Emisie v Únii v roku 2019 výrazne klesli. Najviac v teplárenstve a vo výrobe elektriny

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Emisie skleníkových plynov klesli v členských štátoch Európskej únie o 3,9 percenta medzi rokmi 2018 a 2019. Od roku 1990 sú nižšie už o 28,3 percenta. Najviac sa znižovali v teplárenstve a vo výrobe elektriny, ukazujú oficiálne štatistiky z inventára európskych emisií. 

Každoročný inventár skleníkových plynov Európskej únie zverejnila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA) v pondelok (31. mája). EEA ešte predtým poslala inventár Rámcovému dohovoru o zmene klímy (UNFCC) na základe dohody v rámci Kjótskeho protokolu.

Údaje dokazujú, že európskemu bloku sa naďalej darí emisie znižovať. Medzi rokmi 2018 a 2019 klesli o 166 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého a ostatných skleníkových plynov, čo predstavuje 3,9 percenta z pôvodnej hodnoty v roku 2018. Celkovo Únia vyprodukovala viac ako štyri miliardy ton emisií. Do tejto štatistiky sa ešte rátajú aj emisie Spojeného kráľovstva. Medzi členskými krajinami zaznamenalo najvýraznejší pokles Nemecko – o 46 miliónov ton.

Od roku 1990 emisie klesli už o 1602 ton. Percentuálne sa najviac znižovať Estónsku, kde emisie klesli o 64,2 percenta. Nasleduje Litva (57,4  percenta) a Rumunsko (57,3 percenta). Ak sa pozrieme na celkový objem, Nemecko a Spojené kráľovstvo sú zodpovedné za viac ako polovicu celkových znížených emisií. Na Slovensku sú emisie nižšie o 45,6 percenta. Medzi rokmi 2018 a 2019 sa znížili o 5,3 percenta.

Emisie skleníkových plynov vyprodukovaných členskými krajinami EÚ, Islandu a Spojeného kráľovstva bez zahrnutia prírodne zachyteného uhlíka. [Európska environmentálna agentúra]

Nie vo všetkých krajinách emisie klesajú. V roku 2019 došlo vo viacerých krajinách k čiastkovému zvýšeniu. Zvyčajne sa pohybovalo okolo jedného percenta. Výnimkou je Malta, kde emisie stúpli o 6,5 percenta. Podstatnejšie je však dlhodobé hľadisko. Od roku 1990 emisie najviac stúpli na Cypre (58,7 percenta), v Írsku (9,9 percenta) a v Španielsku 8,5 percenta. Cyperský príspevok k emisiám však nie je veľký. V absolútnych číslach preto prvenstvo patrí Španielsku.

Ak sa pozrieme na sektory, až k 80 percentám z celkového zníženia v roku 2019 došlo v teplárenstve a vo výrobe elektriny. EEA uvádza, že za to môže rastúca cena emisných povoleniek v rámci systému EU ETS aj zníženie relatívnej ceny plynu v porovnaní s uhlím, ktoré viedli k rýchlejšiemu rozvoju obnoviteľných zdrojov energie.

Emisie rastú v doprave a chladiarenstve

Všeobecne sa dá povedať, že najrýchlejšie klesajú emisie v krajinách bývalého východného bloku, ktoré boli dlho charakteristické vysokou energetickou intenzitou. To znamená, že na výrobu určitého výrobku, elektriny či tepla bolo treba veľké množstvo energie. Táto vlastnosť charakterizovala najmä ťažký priemysel. Ten sa však z krajín strednej a východnej Európy postupne vytráca. Závody, ktoré naďalej fungujú, postupne inovujú, dekarbonizujú a zvyšujú energetickú efektívnosť, čo vedie k nižším emisiám.

Práve výrobný priemysel je po teplárenstve a výrobe elektriny sektor s najvýznamnejším poklesom emisií od roku 1990. K podstatnému zníženiu došlo aj v sektore budov. Naopak, emisie stúpajú v doprave a chladiarenstve. K rastúcemu trendu v doprave prispievajú podľa EEA najmä osobné autá.

EEA zhŕňa dôvody dlhodobo klesajúcich emisií nasledovne: rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, odklon od uhlia vo výrobe elektriny a tepla, rastúca energetická efektivita a štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov.

Rast bez ekonomického rastu? Zelená dohoda stojí aj na spoločenských zmenách

Európska zelená dohoda si vyžaduje nielen technologické, ale aj spoločenské zmeny. Oddeliť ekonomický rast od spotreby zdrojov však nebude v plnej miere možné, uvádza nová správa Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA).

Ako sa na emisiách prejavila pandémia zatiaľ nevieme. Prvé odhady by EEA mala vydať na jeseň. Členské štáty svoj emisie nahlasujú každoročne do 15. januára. EEA v spolupráci s Eurostatom a Spoločným výskumným centrom (JRC) údaje skontrolujú a do 28. februára pripravia návrh inventára, ktorý majú členské štáty právo pripomienkovať. Finálna verzia sa vydáva do 15. apríla, prípadne do konca mája.

Oddelenie ekonomického rastu aj rastu emisií

Inventár hovorí aj o postupujúcom oddelení rastu hrubého domáceho produktu (HDP) a emisií. Európske HDP totiž od roku 1990 stúplo o 64 percent, zatiaľ čo emisie klesli o 28 percent. To je pre Európsku úniu, nepochybne, dobrá správa. Európske klimatické ciele aj ciele udržateľného rozvoja OSN totiž stoja na teórií zeleného rastu, ktorá s týmto oddelením počíta, píše EEA vo svojej januárovej správe.

EEA však zároveň dodáva, že sa treba pozrieť nielen na emisie aj na celkovú materiálovú stopu ľudí. Tú sa zatiaľ od rastu HDP oddeliť nepodarilo. Časť výskumníkov hovorí, že zatiaľ žiadne dôkazy nenaznačujú, že by to vôbec bolo možné.