EK chce menej rečí o klíme a viac činov

zdroj wikimedia commons

Európska komisia pripúšťa, že každoročné rokovania na klimatických summitoch pod záštitou OSN nie sú veľkým prínosom. „Ich účasť s otvoreným koncom a konsenzuálnym prijímaním rozhodnutí často vedie k dohode na najnižšom spoločnom menovateli. Navyše náklady tohto procesu vyjednávania sú značné,“ uvádza sa v uniknutom dokumente EK, ktorý získala agentúra Reuters.

EK v ňom rozoberá podobu medzinárodných politík klimatickej zmeny v budúcnosti. Ministri členských krajín by sa tomuto návrhu mali venovať počas svojho stretnutia nasledujúci mesiac.  Nepublikované dokumenty Komisia nekomentuje.

Každoročné summity, ktoré sa koncom roka konajú za účasti delegácii takmer 200 krajín, zástupcov mimovládnych organizácií i biznisu, si v poslednej dobe vysluhuje predovšetkým kritiku za neúčinnosť, pomalý postup, netransparentnosť, málo čiastkových dohôd a veľa prísľubov, ktorých plnenie je však finančne nepodložené.

Výsledkom posledného summitu v Doha (COP18) bola dohoda, že sa bude pracovať na krokoch pre nové globálne memorandum, ktorá by mala do platnosti vstúpiť po roku 2020. Samotná komisárka EÚ pre klímu Connie Hedegaard výsledky pochválila, pretože hoci bol pokrok „pomalý a frustrujúci“, podarilo sa dosiahnuť hlavný cieľ – „pripraviť pôdu pre veľké rokovania v roku 2015“.

Dohodu z Kodane (2009) sa dosiahla za zatvorenými dverami, pod závery z Cancúnu (2010) sa odmietla podpísať Bolívia. Voči spôsobu prijatia dohody z Doha sa tiež ohradili predstavitelia krajín počas nedávnej konzultácie vo Varšave.

Poľsko pod vedením ministra životného prostredia už naplno pripravuje nasledujúci summit, ktorý bude v novembri. Koncom februára poľský minister Martin Korolec vyhlásil, že „zaistí transparentnosť  rokovaní a rovnakú a neobmedzenú možnosť prezentovať argumenty každého z účastníkov rokovacieho procesu“.

K zefektívneniu rokovaní OSN by podľa dokumentu EK mohlo prispieť zrušenie pravidla, že všetky rozhodnutia vyžadujú súhlas všetkých zúčastnených strán. Revidovať by sa mala aj frekvencia výročných summitov, avšak priebežné menšie technické stretnutia by mali pokračovať.

V súvislosti s dohodou v roku 2015 Komisia trvá na tom, že sa musí týkať všetkých krajín a byť záväzná. Platnosť ustanovení Kjótskeho protokolu vypršala minulý rok a neboli záväzné pre rozvíjajúce sa ekonomiky. HDP niektorých z nich je pritom dnes vyššie ako jednotlivých členských krajín EÚ.

(EurActiv/Reuters)