Ekodohovor prinúti niektoré krajiny vystúpiť z Únie, myslí si rumunský exprezident

Rumunský prezident Traian Basescu. [EPA/Dumitru Doru]

Európsky ekologický dohovor podľa Traiana Băsesca vytlačí niektoré členské štáty na okraj a vytvorí napätie v jej vnútri.

Európska únia musí pri presadzovaní Európskeho ekologického dohovoru brať ohľad predovšetkým na ekonomickú situáciu každého členského štátu, uviedol pre portál EURACTIV.com rumunský exprezident a europoslanec Traian Băsescu (EPP).

Ako podotkol, Rumunsko má jedno z najnižších HDP v Európe.

Ekodohovor bude podľa Băsesca úspešný vtedy, ak jeho financovanie neovplyvní tradičné politiky Únie, ako je napríklad kohézna politika. Poznamenal tiež, že stratégia, ktorú Európska komisia predstavila v decembri, neovplyvní len členské štáty Únie ale aj ďalších 120 krajín, s ktorými spolupracuje.

Rumunsko nemôže obetovať rozvoj

Problémom dohovoru je podľa Băsesca hlavne vo financiách, pretože mnoho európskych krajín nemá peniaze potrebné na splnenie jeho cieľov.

Slovenskí europoslanci: Európsky ekologický dohovor by mal chrániť chudobných a lesy

Wiezikovi chýba v novom klimatickom pláne EÚ väčší dôraz na ochranu prírody, Hajšel podčiarkuje boj proti energetickej chudobe, Štefanec konkurencieschopnosť a inovácie. Hojsík využil predstavenie dokumentu na kritiku slovenskej vlády.

Podľa exprezidenta je neadekvátny aj súčasný návrh príspevku pre Rumunsko z celkového balíka na udržateľné financovanie tisíc miliárd eur. S desiatimi miliardami eur nemôže Rumunsko podľa Băsesca, ktorý bol jeho prezidentom v rokoch 2004 až 2014, možné zastaviť výrobu energie z uhlia. Na odstavenie elektrární, rekvalifikáciu vyše 20 tisíc pracovníkov a vytvorenie pracovných miest v regióne to podľa neho nestačí.

Ekologický dohovor bude znamenať aj preškoľovanie, stratu pracovných miest a celkovú zmenu spôsobu života. Takouto transformáciou môže podľa neho bez problémov prejsť Nemecko, Rumunsko však nemôže obetovať svoj rozvoj v súvislosti s odstavením elektrární.

Podľa Európskeho ekologického dohovoru je stopnutie výroby energie z uhlia prioritou, Băsescu to však vidí inak.

Rumunské priority spočívajú v budovaní diaľnic, železničných tratí či v modernizácii vzdelávania a zdravotného systému. Keďže od tohto závisí celkový rozvoj krajiny, nemôžu ísť rumunské priority na úkor dohovoru.

Možný odchod troch krajín

Podobné rozdiely medzi prioritami Únie a vnútroštátnymi podľa Băsesca môžu spôsobiť medzi členskými štátmi obrovské napätie. „Môže to viesť aj k tomu, že niektoré krajiny zvážia možnosť odchodu z Únie. Stane sa tak preto, lebo v budúcnosti uvalí Únia sankcie na štáty, ktoré nebudú smerovať k cieľom dohovoru,“ myslí si Băsescu.

Zelená pre plynárenské projekty? Slovenskí europoslanci sa nezhodnú

Kým Martin Hojsík namietal celoeurópsky zoznam kľúčových infraštruktúrnych projektov z dielne európskej exekutívy, Robert Hajšel ho podporil. Väčšina europoslancov sa postavila za Komisiu, jej postup však preveruje európska ombudsmanka.

„Podľa toho, aký vplyv bude mať dohovor na hospodárstvo jednotlivých krajín, sa uvidí, či Únia ostane jednotná alebo stratí dvoch či troch členov,” doplnil.

Rumuni v súčasnosti vyrábajú 40 percent elektriny z uhlia, preto sa chcú v rámci dohovoru zamerať na využívanie zdrojov zemného plynu z Čierneho mora. Na ich ťažbu sa pripravujú energetickí giganti ExxonMobil a Lukoil.

Zemným plynom chce europoslanec nahradiť rumunské uhlie. „Bez investície do vlastných projektov na výrobu plynu bude pre Rumunsko a ostatné členské štáty nemožné splniť podmienky nových cieľov Únie v oblasti znižovania emisií uhlíka,“ vyjadril sa Băsescu. Komisia preto podľa neho musí podporovať plynárenské projekty v oblasti Čierneho mora.

Dohovor by mohol tomuto regiónu pomôcť a exprezident povedal, že „Rumunsko musí mať z tejto príležitosti úžitok“.