Elektrické vlaky sa zdajú byť lepšou alternatívou než vodíkové

1024px-DeutscheBahn_gobeirne [Wikimedia Commons/Greg O'Beirne]

Prevádzkovatelia železníc by mohli pri výmene dieselových motorov značne ušetriť, ak ich nahradia elektrickým pohonom a nie vodíkovými článkami, tvrdí nová štúdia. Elektrobatérie však nie sú jednoznačným víťazom tohto duelu kvôli meniacim sa cenám elektriny.

Nie všetky železničné trate môžu byť elektrifikované pomocou elektrického vedenia. Dôvody sú rôzne – buď to nejde kvôli fyzickým prekážkam, ako sú útesy, lesy a tunely, alebo jednoducho kvôli vysokým nákladom na infraštruktúru.

Dieselové vlaky končia

Vlády v čoraz väčšej miere zavádzajú zelené politiky aj v železničnej doprave a postupne vyraďujú  emisne náročné dieslové motory. Stúpa dopyt po alternatívach.

Nemecko sa zaviazalo úplne ukončiť využívanie dieselových lokomotív do roku 2050, čo znamená, že po roku 2025 už nebude nakupovať žiadne lokomotívy tohto typu. Vodíkové palivové články a elektrobatérie tým pádom majú v železničnej doprave otvorené dvere.

Drahší vodík z obnoviteľných zdrojov

Asociácia pre elektrické, elektronické a informačné technológie (VDE), ktorú financuje nemecká vláda, minulý týždeň uverejnila štúdiu, podľa ktorej by mohli byť vlaky napájané elektrinou z batérií  až o 35 percent lacnejšie ako ich vodíkové alternatívy.

Analýza mapujúca možnosti ťažko elektrifikovateľných vlakových tratí prichádza v čase, kedy Nemecko zvažuje otvoriť viac ako štyritisíc kilometrov nepoužívaných a nákladných trás.

Väčšina členských štátov chce rozvíjať medzinárodné železničné trasy

Dvadsaťštyri európskych krajín vrátane Slovenska sa dohodlo, že budú spolupracovať v rozvoji medzinárodnej železničnej dopravy. Chcú z nej spraviť „atraktívnu alternatívu“ pri cestovaní na stredné vzdialenosti, kde v súčasnosti nie je konkurencieschopná.

Podľa VDE v neprospech vodíkových vlakov hovorí vysoká energetická náročnosť vodíkového systému ako aj vysoké náklady na údržbu. Ako uvádza medzinárodný odborný časopis pre železničnú dopravu International Rail Journal, štúdia nezahŕňa lacnejšie, emisne náročnejšie formy vodíka.

Štúdia ráta s drahším „zeleným vodíkom“ vyrábaným z obnoviteľných zdrojov a nie s vodíkom zo zemného plynu. Predpokladané náklady na elektrinu sú preto relatívne vysoké, aj keď k elektrolýze vodíka by mohlo dochádzať v noci, keď sú ceny nižšie.

Je ťažké predpovedať, ktorý typ technológie bude v nasledujúcich rokoch lacnejší. Náklady na batérie stabilne klesajú a existuje nádej, že stúpajúca kapacita na výrobu obnoviteľnej energie zníži ceny elektriny.

Uplatnenie v nákladnej doprave

Nemecko už prevádzkuje dva vodíkové vlaky a uzavrelo zmluvy na elektrické aj vodíkové rušne. Holandsko a Spojené kráľovstvo začali takisto testovať vlaky s vodíkovými palivovými článkami.

Cieľom nedávnej stratégie Európskej komisie je zvýšiť príjem a dopyt po ekologickom vodíku. Komisia v stratégii pripúšťa, že na rozbehnutie trhu s vodíkom bude potrebný „modrý vodík“ vyrobený zo zemného plynu s využitím technológie na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka.

Dekarbonizácia Európy má stáť na vodíku z obnoviteľných zdrojov, vyplýva z pracovného dokumentu Komisie

Európska komisia uprednostní výrobu „zeleného“ vodíka z obnoviteľných zdrojov pred vodíkom získaným zo zemného plynu, vyplýva z dokumentu, ktorý má k dispozícii redakcia portálu EURACTIV.com.

Podľa stratégie by sa mal vodík zavádzať prioritne v oblastiach náročných na emisie oxidu uhličitého. Ide najmä o nákladnú cestnú doprava a ťažký priemysel.

Letectvo aj lodná doprava považuje stratégia za potenciálne vhodné sektory pre rozvoj vodíka. Kvôli ranému štádiu vývoja technológií a úplnej absencii prototypov je v tejto oblasti pravdepodobný pokrok iba v strednodobom alebo dlhodobom horizonte.

Vývoj vodíkových technológií vo vlakovej doprave a osobných automobiloch je oveľa viac rozvinutý. Niektorí analytici varujú, že vodík by sa nemal používať v type dopravy, ktorý je možné ľahko elektrifikovať.