Fínsko sa v predvečer predsedníctva zaviazalo rýchlo znížiť emisie na minimum

Nová fínska vládna koalícia s premiérom Juhom Sipiläom (druhý zľava). [EPA-EFE/Kimmo Brandt]

Nová vládna koalícia vo Fínsku sa dohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2035. Na čele EÚ čaká krajinu náročná úloha viesť rokovania o európskom klimatickom pláne. Či sa ich podarí uzavrieť do konca roku 2019, ostáva nejasné.

Po vyše mesiaci rokovaní sa fínski politici dohodli na novej päťčlennej koalícii. Jej prioritou bude ukončenie ôsmich rokov úsporných opatrení, podpora zamestnanosti a zvýšenie palivových daní.

Koaliční partneri tiež oznámili, že Fínsko by do roku 2035 malo byť uhlíkovo neutrálne.

Ide o jeden z najambicióznejších cieľov v Európskej únii. Fíni do polovice 30. rokov budú musieť produkovať menej emisií oxidu uhličitého ako dokážu absorbovať lesy, mokrade a nové technológie.

Nový cieľ si bude vyžadovať úpravu súčasnej legislatívy, ktorá počíta s uhlíkovou neutralitou o desať rokov neskôr. Fíni navyše do polovice 21. storočia chcú byť uhlíkovo negatívni. To znamená, že namiesto pridávania emisií CO2 do atmosféry ich z nej budú odoberať. V roku 2025 vláda plánuje naplnenie cieľov zhodnotiť.

Téma (euro)volieb

Ambicióznosť je pre škandinávske krajiny typická. Nórsko sa k rovnakému cieľu zaviazalo do roku 2030.

Fíni sa však na rozdiel od nich nebudú spoliehať na nákup medzinárodných uhlíkových kreditov a kompenzácií.

Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov

Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Fínski voliči pred aprílovými národnými voľbami označili klimatickú zmenu za najdôležitejšiu prioritu.

Že to myslia vážne, potvrdili aj v eurovoľbách, v ktorých skončili zelení druhí. Nová koalícia na volanie ľudí odpovedala ambicióznejšími cieľmi, na ktorých naplnenie má silný mandát.

Priorita fínskeho predsedníctva

Fínsky záväzok je dobrá správa pre ochranárov v celej Európe. Fíni totiž 1. júla od Rumunov preberú polročné rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. A na stole im ostane nedokončený návrh klimatického plánu pre rok 2050.

Európska komisia predstavila dlhodobú klimatickú stratégiu vlani v novembri. Kľúčovým cieľom je uhlíková neutralita Únie do roku 2050, čo vyplýva z Parížskej klimatickej dohody. Európsky parlament neskôr tento cieľ podporil.

Na ťahu je teraz Rada. Plán musí schváliť jednohlasne všetkých 28 členských štátov.

Júnové stretnutie európskych lídrov však pokrok pravdepodobne neprinesie. Prioritou bude obsadiť najvýznamnejšie inštitucionálne posty. Na komplexné a zdĺhavé rokovanie o klimatickom pláne neostane dosť času.

Dohoda najskôr po júni

Hoci v júni sa konečnej dohody asi nedočkáme, niektoré členské štáty by z júnového summitu chceli aspoň silnú deklaráciu.

Počas fínskeho predsedníctva sa uskutočnia celkom dva ďalšie summity. Jeden v októbri a druhý v decembri. Dá sa očakávať, že klimatická agenda už bude ich súčasťou.

Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou

Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.

Zdroj z prostredia Únie pre EURACTIV.com povedal, že „Fínsko by veľmi rado plán uzavrelo ešte počas svojho predsedníctva.“

Pôda je pre Fínsko pripravená. Helsinki budú Rade predsedať už po tretíkrát. Nervozita a začiatočnícke chyby, ktoré sme videli u Rumunska, by sa preto nemali objaviť. Fínom môže pomôcť aj nadchádzajúce 25. výročie vzniku Únie.

Štáty sa s cieľom zmierujú

Únia už vyjednávanie o klimatickom pláne zažila pred summitom v októbri 2014, na ktorom dostal zelenú súčasný klimatický plán. Rokovania sa vtedy natiahli na celú noc a skončili odsúhlasením široko uznávanej dohody. Zástupcovia európskych inštitúcii si na plán spomínajú ako na významný míľnik nedávnej histórie.

Vtedajší predseda Európskej rady Herman Van Rompuy pred summitom pripravil sériu stretnutí medzi zástupcami členských štátov, počas ktorých si vydiskutovali rozdielne názory.

Rompuyov nástupca Donald Tusk zatiaľ podobný krok nespravil. Rokovania sa odohrali výlučne na plánovaných zasadaniach Rady medzi rôznymi skupinami ministrov. Ich výsledky predstaví rumunské predsedníctvo..

Väčšina krajín sa s cieľom uhlíkovej neutrality do roku 2050 začína zmierovať. Jednou z príčin je silný tlak voličov a klimatického hnutia. Nie je však možné očakávať, že neutralitu odsúhlasia bez toho, aby verili, že jej naplnenie je skutočne možné.

Plán presvedčiť Nemecko

Dosluhujúca nemecká kancelárka Angela Merkelová už v máji povedala, že „otázka nestojí či, ale ako uhlíkovú neutralitu dosiahnuť“. Pokiaľ sa štáty dohodnú na rozumnej odpovedi, Nemecko plán podporí.

Fínsky cieľ uhlíkovej neutrality už do roku 2035 navyše môže pomôcť presvedčiť váhajúce krajiny, keďže oni sami nebudú musieť emisie znížiť tak dramaticky.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Návrh plánu totiž hovorí o Únii ako celku, nie o jednotlivých krajinách, ktoré ju budú musieť dosiahnuť individuálne. Tento bod môže rokovania významne nakopnúť, keďže štruktúra ekonomiky niektorých krajín je pripravená znižovať emisie efektívnejšie, u niektorých môže byť prechod bolestivejší.

Fínsky plán teda môže byť presvedčiť Nemecko, pričom zvyšok ho bude nasledovať. Francúzsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo už s návrhom súhlasili. Taliansko by bolo radšej, keby rokovania viedli Fíni, namiesto Emmanuela Macrona.

Dostatok času ako problém

Jeden zo zdrojov z prostredia Únie predpokladá, že žiadny štát nebude chcieť byť ako jediný proti. Scenár z roku 2011, kedy Poľsko podobnú dohodu vetovalo sa teda pravdepodobne nebude opakovať.

Problémom pre Fínov napokon nemusí byť málo času, ale jeho dostatok. V roku 2014 boli lídri pritlačení k múru, termín bol jasne stanovený.

Dnes je situácia iná. Signatári Parížskej dohody by svoje dlhodobé klimatické plány mali mať hotové „do roku 2020“, čo môže znamenať až do jeho konca. Členské štáty si preto s finálnou verziou dohody môžu dať načas.

Bez tikajúcich hodín v pozadí ani najlepší fínski vyjednávači nemusia byť schopní presvedčiť krajiny, aby sa dohodli ešte do konca tohto roku.