Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Elektráreň spaľujúca lignit v nemeckom Boxbergu. [EPA-EFE/Filip Singer]

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Nulové emisie v roku 2050. To je jeden z návrhov v liste „Pre obnovu Európy“, ktorý Emmanuel Macron adresoval v pondelok 4. marca „občanom Európy“.

„Úplne súhlasím s výzvou francúzskeho prezidenta,“ stihol už na Twitteri napísať slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).

Pondelkové zasadnutie európskych ministrov energetiky bolo príležitosťou túto názorovú zhodu spečatiť. Venovalo sa totiž dlhodobej klimatickej stratégie Európskej únie, ktorú v novembri navrhla Európska komisia. Európske vlády sa však v pondelok nedohodli nielen na tom, ako nulové emisie do roku 2050 dosiahnuť, ale ani na tom, či si to želajú.

Kým päť ministrov žiadalo scenár so 100-percentným podielom obnoviteľných zdrojov, Slovensko sa v mene Vyšehradskej skupiny zasadzovalo za jadrovú energiu. Výsledkom diskusie sú všeobecné závery Rady EÚ, do ktorých sa zmienka o atómovej energii ani nedostala.

Jadro ako hrozba

Európska komisia navrhla členským štátom osem scenárov pre dlhodobé znižovanie emisií tak, aby sa splnili ciele Parížskej dohody o obmedzení otepľovania. Len dva z týchto scenárov počítajú so znížením emisií na nulu, respektíve s uhlíkovou neutralitou.

„Na šesť z ôsmich scenárov môžete zabudnúť,“ povedal na verejnom zasadnutí Rady EÚ luxemburský minister energetiky Claude Turmes. Kritizoval scenáre, ktoré nepočítajú so znížením emisií na nulu.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

Bývalému lídrovi Zelených v Európskom parlamente sa tiež nepáči, že Európska komisia počíta so stavbou 50 až 60 nových jadrových reaktorov do roku 2050.

„Ohrozovať občanov EÚ nie je dobrou susedskou politikou,“ podotkol. Turmes sa sťažoval na štáty, ktoré bloky stavajú napriek nesúhlasu na opačnej strane hranice.

Päť zelených štátov

Luxemburskému ministrovi v dlhodobej stratégii chýba scenár so 100-percentným podielom obnoviteľných energií v roku 2050. Dokument nazval „neúplným“.

Takýto scenár znamená nahradenie všetkých ostatných zdrojov nielen v elektroenergetike, ale aj vo vykurovaní, doprave a priemysle. Turmes si to uvedomuje: vyzval na budovanie bezemisnej výroby cementu aj ocele.

Energetický systém založený len na solárnej, veternej, vodnej a inej obnoviteľnej energii by si vyžadoval silnú silnejšie cezhraničné prepojenia a digitalizáciu a nový spôsob riadenia v elektroenergetike, ale aj masívnu elektrifikáciu ostatných odvetví.

Turmesa podporili na rokovaní Rady EÚ ďalšie štyri štáty – Írsko, Litva, Španielsko a Rakúsko. To žaluje iné členské štáty stavajúce nové reaktory a ktoré z tohto dôvodu kritizuje aj Slovensko.

Jadro ako príležitosť

Za Vyšehradskú skupinu hovoril na zasadnutí hovoril štátny tajomník zo Slovenska, ktoré jej do konca júna predsedá.

Do znižovania emisií treba podľa Vojtecha Ferencza (Smer-SD) z ministerstva hospodárstva zapojiť „všetky bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové technológie“.

V európskej klimatickej stratégii chýba Slovensku viac jadrovej energie

Členské štáty diskutujú o ambícii Európskej únie dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. Z V4 sa ozýva obhajoba atómovej energie, varuje tiež pred dopadom na energeticky náročný priemysel.

„Preto silne obhajujeme technologickú neutralitu,“ povedal Ferencz v mene V4. Ocenil, že podľa dlhodobej klimatickej stratégie je jadrová energia „súčasťou chrbtovej kosti budúcej elektroenergetiky“.

„Málo však hovorí o tom, ako ísť ďalej. Stratégia musí uviesť, ako bude podiel jadrovej energie dosiahnutý,“ kritizoval štátny tajomník.

Obrana priemyslu

Vo svojom stanovisku za vyšehradské krajiny Ferencz vydvihol tiež zemný plyn. „Okrem úlohy v transformácii a integrácii technológií obnoviteľných zdrojov je kľúčový jeho príspevok k energetickej bezpečnosti a potenciálu zníženia emisií skleníkových plynov,“ vysvetlil štátny tajomník.

Ferencz však zdôraznil, že Európska únia nemôže dosiahnuť zníženie emisií sama. „Svetové bremeno musí byť rovnomerne rozložené a EÚ by mala byť pripravená prijať proaktívne opatrenia pre zachovanie celosvetovo rovnakých podmienok.

Ferencz zrejme narážal na energeticky intenzívny priemysel ako oceliarske či chemickotechnologické odvetvia, ktoré si v Európe musia nakupovať emisné povolenky.

Za rovnaké zdanenie uhlíka pre dovoz zo zahraničia sa už minulý týždeň na zasadnutí ministrov zodpovedných za konkurencieschopnosť vyslovil Ferenczov kolega z ministerstva hospodárstva, štátny tajomník Rastislav Chovanec (Smer-SD).

Zvažovanie dôsledkov

Ferencz na pondelkovom zasadnutí apeloval na „zapojenie verejnosti“ a európskych inštitúcií. Iniciatív ako platforma pre uhoľné regióny, v ktorej je aj horná Nitra, by malo byť viac, vyzval v mene V4.

Prijatie dlhodobej stratégie si bude vyžadovať „diskusiu o konkrétnych iniciatívach a dopadoch“ vrátane „cien a nákladov“, doplnil Ferencz.

Nová klimatická stratégia: Radikálnu transformáciu zaplatia firmy a domácnosti

Európska komisia zverejnila plán pre bezemisnú ekonomiku do roku 2050. Pred veľkou výzvou stojí stredná Európa, kde sa kombinuje energeticky intenzívny priemysel s nízkymi príjmami.

Na konci svojho vystúpenia štátny tajomník ešte opísal slovenské priority. Zasadil sa za rozšírenie obchodovania s emisiami na celé teplárenstvo a financovanie jeho obnovy z eurofondov. Budúcnosť obnoviteľných energií vidí vo udržateľnom využívaní biomasy a biopalív.

V žiadnej časti svojho príspevku sa Ferencz neprihlásil k scenárom s nulovými emisiami, za ktoré sa postavilo Luxembursko.

Bez dohody na jadre

Závery Rady EÚ sa zmieňujú o tom, že „niektoré štáty“ požadovali zahrnutie scenára o 100-percentnom podiele obnoviteľných zdrojov či o „sociálnej prijateľnosti“ energetickej transformácie.

Cestu k uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu vidí Rada EÚ v siedmich oblastiach: energetická efektívnosť, rozšírenie obnoviteľných zdrojov, čistá, bezpečná a prepojená mobilita, konkurencieschopný priemysel a obehové hospodárstvo, infraštruktúra a prepojenia, bioekonomika a prírodná absorpcia emisií, a napokon zachytávanie a skladovanie uhlíka.

O technologickej neutralite či jadrovej energii sa dokument nezmieňuje.

Nejde však o konečný postoj členských štátov k návrhu Európskej komisie. V utorok (5. marca) o ňom rokujú ministri životného prostredia. Dohodu môžu vlády dosiahnuť na májovom summite v Sibiu.