Európske metropoly žiadajú fond na nákup nízkoemisných autobusov

Ilustračný obrázok. Elektrické autobusy v holandskom meste Utrecht. [EPA-EFE/Jeroen Jumelet]

Štyri západoeurópske mestá navrhujú 3,5 miliardový fond na nákupy autobusov s nulovými emisiami. Je to podľa nich cesta ako zatraktívniť verejnú dopravu a pomôcť jej spamätať sa po koronakríze. 

Predstavitelia štvorice európskych metropol – Bonnu, Bruselu, Dublinu a Milána, v ktorých žije 7,5 milióna ľudí – žiadajú Európsku komisiu, aby do programu ekonomickej obnovy zaradila aj posilnenie verejnej dopravy. Navrhujú fond pre autobusy s nulovými emisiami vo výške 3,5 miliardy eur.

V spoločnom liste, ktorý podpísali aj mimovládne organizácie, predstavitelia miest upozorňujú, že verejná doprava utrpela obrovské straty v príjmoch a treba ju podporiť zatraktívnením služieb. Nízkoemisná verejná doprava zároveň prispieva k ochrane klímy a k plneniu klimatických cieľov.

Pandémia významne znížila využívanie verejnej dopravy. Vlády po celej Európe neodporúčali ľuďom zbytočné cesty a ľudia často využívali prácu z domu. S postupným otváraním ekonomiky a uvoľňovaním opatrení začínajú ľudia znovu hromadnú dopravu využívať. V celej Európe platí povinnosť nosiť v nej rúška.

Podľa odborníkov na mobilitu ale snaha o udržiavanie fyzickej vzdialenosti a zmena prístupu verejnosti vo všeobecnosti pravdepodobne z dlhodobého hľadiska poskytovateľov dopravy poškodia. Jednou z ciest ako to riešiť sú atraktívnejšie služby.

„Existuje riziko, že ľudia dochádzajúci za prácou sa namiesto návratu do verejnej dopravy presunú k individuálnej doprave, do áut, ktoré jazdia na fosílne palivá, čo v nasledujúcich mesiacoch bude znamenať vyššie emisie skleníkových plynov a väčšie znečistenie,“ zdôrazňuje sa v liste.

Bratislava kúpila elektrické autobusy, o rok sa môže vrátiť k naftovým

Bratislavská verejná doprava potrebuje viac peňazí od vlády a lepší marketing. A možno aj dopravný kolaps, aby ukázala svoj zmysel.

List je adresovaný podpredsedovi Európskej komisie zodpovedným za Európsku zelenú dohodu Fransovi Timmermansovi a komisárke pre dopravu Adine Valean. Obsahuje nielen návrh na vznik fondu pre nákup čistých autobusov ale žiada prostriedky aj pre ďalšie iniciatívy, ako je vysokorýchlostný internet v autobusoch či taxíky s nulovými emisiami.

Podľa listu by sa mali zdroje prideľovať z Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Takáto iniciatíva by bola plne v súlade s Európskou zelenou dohodou, argumentujú signatári.

Zástupcovia metropol už ponúkajú aj čísla. Podľa nich by sa za 3,5 miliárd eur mohlo kúpiť približne 12 tisíc kusov ekologických autobusov, pričom výška dotácie na jeden autobus by klesala z počiatočných 150 tisíc eur na 15 tisíc eur do roku 2027.

Elektrické autobusy sú stále drahšie v porovnaní s naftovými. Navyše, nabíjacia infraštruktúra je pre mestské úrady stále veľkým náklad, keďže ich výrobcovia ešte len začali rozširovať výber pre potenciálnych kupcov.

Fond by sa nemal slúžiť len pre elektrické vozidlá, mal by sa riadiť zásadou technologickej neutrality. V Európe už jazdia autobusy na vodík a biopalivá a mnoho miest ohlásilo ambiciózne plány obnovy vozových parkov na najbližšie roky.

Podľa údajov z roku 2018, polovicu všetkých nákupov elektrických autobusov urobilo len päť krajín:  Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Poľsko a Spojené kráľovstvo. Je to oblasť, v ktorej Európa výrazne zaostáva za Čínou, ktorá podľa odhadov disponuje viac ako 95 percentami svetovej flotily elektrických autobusov.

Podľa spomínaného listu by mali mestá dostať mestá podporu aj pre bezpečnú cyklistickú infraštruktúru a na rozširovanie chodníkov. Mnoho európskych miest, vrátane Bruselu, Ríma a Paríža, stavia nové cyklotrasy. Niektoré vlády dotujú nákupy bicyklov. Napríklad talianski občania žijúci v mestách s 50 tisíc a viac obyvateľmi majú nárok na poukaz na nákup bicykla v hodnote 500 eur.