Emisie z budov a dopravy sa musia výraznejšie znížiť

Európska komisia navrhuje spoplatniť emisie z vykurovania a chladenia budov. [pixabay.com]

Lídri EÚ rokujú na summite aj o emisných cieľoch pre sektory, ktoré nie sú súčasťou obchodovania s emisnými povolenkami. Tie však na 55-percentné zníženie emisií nemusia stačiť.

Na summite (24.-25. máj 2021) by sa mali lídri EÚ zaoberať najmä určením národných emisných limitov pre kľúčové sektory, ktoré sú dnes mimo systému obchodovania s emisiami (EU ETS) – doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpady. Diskutované nariadenie určí členským krajinám záväzné ciele znižovania emisií do roku 2030.

Prečo je to dôležité

Spomínané sektory dnes produkujú takmer 60 percent domácich emisií skleníkových plynov v EÚ. Únia ich tak musí zahrnúť do svojich snáh o dekarbonizáciu.

Súčasne je to citlivá otázka. Celkový cieľ znižovania emisií musí Únia „rozdeliť“ medzi členské krajiny. Národné limity závisia od faktorov použitých pri prerozdeľovaní.

Komisia navrhla, aby boli národné ciele určené podľa ekonomickej úrovne krajín, meranej hrubým domácim produktom na hlavu. Podľa návrhu záverov summitu by mali lídri tento systém podporiť.

V čom je problém

Schválenie národných cieľov by bolo pozitívnym signálom, že členské krajiny berú záväzok dosiahnutia uhlíkovej neutrality vážne. Tak jednoduché to však nie je. V prvom rade, nariadenie v súčasnej podobe počíta s tým, že celkové emisie sektorov nezaradených do EU ETS klesnú do roku 2030 o 30 percent.

Redukcia však asi bude musieť byť vyššia, nakoľko EÚ sa v klimatickom zákone zaviazala, že celkové emisie skleníkových plynov klesnú do konca tohto desaťročia o 55 percent (predchádzajúci cieľ bol 40 percent). To znamená, že sa budú musieť sprísniť aj národné ciele.

Druhým problémom je plánované zaradenie dopravy a budov do systému obchodovania s emisiami. V takom prípade by mohli byť tieto sektory vyradené spod diskutovaného nariadenia a bolo by potrebné nové prerozdelenie emisných limitov medzi ostávajúce sektory.

Čo sa bude diať

Ak aj summit závery prijme, nariadenie bude musieť byť v budúcnosti pravdepodobne revidované. Opäť to otvorí otázku, ktorá krajina má akým podielom prispieť k dosiahnutiu celoeurópskych limitov.

Doteraz sa používal princíp, že od bohatších krajín (merané HDP na hlavu) sa očakávalo výraznejšie znižovanie emisií. Je tu však aj opačný argument: zníženie emisií je jednoduchšie a lacnejšie práve v chudobnejších krajinách, ktoré využívajú uhlíkovo náročné technológie. Naviac, EÚ pre nich vytvorila finančné nástroje, ktoré majú uľahčiť prechod k nízkouhlíkovej ekonomike.

Text je súčasťou prehľadu Týždeň v európskej ekonomike, ktorý EURACTIV Slovensko uverejňuje v spolupráci s Denníkom N.

Partner