Fond spravodlivej transformácie nepodporí plyn ani jadro, dohodli sa členské štáty

Ilustračný obrázok. Uhoľná elektráreň a veterná turbína v Gelsenkirchene.

Členské štáty sa zhodli, že Fond pre spravodlivú transformáciu nebude financovať ani jadro, ani zemný plyn. Apely z východnej Európy o úlohe plynu v prechode na uhlíkovú neutralitu pri tomto finančnom nástroji neboli vypočuté. 

Fond pre spravodlivú transformáciu (Just Transition Fund, JTF) má plánovaný rozpočet 40 miliárd eur, z toho 10 miliárd pochádza z klasického sedemročného rozpočtu EÚ a ďalších 30 z tzv. fondu obnovy, ktorý je reakciou na koronakrízu.

Prostriedky z fondu sú určené na preorientovanie regiónov od závislosti na ťažbe uhlia, ktoré produkuje najviac emisií, na nové, klimaticky prijateľnejšie ekonomické modely. Na Slovensku sa s ním počíta pre región hornej Nitry a Košice.

Veľvyslanci členských krajín pri EÚ sa v stredu (24. júna) dohodli na tom, že Fond pre spravodlivú transformáciu „nebude podporovať odstávku alebo výstavbu jadrových elektrární“ ani „investície spojené s výrobou, spracovaním, distribúciou, uskladnením alebo spaľovaním fosílnych palív“. Vyplýva to z dokumentu, ktorý Rada EÚ zverejnila vo štvrtok, 25. júna.

Tento prístup – vylúčenie jadra a plynu z financovania – je v súlade s pôvodnou predstavou Európskej komisie. Naopak je v rozpore s tým, čo presadzovalo osem východoeurópskych krajín vrátane Slovenska, ktoré zdôrazňovali dôležitú úlohu zemného plynu v prechode na uhlíkovú neutralitu.

Z Fondu pre spravodlivú transformáciu budú môcť čerpať Trenčín a Košice

Európska komisia tento týždeň zverejnila predbežný zoznam stovky regiónov, ktoré budú oprávnené požiadať o financie zo 7,5-miliardového klimatického fondu. Na Slovensku sa okrem uhoľného regiónu horná Nitra budú týkať aj okolia cementární a oceliarne.

Po tom, čo túto dohodu veľvyslancov odobria zodpovední ministri, bude Rada EÚ o finálnej podobe legislatívy, ktorá upravuje Fond pre spravodlivú transformáciu, ešte vyjednávať s Európskym parlamentom. Ten má tendenciu podporiť skôr ambiciózne klimatické opatrenia.

Otvorenou otázkou stále ostáva veľkosť a detaily väčšieho pokrízového fondu obnovy. Členské štáty zatiaľ dohodu v týchto rokovaniach nemajú.

Projekty, ktoré počítajú s fosílnymi palivami, napríklad zemným plnom, stále môžu spoliehať na podporu z iných častí európskeho rozpočtu a plánu obnovy – za predpokladu, že tieto projekty nie sú v priamom rozpore s európskymi cieľmi znižovania emisií.

Zemný plyn produkuje v porovnaní s uhlím pri spaľovaní asi o polovicu emisní CO2 menej, no jeho produkcia je spojená s únikmi metánu, čo je škodlivý skleníkový plyn. Klimatickí aktivisti tvrdia, že spoliehanie sa na plyn ohrozuje dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Jadrovej energii ani zemnému plynu nový klimatický fond nepomôže

Slovenská vláda, europoslanci a ochranári vítajú Fond spravodlivej transformácie. Ten nebude podporovať jadrové ani plynárenské projekty, hoci pôžičky môžu získať od Európskej investičnej banky.