Európsky parlament vyhlásil v Únii stav klimatickej núdze

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Zoltan Balogh]

Europoslanci od Európskej komisie požadujú, aby pri všetkých zákonoch a rozpočtových návrhoch v budúcnosti myslela na cieľ obmedziť globálne otepľovanie pod úrovňou 1,5°C.

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok v Štrasburgu výraznou väčšinou odhlasovali vyhlásenie stavu klimatickej núdze v Európe.

Poslanci 751-členného europarlamentu počtom hlasov 429 za a 225 proti (19 sa zdržali) prijali návrh predstavený liberálnou frakciou Obnovme Európu (RE) na vyhlásenie stavu klimatickej núdze v Európe, ktorý v mene tejto frakcie pomáhal presadiť aj slovenský europoslanec EP Martin Hojsík (Progresívne Slovensko).

Od Európskej komisie požadujú, aby sa všetky jej budúce legislatívne a rozpočtové návrhy zosúladili s cieľom obmedziť globálne otepľovanie pod úrovňou 1,5°C.

„Je to zlomový deň pre klímu,“ hovorí slovenský europoslanec.

Aby pravá ruka vedela, čo robí ľavá

Hlasovanie sa tiež vníma ako symbolické gesto, ktoré má zvýšiť verejný tlak na prijatie ambicióznejších klimatických cieľov pred budúcotýždňovou medzinárodnou klimatickou konferenciou COP25.

Liberáli z RE len pred týždňom (21. novembra) presvedčili Konferenciu predsedov politických skupín EP, aby akceptovala a presadila ich návrh do programu novembrového plenárneho zasadnutia zákonodarného zboru EÚ.

Návrh vyhlásenia názorovo rozdelil Európsku ľudovú stranu, najväčšiu frakciu v europarlamente. Časti nemeckých zástupcov vo frakcii vadil pojem „klimatická núdza“ (climate emergency), ktorý je podľa nich neprimeraný. Prihovárali sa preto za miernejšie slovné spojenie – „klimatická naliehavosť“ (climate urgency).

Hlasovania sa zdražala frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

https://twitter.com/LuisaPorritt/status/1200006545108549632

Liberálno-centristická frakcia upozorňuje na to, že za situácie, keď celosvetovo stúpajú teploty, emisie skleníkových plynov dosahujú nové rekordy a extrémne formy počasia zasahujú rôzne časti Európy, pristúpili k vyhláseniu stavu klimatickej núdze na národnej úrovni viaceré členské štáty.

K tomuto kroku by sa teraz podľa Hojsík malo odhodlať aj Slovensko. „V ľudskej reči to znamená to, že vytvoríme pravidlá, ktoré zabezpečia, že štát bude aktívne chrániť prírodu a bojovať s klimatickou krízou, ale zároveň si bude dávať pozor, aby nepodporoval také aktivity, ktorými by prírode mohol škodiť,“ vysvetľuje Hojsík. „Skrátka, ľavá ruke bude vedieť, čo robí tá pravá,“ dodáva.

Zamierené na leteckú dopravu

Prijaté uznesenie vyzýva Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby adekvátne reagovali na krízovú situáciu a iniciovali celospoločenskú mobilizáciu. Zároveň vytyčuje konkrétne požiadavky pred konferenciou COP25 v Madride.

„Vzhľadom na klimatickú a environmentálnu pohotovosť je nevyhnutné, aby sa emisie skleníkových plynov znížili do roku 2030 o 55 percent,“ povedal po hlasovaní predseda Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Pascal Canfin (RE).  Súčasťou uznesenia je aj požiadavka na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

K tomu majú podľa uznesenia pomôcť aj vyššie ciele a efektívnejšie opatrenia týkajúce sa znižovania emisií v leteckej a lodnej doprave.

Hojsík o záchrane klímy: Ani pri SNP sa nediskutovalo o nákladoch

Klimatická zmena je katastrofa porovnateľná s druhou svetovou vojnou, ale môžeme ju využiť ako príležitosť, hovorí europoslanec MARTIN HOJSÍK. Slovensko podľa neho nepotrebuje nové spaľovne odpadu ani nové jadrové elektrárne.

Európska komisia v novembri predstavila návrh na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050. Návrh ale v Európskej rade zablokovali tri vyšehradské krajiny: Česko, Maďarsko a Poľsko.

Európski zákonodarcovia ďalej požadujú viac peňazí na boji proti zmene klímy. Navrhujú, aby členské štáty zdvojnásobili svoje príspevky do Zeleného klimatického fondu. Na vlády tiež apelujú, aby do roku 2020 postupne ukončili priame a nepriame dotovanie fosílnych palív.

Návrh je v súlade s návrhom budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (2021 až 2027), ktorý presadzuje zvýšenie finančných zdrojov na boj s klimatickou krízou a podporu zelených inovácií, ktoré vytvoria nové ekonomické príležitosti pre všetkých Európanov.