Fit for 55: Sociálne dôsledky obchodu s emisiami má tlmiť nový fond

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/Peter Komka]

Vypúšťanie skleníkových plynov bude po reforme obchodu s emisiami pre priemyselné podniky a elektrárne drahšie. Emisie sa spoplatnia aj v sektore budov a dopravy. Kritici vystríhajú, že tento krok môže negatívne zasiahnuť chudobné domácnosti a malé podniky.

V rámci reformného klimaticko-energetického balíka Fit for 55, Komisia dôsledne zrevidovala aj systém obchodovania s emisiami (EU ETS), o ktorom hovorí ako o „základnom kameni” európskeho boja proti zmene klímy.

Čo prináša návrh Komisie?

V rámci EU ETS sú spoplatnené emisie z priemyslu a energetiky. V súčasnosti sa vzťahuje na viac ako 11 tisíc zariadení v energetických a priemyselných sektoroch, ktoré sú v EÚ spoločne zodpovedné za približne 40 percent celkových emisií skleníkových plynov.

Komisia navrhuje, aby sa emisie zo súčasných sektorov v EÚ ETS (vrátane rozšírenia o námornú dopravu) znížili do roku 2030 o 61 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2005. To predstavuje nárast o 18 percentuálnych bodov v porovnaní so súčasným 43 percentným príspevkom systému k európskemu cieľu do roku 2030.

Cieľ ročného zníženia pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje ETS, bude tiež strmší a dosiahne 4,2 percenta ročne oproti súčasným 2,2 percentám. Komisia tiež uviedla, že dôjde k jednorazovému zníženiu celkového počtu emisných povolení v systéme o 117 miliónov kvót.

Komisia tiež navrhuje postupne odstrániť bezplatné emisné kvóty pre odvetvie letectva, na ktoré sa už vzťahuje EU ETS, a prejsť na úplnú dražbu emisných kvót do roku 2027 s cieľom vytvoriť silnejší cenový signál na podporu znižovania emisií.

Komisia navrhla uplatniť obchodovanie s emisiami v nových odvetviach, v ktorých je potrebné výraznejšie zníženie emisií, aby dosiahli cieľ pre rok 2030. Podľa tohto návrhu budú emisie z námornej dopravy zahrnuté do existujúceho EU ETS, zatiaľ čo emisie z palív používaných v cestnej doprave a v budovách budú pokryté novým samostatným systémom obchodovania s emisiami.

Ekologické skupiny, ako je Climate Action Network Climate, požadujú zníženie povoleniek na trhu až o 450 miliónov, čo by podľa nich zvýšilo cenu uhlíka na trhu.

Na trhu s emisiami je prebytok povoleniek. Môže za to pandémia

Množstvo dostupných emisných kvót na európskom trhu s uhlíkom sa vlani zvýšilo. V dôsledku spomalenia ekonomiky v roku 2020 totiž firmy produkovali menej emisií a nakupovali menej povoleniek na znečisťovanie, uviedla Európska komisia.

V európskom systéme obchodovania s emisia (EU ETS) …

Mimovládne organizácie tiež kritizovali zachovanie prideľovania bezplatných povoleniek niektorým priemyselným odvetviam, keďže to podľa nich odporuje princípu „znečisťovateľ platí“. To, že bezplatné povolenky podkopávajú dekarbonizáciu a celý systém obchodovania s emisiami si myslia aj európski audítori.

Bezplatné kvóty v posledných rokoch čiastočne chránili priemysel tým, že za znečisťovanie nemusel platiť plnú sumu. Audítori EÚ však tvrdia, že to oslabilo úsilie o obmedzovaní emisií z priemyslu, ktoré od roku 2013 takmer neklesli. Podľa audítorov bolo hlavným producentom emisií prideľovaných toľko bezplatných povoleniek, že ich neboli schopní využiť. Nevyužité emisné kvóty mohli podniky zobchodovať na trhu. To viedlo k neočakávaným ziskom pre firmy, ktoré by naopak mali za znečistenie platiť.

Podľa slovenských zamestnávateľov sú návrhy Komisie „nedopracované a mnohé z nich by boli dosiahnuteľné iba za cenu enormných nákladov a negatívnych dopadov na podniky a niektoré skupiny občanov”.

Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Róberta Spišáka zas postupné znižovanie bezodplatnej alokácie emisných kvót v systéme obchodovania s emisiami povedie „k neúmerné zvýšeniu uhlíkových nákladov pre európsky priemysel a zredukuje tak objem prostriedkov na investovanie do nízko-uhlíkových technológií“.

Slovenský europoslanec Martin Hojsík (PS/Renew) apeluje na to, aby základom všetkých prijatých opatrení bola spravodlivosť. „V dnešnej dobe dostávajú veľkí znečisťovatelia väčšinu emisných povoleniek zadarmo. Toto musí skončiť. Za znečistenie treba platiť. Jedným z opatrení, ako to dosiahnuť, je prijať CBAM (Carbon Border Tax Mechanism), alebo  uhlíkové clo. A to bezodkladne, bez akýchkoľvek prechodných období, ktoré sú obsiahnuté v aktuálnom návrhu,” upozorňuje Hojsík.

Dovozcovia budú za emisie platiť, domáci znečisťovatelia si udržali výhody

Európsky parlament odsúhlasil zachovanie  bezplatných emisných povoleniek a zároveň zavedenie uhlíkového cla. Podľa kritikov je to dvojité zvýhodnenie domáceho priemyslu, čo nie je v súlade s klimatickými cieľmi ani s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Kontroverzie ohľadom nových sektorov

Ďalšou časťou plánu je rozšírenie obchodovania s emisiami na nové sektory. Námorná preprava je dnes zodpovedná za asi tri percentá globálnych emisií. Od roku 2023 ju EÚ chce postupne zaraďovať do ETS. Majitelia lodí si budú musieť kupovať emisné povolenky, inak im hrozí zákaz vstupu do európskych prístavov. Povinnosť sa bude vzťahovať na zámorskú prepravu aj približne 50 percent emisií z medzinárodnej lodnej prepravy v rámci EÚ.

Ďalšími dvoma sektormi sú budovy a cestná doprava. Pre ne chce Komisia vytvoriť samostatný systém obchodovania s emisnými limitmi. V tejto otázke však narazila na najväčší odpor členských krajín.

Cieľom začlenenia budov do tohto systému je podľa Komisie zrýchlenie tempa ich obnovy. Oblasť budov a stavebníctva je zodpovedné za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Budovy preto hrajú kľúčovú rolu európskych plánoch na znižovanie emisií skleníkových plynov. Podobná motivácia vedie Komisiu aj pri spoplatnení emisií z palív v cestnej doprave.

Komisia chce spoplatniť emisie z budov. Slovensko je opatrné

V pripravovanom júnovom balíku právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy, Európska komisia „navrhne rozšírenie systému obchodovania s emisiami na oblasť budov a cestnú dopravu,“ povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simson. Tento krok zvýši energetickú chudobu, vystríhajú kritici.  

Táto myšlienka sa však stretla s tvrdou kritikou 27 ministrov životného prostredia EÚ, ktorí sa stretli po prvýkrát od predloženia kontroverzných plánov v Bruseli.

„Pokiaľ ide o vytvorenie špeciálneho systému ETS pre dopravu a budovy, zaznelo mnoho výhrad,“ uviedol Andrej Vizjak, minister životného prostredia a územného plánovania Slovinska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie.

Myslím, že to bude dosť ťažký oriešok,” uviedol na tlačovej konferencii po stretnutí. „Na začiatku bude mať Komisia čo vysvetľovať, ale som si istý, že nakoniec prídeme s kompromisom,“ dodáva v odpovedi na otázku portálu EURACTIV.

Vizjak neuviedol, z ktorých krajín výhrady pochádzajú, naznačil však, že mnohí vyjadrili voči plánu Komisie skepsu.

Pred zverejnením balíka, poľský štátny tajomník pre podnebie a životné prostredie Adam Guibourgé-Czetwertynski varoval, že sa zdá, že Komisia „si vyberá zdanenie chudobnejších domácností“.

„Myslím si, že z politického hľadiska je to chyba a mali by sme hľadať ďalšie možnosti, ako dosiahnuť naše ciele, ktoré by boli efektívnejšie z hľadiska redukcií, ktoré by mohli vygenerovať, a zo sociálneho hľadiska menej problematické,“ uviedol na podujatí portálu EURACTIV. .

Luxemburský minister energetiky Claude Turmes medzitým kritizoval túto myšlienku v deň uvedenia balíka na trh.

Rozšírenie EU ETS na budovy a dopravu je kontraproduktívne. Vysoká cena spôsobí zbytočné sociálne ťažkosti v Európskej únii, kde sa kúpna sila medzi členskými štátmi výrazne líši. Nízka cena neprinesie potrebné zníženie emisií,” napísal na Twitteri.

Francúzsko tiež vyjadrilo „výhrady“ k plánu a uviedlo, že môže zasiahnuť chudobné domácnosti a malé podniky s vyššími nákladmi na palivo. Francúzsky europoslanec Pascal Canfin dokonca varoval pred možným opakovaním protestného hnutia „žltých viest“, ktoré sa prehnalo Francúzskom v roku 2018, a uviedol, že išlo o „politickú samovraždu“.

Niektorí priemyselní hráči ako je Eurogas alebo think tank Agora Energiewende však tento krok podporujú.

Ako bude nový systém pre budovy a dopravu fungovať?

Komisia tvrdí, že nový systém bude skôr zacielený na dodávateľov paliva než na domácnosti a vodičov automobilov. Podľa návrhu má začať fungovať od roku 2025 s maximálnym limitom emisií stanoveným od roku 2026 na základe údajov zhromaždených v rámci Nariadenia pre spoločné úsilí.

Počas prvého roka fungovania nového oddeleného systému budú dodávatelia palív povinní zaobstarať si oprávnenie na produkciu emisií skleníkových plynov a aby podávali správy o svojich emisiách za roky 2024 a 2025.

Celkové množstvo emisných povoleniek v novom ETS sa bude každoročne znižovať, aby bolo možné do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 znížiť emisie o 43 percent. Obavy kritikov nového systému pramenia z predpokladu, že dodávatelia pohonných látok pravdepodobne prenesú časť svojich nákladov na uhlík na spotrebiteľov, ktorí si kupujú palivá v cestnej doprave a na kúrenie. Odpoveďou Komisie je návrh na zriadenie sociálneho a klimatického fondu (pozri nižšie).

Podľa europoslanca Martina Hojsíka je dôležité, aby príjmy, ktoré nové nástroje prinesú, išli na znižovanie emisií a pomoc ľuďom. „Platiť za klimatickú krízu musia tí, ktorí ju spôsobujú. To je základná spravodlivosť, ktorú musíme dosiahnuť. V tomto smere plánujem v ďalších týždňoch vyvíjať legislatívne aktivity, o dosiahnutie spravodlivosti budem neprestajne bojovať,” myslí si Hojsík.

Celkové dôsledky reformy „budú dramatické“, uviedol Georg Zachmann, riaditeľ ekonomického think tanku Bruegel v Bruseli.

„Väčšina automobilov, lietadiel a vykurovacích systémov používaných v Európskej únii sa bude musieť zmeniť. Významné priemyselné odvetvia budú musieť transformovať svoje storočné výrobné procesy a bude potrebné vyrobiť obrovské množstvo čistej energie.“

Ďalším dôsledkom je podľa neho to, že „spaľovanie fosílnych palív bude podstatne drahšie vo všetkých odvetviach,“ vrátane vykurovania a dopravy, kde na benzín a naftu bude vyvíjať tlak rastúce ceny uhlíka a potenciálne zvyšovanie daní.

Komisia v návrhu pripomína, že na doplnenie značných výdavkov na klímu v rozpočte Únie by členské štáty mali minúť celé svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty týkajúce sa klímy a energetiky. „Špeciálna časť výnosov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by mala smerovať na zmiernenie možných sociálnych dopadov na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy,” uvádza v komunikácii eurokomisia.

Timmermans: Zelená transformácia zlyhá, ak nebude sociálne spravodlivá

Zelená dohoda je najväčšou sociálnou otázkou, ktorej bude politika čeliť nasledujúce dve generácie. Ľudia si myslia, že prerozdelenie je ľavicová záležitosť. Daňové úľavy veľkým spoločnostiam sú však tiež prerozdelením, ale pravicovým, hovorí FRANS TIMMERMANS v rozhovore pre portál EURACTIV.

Nový Fond sociálnej politiky a klímy

Rozšírenie obchodovania s emisiami na dopravu a bývanie zvýši ich cenu, čo môžu pocítiť najmä chudobnejší spotrebitelia. Komisia chce preto 50 percent z príjmov generovaných rozšírením EU ETS vložiť do nového fondu, ktorý by tlmil sociálne následky klimatických politík.

Fond pomôže zmierniť náklady tých, ktorí sú najviac vystavení zvýšeniu cien fosílnych palív počas prechodu na uhlíkovú neutralitu. Sociálny klimatický fond by mal disponovať 72,2 miliardami eur v bežných cenách na obdobie 2025 až 2032.

Členským štátom umožní podporovať zraniteľné osoby a domácnosti s nízkym a stredným príjmom a mikropodniky, ktoré najviac ovplyvní spoplatnenie emisií v sektoroch bývania a dopravy. Medzi hlavné ciele fondu patria podľa Komisie investície do zvýšenia energetickej účinnosti a obnovy budov, bezemisného vykurovania a chladenia.

Zároveň by mal fond pomôcť „integrovať obnoviteľné zdroje energie takým spôsobom, ktorý umožní udržateľne znižovať emisie CO2 aj účty za energiu pre zraniteľné domácnosti a mikropodniky”. Bude tiež financovať prístup k mobilite s nulovými a nízkymi emisiami.

Slovensko vníma pozitívne snahu Európskej komisie odpovedať na obavy zo zvyšovania rizika energetickej chudoby, ocenil premiér Eduard Heger. „Otázniky pretrvávajú aj nad tým, či vytvorenie nového sociálno-klimatického fondu s celkom novou štruktúrou riadenia je tou najefektívnejšou reakciou na to, aby sme domácnostiam, ohrozeným chudobou, nezvýšili výdavky na účty za energie.“