Eurokomisia predstavila klimatický zákon, cieľ pre rok 2030 v ňom zatiaľ chýba

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen s klimatickou aktivistkou Gretou Thunberg. [TASR/AP/Virginia Mayo]

Európska exekutíva chce dôsledne sledovať pokrok členských štátov aj súlad európskej legislatívy s klimatickými cieľmi. Stanovovanie cieľov medzi rokmi 2030 a 2050 navrhuje zrýchliť prostredníctvom delegovaných aktov.

Európska komisia v stredu predstavila návrh klimatického zákona, ktorý má Európsku úniu do roku 2050 doviesť k uhlíkovej neutralite. Komisiu zaväzuje posúdiť každý legislatívny návrh z hľadiska dosahovania klimatických cieľov aj každých päť rokov hodnotiť pokrok členských štátov.

„Bude našim kompasom na ďalších 30 rokov,“ povedala o zákone šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen pri jeho predstavení, ktorého sa zúčastnila aj švédska aktivistka Greta Thunberg. Predsedníčka Komisie vyzdvihla, že nový zákon ponúka predvídateľnosť a transparentnosť, o ktoré dlhodobo žiadali európske podniky.

Zákon tiež vyjasňuje, že cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 platí pre Európsku úniu ako celok, nie jednotlivé členské štáty. To by mohlo upokojiť Poľsko, ktoré vďaka tomu môže získať viac času na splnenie cieľa do roku 2050. Niektoré krajiny už totiž deklarovali, že chcú klimatickú neutralitu dosiahnuť skôr.

Diferencovaný prístup akceptujú aj environmentalisti, ktorí súhlasia, že niektoré krajiny potrebujú na prechod k uhlíkovej neutralite viac času. Kritizujú však chýbajúci cieľ pre rok 2030.

Ako chce Únia financovať uhlíkovú neutralitu

Európska komisia chce zjednodušiť súčasné fiškálne pravidlá EÚ. V záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality by výpočty deficitov a dlhu po novom mohli byť oslobodené od verejných investícií do dekarbonizácie ekonomiky.

Cieľ pre 2030 príde neskôr

„Čo spravíme od teraz do roku 2030 rozhodne o tom, či udržíme globálneho otepľovanie pod 1,5 stupňom Celzia. Je to test – najdôležitejšie je to, čo spravíme do roku 2030“ uviedol pre agentúru Reuters Sebastian Mang z Greenpeace v súvislosti s návrhom zákona, ktorý unikol v pondelok (2. marca).

Text však hovorí len o tom, že Komisia do septembra 2020 prehodnotí aktuálny cieľ znižovania emisií o 40 percent oproti úrovni z roku 1990 a zvýši ho na 50 alebo 55 percent „vo svetle cieľa uhlíkovej neutrality“. Do júna 2021 tiež v súvislosti s týmto cieľom prehodnotí legislatívu, ktorá sa týka obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

To je však podľa environmentalistov príliš neskoro. Preto niektorí z nich hodnotia klimatický zákon ako „antiklimatický“ alebo „prázdny“.

Komisia si za neskorším prijatím cieľa stojí. “Som presvedčený, že ak by sme dnes oznámili číslo, ktoré by nebolo podložené dôkladnou analýzou, mesiace by sme viedli nekonečné diskusie o tom, či je správne,” uviedol pri predstavení zákona podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans. Keď sú dostupné fakty, podľa jeho skúseností sa jednotliví aktéri dokážu dohodnúť rýchlejšie.

Analýzu má Komisia predstaviť na konci leta. Následne chce návrh klimatického zákona aktualizovať o nový cieľ pre rok 2030.

List dvanástich ministrov

Viaceré krajiny sú však presvedčené, že Komisia musí analýzu zverejniť skôr. O zverejnenie čísel do júna Timmermansa požiadalo 12 členských štátov: Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko.

„Vďaka včasným zvýšeným národným príspevkom môže Európska únia viesť príkladom a rozhýbať vo zvyšovaní záväzkov aj ostatné krajiny,“ píše sa v liste ministrov životného prostredia podpredsedovi eurokomisie Fransovi Timmermansovi. Okrem novembrového klimatického samitu OSN ministri ako míľnik spomínajú aj septembrový samit EÚ-Čína.

Komisia však v návrhu klimatického zákona avizuje, že chce cieľ pre rok 2030 prehodnotiť nielen na základe dopadovej štúdie, ale aj zároveň analýzy energeticko-klimatických plánov jednotlivých členských krajín. Tie jej však ešte päť členských štátov neodovzdalo, vrátane Francúzska, Luxembruska a Španielska, ktorých ministri Komisiu žiadajú o urýchlenie procesu.

Na zvýšených ambíciách sa navyše členské štáty musia dohodnúť s Európskym parlamentom. Ten už signalizoval, že nepôjde pod cieľ 55 percent. Jednotliví členovia EÚ sa naopak nezhodujú, aký vysoký by mal byť cieľ.

Šéf parlamentného envirovýboru Pascal Canfin v rozhovore pre EURACTIV.com tvrdí, že v parlamente nie je vôľa pre väčší záväzok, ani pre menší záväzok. Predpokladá preto, že keď sa o zákone bude v júni hlasovať vo výbore, poslanci budú žiadať doplnenie cieľa zníženia emisií o 55 percent do roku 2030.

Nová slovenská vláda by podľa svojich predvolebných sľubov nemala mať problém ani s vyšším záväzkom. Najsilnejšie koaličné strany OĽaNO a Sme rodina v kampani presadzovali cieľ 65-percnentého zníženia emisií, Za ľudí 55 percent. Jedinou výnimkou je SaS, ktorá so zvyšovaním cieľa nesúhlasí.

Slovenskú opozíciu rozdeľuje názor na jadrovú energiu aj zemný plyn

VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.

Zrýchlenie procesov

Komisia sa návrhom zákona zároveň snaží zrýchliť rozhodovací proces o nových klimatických cieľoch. Dlhé vyjednávania totiž príliš nezodpovedajú stavu klimatickej krízy, ktorú europarlament vyhlásil minulý rok.

Podľa návrhu by Komisia na základe konzultácií s expertmi členských štátov každých päť rokov prehodnocovala klimatické ciele bloku prostredníctvom delegovaných aktov. Ciele potom nebudú musieť prejsť kompletným legislatívnym konaním v parlamente ani v Rade EÚ. Tie však budú mať právo nový cieľ odmietnuť.

„Členským štátom a europoarlamentu sa to nebude páčiť,“ uviedol v blogu klimatický think-tank E3G. Dohľad nad klimatickými politikami podľa neho nebudú chcieť stratiť ani krajiny, ktoré sú viac proeurópske a proklimatické.

Think-tank naznačuje, že z pohľadu Komisie môže ísť o taktický krok a za zmenu návrhu bude požadovať iné ústupky.

Je však možné, že Komisia nájde pre svoj návrh podporu. Stojí v ňom totiž, že delegáciu právomoci na Komisiu môže Európsky parlament alebo členské štáty kedykoľvek odvolať a zapojiť sa do formovania cieľov plnou silou.

„Osobne vidím v návrhu Komisie prínos: keď sa raz členské štáty a Európsky parlament  a dohodnú ciele pre rok 2050 a 2030, už nie je dôvod otvárať legislatívny cyklus každých päť rokov,“ uviedol v tejto súvislosti francúzsky europoslanec Canfin (Renew Eurpope).