Fit for 55: Spaľovanie dreva na výrobu elektriny dostane stopku. Ťažiť sa však bude viac

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/Christian Bruna]

Nový legislatívny balík „Fit for 55“ zásadne ovplyvní aj lesy. Kritici upozorňujú, že neposkytuje dostatočné záruky, ktoré by zabránili ťažbe dreva na energetické účely. Naopak, tlak na lesy sa podľa nich ešte zvýši.

Európska komisia v júli predstavila nový balík legislatívy označovaný ako „Fit for 55″. Jeho cieľom je nasmerovať EÚ k dosiahnutiu 55 percentného zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030.

Pre lesy a nazeranie na biomasu sú podstatné tri návrhy Komisie: Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie (RED II), Nariadenie o využívaní pôdy a lesníctve (LULUCF) a Stratégia lesného hospodárstva.

Dopyt po obnoviteľných zdrojoch zvýši ťažbu dreva

Jednou z hlavných noviniek, ktorá sa dotkne využívania lesov, je navýšenie cieľa pre spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov. Európska komisia navrhuje, aby tento podiel predstavoval 40 percent. Doteraz Únia počítala s 32 percentami.

Smernica o obnoviteľnej energii plní dve hlavné úlohy: definuje, aké zdroje sú považované za „obnoviteľné“ a stanovuje záväzný ciele pre obnoviteľnú energiu v európskom energetickom mixe.

Európsky cieľ dosiahnuť nulové emisie do polovice storočia bude vyžadovať ďalšie zvýšenie kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V roku 2018 si Únia stanovila 32 percentný cieľ pre obnoviteľnú energiu do roku 2030 oproti súčasným 20 percentám. Podľa súčasného návrhu Komisie je však nevyhnutné tento cieľ zdvojnásobiť na 38 až 40 percent. Len tým spôsobom bude možné dosiahnuť aktualizované zníženie emisií.

Komisia chce vyšší cieľ pre obnoviteľné zdroje do roku 2030. Podľa odborníkov je nízky

Prvá verzia návrhu novej smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorá unikla do médií, určila cieľ podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe na 38 až 40 percent do roku 2030.

Smernica o obnoviteľných zdrojoch – RED II sa stretla s kritikou z viacerých strán, no kľúčové výhrady smerujú na to, že podnieti zvýšenú produkciu a spaľovanie biomasy.

Kým pri výrobe solárnej a veternej energie vzniká minimum emisií, spaľovaním dreva sa neuvoľňuje len oxid uhličitý, ale aj tuhé znečisťujúce látky, ktoré zhoršujú kvalitu ovzdušia. Environmentalisti tiež podčiarkujú devastačný vplyv ťažby na lesné ekosystémy.

Prísnejšie pravidlá pre dotácie na biomasu

V návrhu Smernice o obnoviteľných zdrojoch uznáva Komisia potrebu zosúladenia politík v oblasti využívania dreva s takzvaným kaskádovým princípom využívania biomasy. O čo ide?

Drevená biomasa by sa mala využívať podľa zásad obehového hospodárstva. To znamená, že drevo by sa malo najskôr použiť na výrobky s dlhou životnosťou, ako sú stavebné materiály alebo nábytok, až potom na predĺženie životnosti existujúcich výrobkov. Potom by malo nasledovať ich opätovné použitie a recyklácia.

Využitie dreva na výrobu energie je na piatom mieste v zozname a Komisia tvrdí, že použitie celých stromov a kvalitného guľatiny na tento účel by sa malo „minimalizovať“. Preto by členské štáty nemali dotovať spaľovanie určitých drevných surovín ako je guľatina, rezané drevo, korene a pne, s výnimkou „presne definovaných okolností“.

Aktivisti tvrdia, že Komisia neurobila dosť, aby sprísnila pravidlá pre spaľovanie dreva pre palivové účely. Návrh totiž hovorí o zákaze ťažby dreva z „primárnych lesov“ – prakticky nedotknutých starodávnych lesov, ktoré však predstavujú iba tri percentá všetkých lesov EÚ.

Návrh Komisie vylučuje dotácie na biomasu pre zariadenia, ktoré z nej vyrábajú „iba elektrinu“. To však pre zníženie spaľovania dreva bude mať minimálny efekt, keďže väčšina zariadení na výrobu energie z biomasy vyrába elektrinu aj teplo.

Výnimku z tohto pravidla majú mať elektrárne v regiónoch, „ktoré podstúpia spravodlivú transformáciu kvôli svojej závislosti na tuhých fosílnych palivách,“ hovorí návrh. Aj to je podľa environmentalistov problematické, keďže hrozí, že regióny závislé na uhlí sa preorientujú na spaľovanie biomasy, čo opäť zvýši dopyt po dreve.

Wiezik k biomase: Nemôžeme sa tváriť, že les je to isté čo pole

Michal Wiezik (SPOLU, EPP) spolu s ďalšími europoslancami apeluje na Európsku komisiu, aby sprísnila podmienky financovania energie z drevnej biomasy. Z hľadiska emisií uhlíka dáva väčší zmysel využívať poľnohospodársku biomasu, než spaľovať vyťažené drevo, hovorí slovenský europoslanec pre EURACTIV Slovensko.

Europoslanec Michal Wiezik (SPOLU/EPP) považuje znenie Smernice za nedostatočné. „Pokiaľ sa v Európskej únii jasne nepovie, že zaradenie biomasy medzi obnoviteľné zdroje energie musí mať svoje limity, a že využívanie lesnej biomasy pre energetické účely sa musí zásadne znížiť, máme problém.”

Podľa neho sa Komisia vo svojom návrhu smernice spolieha na formálnu udržateľnosť biomasy, no európske lesy „majú veľmi ďaleko od stabilného stavu, kolabuje ich diverzita a schopnosť odolávať zmenám, čo je jeden z kľúčových predpokladov udržateľnosti“.

„Z obnoviteľných zdrojov energie až 60 percent tvorí biomasa, a tá pochádza prevažne z lesov. Je skutočne rozdiel, či redukciu emisií dosiahneme na základe podpory solárnej, vetrovej a geotermálnej energie, alebo pálením dreva a zvyšovaním tlaku na lesné ekosystémy,” dodáva europoslanec.

Podľa Wiezika potrebujeme kritické prehodnotiť príspevok biomasy k cieľom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a zásadnú zmenu nastavených pravidiel dotácií. „V opačnom prípade riskujeme, že uviazneme v slepej uličke rastúcej ťažby a spotreby lesnej biomasy, čo nepomôže naplneniu klimatických cieľov a prinesie vážne zhoršenie stavu lesov,” myslí si eurposlanec Wiezik.

Inkluzívna Stratégia pre lesy

Viac optimizmu ako Smernica o obnoviteľných zdrojov priniesla Stratégia pre lesy.

Tá obsahuje súbor opatrení na podporu výsadby stromov, podporu lepšieho monitorovania lesov a zvýšenie používania drevených výrobkov ako náhrady betónu v stavebníctve.

Cieľom stratégie pre lesy je vyvážiť požiadavky lesníkov a členských štátov a záväzky Európskej únie v oblasti klímy a biodiverzity. Uniknutý návrh stratégie čelil silnému tlaku zo strany častí lesníckeho priemyslu.

Nová stratégia Únie pre lesy: Priemyslu sa nepáčia prísnejšie pravidlá pre biomasu

Európska komisia predstaví novú stratégiu lesného hospodárstva. Uniknutý návrh naznačuje, že vnímanie úlohy lesov a biomasy v boji proti klimatickej zmene sa prehodnotí. Mimovládky zmeny vítajú, priemysel je proti.

Aj keď je 43 percent územia Únie pokrytý lesmi, ich nadmerná ťažba by mohla ohroziť ich schopnosť zachytávať uhlík. Za posledných desať rokov sa kapacita lesov absorbovať uhlík zmenšila. Podľa správy Spoločného výskumného centra (JRC) pri Európskej komisii sa vyťažená plocha lesov Európe medzi rokmi 2016 až 2018 zvýšila o takmer 50 percent.

Stratégia pre lesy obsahuje  cestovnú mapu na vysadenie troch miliárd stromov do roku 2030 a tiež záväzok, že Komisia príde začiatkom budúceho roka s usmernením o zalesňovaní, ktoré bude „priaznivé pre biodiverzitu“.

Medzi ďalšie návrhy v stratégii patrí vytvorenie „právne záväzného nástroja na obnovu ekosystémov“, najmä v oblastiach, ktoré majú veľkú kapacitu na zachytávanie uhlíka a „spoločná definícia“ pre primárne lesy a pralesy, ktoré musia byť prísne chránené.

Návrh prináša opatrenia na posilnenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a zlepšenie dostupnosti semien a sadiva odolných voči zmene klímy. Stratégia tiež zdôrazňuje význam podpory lesných hospodárov pri zvyšovaní výmery lesov určených na „dlhovekú“ produkciu dreva, najmä pre stavebníctvo.

Zapojenie aktivistov do tvorby legislatívy

Komisia ďalej navrhuje rámcové monitorovanie lesov v celej Európe, čo bude od členských štátov vyžadovať, aby vypracovali vlastné strategické plány pre lesy. Plány budú pokrývať problémy ako je zmena klímy, biodiverzita, lesné hospodárenie alebo využívanie energie z biomasy. Expertné skupiny, vrátane zástupcov členských štátov, vypracujú kritériá pre menej intenzívne lesné hospodárenie a pre lepšiu ochranu pralesov.

Pre posilnenie dialógu v rámci členských štátov, ministerstiev, vlastníkov lesov aj občianskej spoločnosti, Komisia navrhla spojiť do jednej inštitúcie dva existujúce orgány – Stály lesnícky výbor a Pracovnú skupina pre lesy a prírodu. Jej mandátom bude presadzovať Stratégiu pre lesy. Komisia zároveň členským štátom odporúča, aby posilnili dialóg medzi kľúčovými hráčmi a vytvorili platformy pre široké spektrum zúčastnených strán, aby diskutovali národné a regionálne politiky týkajúce sa lesov.

To by malo zabrániť zvýhodneniu drevárskeho priemyslu a zabezpečiť, že v diskusii dostanú hlas aj aktéri, ktorí nemajú na využívaní lesov ekonomický záujem. To by mohlo pomôcť v transparentnejšej tvorbe zákonov a národných politík.

Komisia chce v rámci stratégie preskúmať národné podporné schémy pre spaľovanie biomasy, aby „zistila, aký vplyv majú dotácie na biomasu vplyv na stav lesov“. Podľa zelených organizácií existuje dostatok dôkazov o negatívnom vplyve dotácií. Zároveň oceňujú, že si Komisia uvedomuje nebezpečenstvo, ktorý môže mať navýšenie cieľa pre obnoviteľné zdroje na lesy v Európe.

Tri miliardy stromov a viac dreva v stavebníctve: Čo navrhuje nová stratégia EÚ pre lesy (INFOGRAFIKA)

Európska komisia v polovici júla predstavila Novú stratégiu lesného hospodárstva do roku 2030. Jej hlavným úmyslom je zosúladiť socioekonomické funkcie lesa s novými klimatickými a environmentálnymi cieľmi Európskej únie.

Zvýšenie prírodných záchytov uhlíka

Právny predpis, ktorý môže významne ovplyvniť stav lesov je návrh Nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesníctve – známe aj ako LULUCF.

Lesy či mokrade sú prirodzenými „zachytávačmi“ uhlíka: rastliny pohlcujú CO2 z atmosféry a ukladajú uhlík v biomase, alebo v pôde. Cieľ 55 percentného zníženia emisií do roku 2030 s prírodnými úložiskami uhlíka počíta. Znamená to, že tento cieľ bude zahŕňať vypustené emisie, od ktorých sa odčítajú emisie zachytené lesmi a pôdou.

Množstvo zachytených a uložených emisií závisí od spôsobu využívania pôdy (zastavaná plocha, poľnohospodárske plodiny, prírodný les, a pod.) a stavu týchto prírodných zachytávačov uhlíka. Práve túto oblasť LULUCF reguluje.

Podľa Komisie by mali prírodné zachytávače v 2030 absorbovať 310 miliónov ton emisií CO2 (zvýšenie oproti pôvodným 225 miliónom). To je stále hlboko pod hranicou 600 miliónov ton, ktorú podľa vedcov možné dosiahnuť, tvrdí environmentálna organizácia Fern.

Lesy ako prírodné zachytávače uhlíka sú zásadné pre boj proti zmene klímy. V priebehu rokov však kvôli požiarom, suchám a škodcom ich schopnosť pohlcovať uhlík sústavne klesá. Tie  však budú v dôsledku meniacej sa klímy čoraz častejšie.

Národné ciele pre záchyty

Členské štáty musia už dnes informovať o emisiách CO2 zo sektora LULUCF, no od roku 2026 si budú stanovovať individuálne ciele pre zachytávanie uhlíka. Krajiny sa budú musieť dovtedy dohodnúť, ako si medzi sebou rozdelia bremeno záchytov uhlíka. Komisia chce zjednodušiť pravidlá pre výpočet emisií a množstva záchytov s platnosťou od roku 2025 tak, aby bolo možné zachytiť celkový vplyv ťažby dreva.

Severské krajiny môžu z rokovaní stratiť najviac. Len vo Fínsku lesnícky sektor zamestnáva 15 percent priemyselných pracovníkov, zatiaľ čo vo Švédsku lesný priemysel priamo zamestnáva viac ako 60 tisíc ľudí a ďalších 200 tisíc naviazaných pracovných miest.

Delara Burkhardt, nemecká europoslankyňa za socialistov a demokratov (S&D) v Európskom parlamente, uvítala návrh Komisie na zavedenie národných cieľov pre zachytávače uhlíka s tým, že to poskytne členským štátom EÚ jasnú zodpovednosť.

Slovensko má výhrady voči zarátaniu zachyteného uhlíka do cieľa znižovania emisií

Z uniknutej pozície Slovenska pred európskym summitom vyplýva, že slovenská vláda má obavy z kondície slovenských lesov. Podľa nej v budúcnosti nebudú schopné efektívne zachytávať oxid uhličitý.

Poľnohospodári a lesníci budú môcť predávať „záchytové“ povolenky napríklad priemyslu a pomáhať im kompenzovať emisie. „Vlastníci a správcovia lesov potrebujú hybnú silu a finančné stimuly, aby mohli poskytovať ekosystémové služby na ochranu lesov a ich obnovu,” povedal Sinkevičius.

Komisia tiež naznačila postupnú integráciu odvetví LULUCF na trh s uhlíkom v EÚ po roku 2030. Podľa environmentalistov začlenenie prírodných záchytov do celkovej bilancie emisií môže spôsobiť, že sa iné sektory budú znižovať svoje emisie pomalšie.

Podľa expertky na les a klímu Kesley Perlman z organizácie Fern návrh o LULUCF síce obsahuje niektoré plaché kroky na obmedzenie straty biodiverzity, nereaguje však na obrovský dopyt po dreve, ktorý vyplýva zo smernice o obnoviteľnej energii

„Namiesto toho, aby sme riešili emisie z chovu hospodárskych zvierat a hnojív ich bude umožnené kompenzovať – v tomto prípade na to doplatia európske lesy. Lesy už dnes pustoší zvýšená ťažba dreva, vysoké teploty a hmyz. Nemôžu tiež niesť bremeno kompenzácie emisií najväčších európskych znečisťovateľov,“ zdôrazňuje Perlman.