Európa má nové klimatické ciele. Aktivisti tvrdia, že na Parížsku dohodu nestačia

Nemecká kampaň proti naftovým vozidlám [EPA-EFE/Clemens BIlan]

Európsky parlament schválil nariadenie o znižovaní emisií v doprave, budovách a poľnohospodárstve do roku 2030. Nie je isté, či bude stačiť, aby si Európska únia splnila svoje medzinárodné záväzky.

Poslanci Európskeho parlamentu prijali v utorok 17. apríla dohodu o právne záväzných klimatických cieľoch pre rok 2030 a tiež dohodu o znižovaní uhlíkových emisií zo strany členských štátov EÚ.

Na znení oboch legislatívnych textov sa poslanci už vopred dohodli s Radou EÚ, teda s členskými štátmi.

Pokles emisií o 30 percent

Podľa schváleného nariadenia o zdieľanom úsilí by emisie oxidu uhličitého v sektoroch dopravy, poľnohospodárstva, stavebníctva a odpadov mali medzi rokmi 2021 a 2030 klesnúť o 30 percent a akékoľvek odlesňovanie v EÚ by malo byť kompenzované výsadbou nových stromov.

Ciele na úrovni EÚ by sa mali premietnuť do záväzných národných stropov pre odvetvia, ktoré nie sú súčasťou trhu EÚ s emisiami CO2. Ide o sektory poľnohospodárstva, dopravy, výstavby a odpadového hospodárstva, ktoré sa podieľajú na tvorbe okolo 60 percent emisií skleníkových plynov v EÚ.

Oba návrhy sú súčasťou úsilia EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov vo všetkých sektoroch o minimálne 40 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Únia sa k tomuto cieľu zaviazala aj prostredníctvom parížskej klimatickej dohody.

Štáty tlačili opačným smerom

Holandský liberálny europoslanec Gerben-Jan Gerbrandy, ktorý mal v Parlamente na starosti oba legislatívne návrhy, v správe pre médiá upozornil, že poslanci urobili všetko pre dosiahnutie dohody v oblasti klímy aj napriek snahe vlád niektorých krajín EÚ podkopať tieto ambície.

Komisia dá viac na ekologickú dopravu. V Rade jej hrozí oklieštenie

Kým európska exekutíva zvyšuje financovanie elektromobilov, národné vlády sa bránia nižším emisiám.

„Pod tlakom parlamentu sa nám podarilo znížiť povolený rozpočet pre uhlíkové emisie o emisie približne štyroch miliónov automobilov. Európske vlády budú musieť urobiť viac a budú to musieť urobiť oveľa skôr,“ upozornil Gerbrandy, podľa ktorého odkladanie opatrení na ochranu klímy už nie je možné.

Spresnil, že toto nariadenie vyžaduje, aby všetky vlády krajín EÚ urýchlili svoje „zelené investície“ na riešenie emisií skleníkových plynov produkovaných poľnohospodárskou výrobou, dopravou, odpadmi a energetickou potrebou budov.

Bude to stačiť pre Paríž?

Schválené nariadenie naopak kritizovala Miriam Dalliová (S&D), podľa ktorej „nedosiahne, čo treba“ a nenasmeruje Úniu na nízkoemisnú trajektóriu.

Združenie mimovládok Climate Action Network Europe zašlo v kritike ešte ďalej. „Celoeurópsky cieľ aj národné ciele nie sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody,“ uviedol jeho šéf Wendel Trio. Dodal, že „dopad na klímu bude extrémne obmedzený.“

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom tohtotýždňovom prejave v Európskom parlamente vyzval na zavedenie minimálnej ceny uhlíka ako aj akýchsi uhlíkových ciel na hraniciach Únie. Chce tiež otvoriť diskusiu o ambicióznejšej klimatickej politike EÚ.

Po odlesňovaní bude zalesňovanie

Parlament odhlasoval aj samostatné nariadenie, ktorého cieľom je zmierniť vplyvy klimatických zmien znižovaním emisií skleníkových plynov v sektore využívania pôdy a lesného hospodárstva a posilnením schopnosti lesov absorbovať oxid uhličitý.

Krajiny EÚ by na základe predloženého návrhu mali zabezpečiť kompenzáciu výrubu stromov výsadbou nových a prijať opatrenia, ktoré umožnia zvýšiť mieru zachytávania emisií CO2 v odvetviach využívajúcich ornú pôdu, pastviny a lesy (LULUCF).

Europoslanci chcú, aby od roku 2030 absorpčná kapacita lesov prevýšila produkciu emisií v daných sektoroch.