Európska únia potrebuje viac bielkovín. Nie z mäsa, ale z rastlín

Zdrojom rastlinných bielkovín sú strukoviny. [flickr]

Európska únia nie je sebestačná v produkcii rastlinných bielkovín, ktoré potrebuje ako krmivo pre dobytok. Pestovanie a obchod s týmito plodinami má dopad na potravinovú bezpečnosť a životné prostredie. Komisia preto pracuje na „proteínovom pláne“.

Európska produkcia plodín bohatých na bielkoviny, ako napríklad sója, vzrástla medzi rokmi 1994 až 2014 z 24,2 na 36,3 milióna ton. Nakoľko sa ale používajú aj ako krmivo pre dobytok, zvýšila sa tiež ich spotreba – z 39,7 na 57,1 milióna ton. Európe tak chýba 20,8 milióna ton týchto plodín, kvôli čomu je v súčasnosti závislá na ich dovoze z tretích krajín.

K problematike bielkovín sa už niekoľko rokov vyjadruje aj Európsky parlament. Neustále pripomína potrebu väčšej autonómie a vytvorenia európskej stratégie v tejto oblasti. Vo februári tohto roku sa k myšlienke priklonil aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan.

Do konca roku 2018 by mala Komisia dokončiť Európsku stratégiu podpory bielkovinových plodín. O takzvanom „proteínovom pláne“ sa bude diskutovať aj počas rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ.

Spotreba rastie

Problematika bielkovinových plodín má presah do viacerých oblastí. Správa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka uvádza, že „dodávka bielkovín je otázkou prvoradého významu“. Ako sa píše v správe, spájajú sa s ňou dve dôležité obavy, ktorým by mal Brusel venovať svoju pozornosť. Bielkovinové plodiny a obchod s nimi majú totiž podstatný dopad na potravinovú bezpečnosť a stav životného prostredia.

Nielen komíny. Aj poľnohospodárstvo ničí naše ovzdušie

Poľnohospodárska výroba sa čoraz viac podieľa na zhoršovaní kvality ovzdušia. Pripravovaná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky túto problematiku takmer nerieši.

Správa vysvetľuje, že niektoré regióny sveta sa stali veľkými spotrebiteľmi proteínov, hlavne vo forme mäsa. Všetky poľnohospodárske krajiny zároveň zaznamenali vyššiu spotrebu sóje. Tá tvorí 45 percent svetového trhu s bielkovinami, keďže sa používa ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá.

K prudkému nárastu jej spotreby došlo najmä v Číne, čo z tejto krajiny urobilo najväčšieho dovozcu sóje na svete. Peking už stihol prijať stratégiu pre zabezpečenie vlastných sójových dodávok, ktorá by ale na druhej strane mohla ohroziť ostatných nákupcov a teda aj Európsku úniu.

Príležitosť zlepšiť poľnohospodárstvo

Ešte pred hlasovaním Výboru poslali mimovládne organizácie, ako Priatelia Zeme, Slow Food či Compassion in world farming europoslancom list, v ktorom upozornili na negatívny vplyv produkcie sóje na životné prostredie. Vyzvali ich, aby zabezpečili, že dovoz sóje a ostatných proteínových plodín nebude prispievať k ďalšiemu ničeniu životného prostredia a porušovaniu ľudských práv.

Proteínová stratégia je podľa nich príležitosťou odkloniť sa od monokultúrneho poľnohospodárstva a posilniť biodiverzitu. Plán by mohol podporiť prechod na agroekologické metódy, lokálnu spotrebu a férový obchod.

Ekologické poľnohospodárstvo bude vedieť nakŕmiť ľudstvo, tvrdí štúdia

Prechod na ekologické poľnohospodárstvo by podľa odborníkov uživil rastúcu populáciu za dvoch podmienok. Prvou je obmedziť plytvanie potravinami a druhou znížiť spotrebu mäsa.

Upozornili aj na to, že Európska únia by mala dbať na znižovanie závislosti od dovozu krmiva nielen prostredníctvom domácej produkcie bielkovinových plodín, ale aj nižšou spotrebou mäsa, ktorá má tiež negatívny vplyv na životné prostredie.

„Intenzívne investície“

Europoslanci niektoré výzvy mimovládnych organizácií vypočuli. Na plenárnom zasadnutí sa vyjadrili kriticky k produkcii sóje v Južnej Amerike, odkiaľ ju Európska únia dováža. Upozornili na to, že masívna výroba tejto plodiny vedie k odlesňovaniu, erózii pôdy a kontaminácii pesticídmi.

Autonómiu v oblasti dodávok sóje a iných bielkovinových plodín je podľa nich možné dosiahnuť prostredníctvom užšej spolupráce so susednými krajinami a diverzifikáciou dovozu bielkovín. Zároveň ale pripomínajú, že dovoz musí spĺňať európske sociálne a environmentálne normy.

Europoslanci navrhli vytvorenie platformy, ktorá by určila výrobné kapacity jednotlivých oblastí v Európe a katalogizovala výsledky relevantných výskumov. Brusel by mal podľa nich „intenzívne investovať do integrovaného a cieleného výskumu, aby sa bielkovinové plodiny stali ekonomicky atraktívnejšími, aby ich výroba bola konkurencieschopnejšia a aby sa zvýšili ich výnosy,“ píše sa v tlačovej správe Parlamentu.

Technológie by mali priniesť presnejšie poľnohospodárstvo

Spoločný poľnohospodárska politika bude podporovať nové technológie v agrosektore aj po roku 2020. Veľké očakávania sa spájajú najmä s tzv. technológiami presného poľnohospodárstva.

Strukoviny a striedanie plodín

Pestovanie bielkovinových plodín by sa nemalo obmedziť len na sóju. Tá v súčasnosti tvorí až tretinu z 45 miliónov ton surového proteínu, ktorý EÚ ročne spotrebuje. Poslanci Európskeho parlamentu sa domnievajú, že „široká škála (plodín) by umožnila maximalizáciu produkcie bielkovín vo všetkých regiónoch Európy v závislosti od miestnych klimatických podmienok.“ Vo svojom uznesení spomínajú najmä plodiny, ako lupina, bôb, hrach, cícer, arašidy a bôb obyčajný, ktoré sa zvykli pestovať v minulosti.

Striedanie plodín prerušuje aj reprodukčné cykly škodcov a patogénov, čo by obmedzilo šírenie chorôb a  potrebu siahať k používaniu pesticídov.

Europol zacielil na nezákonné pesticídy. Slovensko stoja 12 miliónov ročne

Policajti a colníci zadržali po celej Európe 360 ton zakázaných a falošných pesticídov. Európske firmy pre ne prichádzajú každý rok o 1,3 miliardy eur.

Tieto rastliny viažu dusík a môžu poľnohospodárom pomôcť znížiť spotrebu syntetických dusíkatých hnojív. Klesli by ich vstupné náklady, ako aj negatívne vplyvy na životné prostredie.

Strukoviny sú navyše schopné pripraviť pôdu pre nasledujúce plodiny, čo môže zvýšiť výnosy o 10 až 20 percent. Striedanie plodín by zvýšilo kvalitu pôdy, znižilo šírenie chorôb a podporilo biodiverzitu. Podľa europoslancov by to mala zohľadniť aj budúca spoločná poľnohospodárska politika Únie.

Alebo podpora biopalív?

V reakcii na iniciatívu vytvoriť proteínový plán sa Asociácia európskych farmárov Copa-Cogeca pre EURACTIV.com vyjadrila, že je nutné zachovať hlavný zdroj proteínových krmív, ktorý vzniká ako vedľajší produkt biopalív a spracovania živočíšnych bielkovín. Podľa generálneho tajomníka asociácie Pekka Pesonena je práve odvetvie biopalív dôležitým zdrojom produkcie proteínov.

„Z roka na rok sa nám vďaka týmto produktom darí znižovať našu dovoznú závislosť o 10 až 15 percent. V diskusii o bielkovinovom zásobovaní preto nejde o zanedbateľnú záležitosť“ uviedol Pesonen.

Aj generálny tajomník Európskeho združenia pre obnoviteľný etanol (ePURE) zdôraznil, že produkcia etanolu zabezpečuje Európe palivá aj potraviny. Je to „výhodné riešenie pre všetky strany. Európe pomáha splniť jej klimatické ciele a zároveň reagovať na potrebu dovozu krmív pre zvieratá. Nemá zmysel, aby Únia zvažovala postupné vyradenie biopalív vyrábaných z poľnohospodárskych plodín a súčasne navrhla stratégiu na zvýšenie produkcie bielkovín.“

Podľa chorvátskej europoslankyne Marijany Petirovej (EĽS) by to mohol byť silný argument proti odklonu od biopalív prvej generácie. V opačnom prípade by európski poľnohospodári podľa nej ešte viac záviseli od dovozu, ktorý by ale „na rozdiel od krmiva vzniknutého pri výrobe biopalív, bol založený na geneticky modfikovanom materiáli.“