurovania k nízkouhlíkovým alebo bezemisným,“ uviedol Kurilla.

Slovenský priemysel so znižovaním emisií súhlasí, žiada však verejnú podporu

Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.

V regiónoch s nízkou kúpyschopnosťou musí podľa neho dôjsť k cielenej podpore.

„Čo sa týka kotlíkových dotácií, uvažujeme o veľmi veľkej intenzite podpory až vo výške 90 percent (spolufinancovania zo strany štátu),“ uzavrel Kurilla.