Európsky biznis sektor sa nezhoduje na postoji ku klimatickým cieľom Únie

Šéf francúzskeho biznis-združenia MEDEF Pierre Gattaz je v súčasnosti zároveň prezidentom BusinessEurope. [EPA-EFE/Chistophe Petit Tesson]

Najväčšie európske združenie zamestnávateľov BusinessEurope pochybuje o „dôveryhodnosti“ dopadovej štúdie Európskej komisie, ktorá podporuje klimatické ciele Únie do roku 2030.

Európska komisia kalkulovala nakládky a prínosy klimatických cieľov EÚ do roku 2030 príliš optimisticky, konštatuje BusinessEurope vo svojom vyhlásení.

Ich stanovisko spochybňuje vierohodnosť výroku predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen o tom, že tvrdšie klimatické opatrenia sú novou „stratégiou rastu“. Podľa združenia je v hodnotení vplyvu Komisie príliš veľa nejasností na to, aby bolo takéto tvrdenie oprávnené.

„Každý príklad,” na ktorom Komisia kalkuluje prínosy a náklady, „pracuje s dátami, ktoré boli aktuálne pred vypuknutím pandémie,“ argumentuje BusinessEurope. „Neberie do úvahy jej ekonomické dôsledky.“

„Analýza plánu je založená na predpoklade rýchleho zotavenia, ale čo sa stane, ak to bude trvať dlhšie?“ pýta sa združenie. Odvoláva sa na najnovšie zistenia Medzinárodnej energetickej agentúry, podľa ktorých padne v prípade oneskoreného zotavenia svetová ekonomika do roku 2030 o 10 percent.

BusinessEurope ďalej tvrdí, že modely vývoja, s ktorými pracuje Komisia „neboli podrobne rozpracované ani prediskutované“, či sprístupnené verejnosti. To podľa nich „oslabuje dôveryhodnosť prezentovaných pre účely informovaného rozhodovania“.

Okamžité reakcie

Na toto stanovisko BusinessEurope okamžite reagovali  pro-klimatické firmy. Vo svojej reakcii sa obhajujú Európsku zelenú dohodu a odsúdili útoky na klimatickú politiku EÚ.

„Vytvoriť si falošnú dichotómiu medzi udržateľnosťou a ekonomickým rastom je jedno z najnebezpečnejších zmýšľaní,“ reaguje CEO spoločnosti Unilever Alan Jope. „Nízkouhlíková revolúcia predsa vytvorí veľa nových pracovných pozícií. Silno podporujeme ciele EÚ do roku 2030, ktoré sú dobrou správou pre životné prostredie, živobytie a celkový rast.“

Slovenský plán na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030 je neaktuálny

Európska komisia vyčíta energeticko-klimatickému plánu Slovensku nízke ambície a chýbajúce časti. Environmentalisti a experti žiadajú nápravu, rezort hospodárstva chce plán revidovať až o tri roky.

Pro-klimatická biznis loby European Corporate Leaders Group, ktorú riadi Cambridgeská univerzita, sa taktiež proti BusinessEurope ostro vyhradila. Vo svojom stanovisku uvádza, že „naprieč biznis sektorom a členskými štátmi EÚ je množstvo postojov, ktoré jednoznačne vnímajú Zelenú dohodu ako silný zdroj rastu a chcú, by sa efektívne implementovala“.

“Dôkazy jasne svedčia o tom, že ak pristúpime ambiciózne ku klimatickej tranzícii a odblokujeme investície, dosiahneme lepší ekonomický rast a vytvoríme nové pracovné pozíciu bez toho, aby sme sa konfrontovali s rizikami klimatickej zmeny,“ uviedol riaditeľ združenia Eliot Whittington.

V biznis sektore narastá podpora pre klimatické opatrenia

Pred dvoma rokmi uniklo z prostredia združenia BusinessEurope interný dokument, podľa ktorého sa má združenie „stavať proti“ hocijakému zvyšovaniu klimatických ambícií a opatrení EÚ do roku 2030. Argumentovať má pri tom tým, že Európa nemôže v tejto veci konať sama. Konkurenčné European Corporate Leaders Group vtedy reagovalo vyhlásením, že tento „extrémny najmenší spoločný menovateľ“ nezdieľajú.

Napriek tomu je BusinessEurope reprezentatívnejšou organizáciou biznisu s oveľa silnejší vplyvom. Jej členovia sú aktívni v 35 európskych krajinách a zastupujú 20 miliónov spoločností. Na porovnanie, European Corporate Leaders Group má len 16 stálych členov.

Stret konkurenčných združení poukazuje na obrovské rozdiely postojov o prístupe ku klimatickej zmene v biznis sektore.

Lucie Mattera z klimatického think-tanku E3G však tvrdí, že v poslednej dobe podpora klimatickej agendy v biznis sektore narastá. Viac ako 170 CEOs z Európy podpísalo list, ktorý nabáda „jasne definovať ciele na zníženie skleníkových plynov aspoň o 55 percent do roku 2030“.

Ako komunikovať klimatickú zmenu? Prestaňme si myslieť, že nám stačia fakty

Ľudský mozog nie je klimatickú zmenu schopný komplexne uchopiť. Pri komunikácii zelených tém je spôsob, akým o nich hovoríme dôležitejší ako fakty. Komunikačnú stratégiu je potrebné našiť na mieru publiku a zasadiť ju do širšieho kontextu.

„Zdá sa, že BusinessEurope sa snaží spochybniť dopadovú štúdiu, lebo nemajú riadny protiargument, ktorý by spochybnil nevyhnutnosť zmeny kurzu,“ dodala Mattero s tým, že spoločnosti by sa mali radšej sústrediť na vnímanie širších súvislosti.

„Európa potrebuje nájsť stratégiu na transformovanie svojej ekonomiky, aby sa vyrovnala s existenciálnou hrozbou klimatickej zmeny. Ekonomická transformácia by mala byť príležitosťou, aby sa implementovali nové spravodlivé politiky. Môžeme polemizovať o čísliciach za čiarkou, ale čo nám to prinesie? Bolo by lepšie, ak by sa BusinessEurope zapojila do strategických procesov zelenej tranzície,“ ukončila.