Francúzski vedci: Doterajšie klimatické predpovede sú príliš optimistické

Aktuálne klimatické predpovede sú vo vzťahu k skutočnej realite globálneho otepľovania až príliš optimistické. [EPA-EFE/Clemens Bilan]

Podľa najnovších odhadov je ambicióznejší cieľ stanovený Parížskou klimatickou dohodou nedosiahnuteľný. Do roku 2100 môže teplota na Zemi vzrásť až o 7°C.

Skupina francúzskych vedcov nedávno predložila správu, v ktorej odhalili alarmujúcu skutočnosť – aktuálne klimatické predpovede sú vo svetle súčasného vývoja globálneho otepľovania až príliš optimistické.

Inštitút Pierre-Simon Laplace a francúzske Národné centrum pre meteorologický výskum vytvorili niekoľko modelov možného klimatického vývoja. Podľa najhoršieho scenára sa naša planéta do roku 2100 oteplí o 6 až 7°C.

Odhady porovnávajú budúcu teplotu s predpriemyselným odbobím. Na to, kedy sa začala priemyselná revolúcia s dopadom na globálne otepľovanie majú vedci rôzne názory, ide však o obdobie začiatku 18. storočia do polovice 19. storočia.

Ťažko dosiahnuteľná Parížska dohoda

Ani najlepší možný scenár nedáva dôvody na optimizmus.

Francúzski vedci vo svojej predpovedi uvádzajú, že ak by sa do roku 2060 podarilo dosiahnuť celosvetovú uhlíkovú neutralitu, čo je veľmi nepravdepodobné, tak by globálne oteplenie dosiahlo „len“ úroveň 1,9°C.

V pravdepodobnejšom scenári, kde by sa celosvetová uhlíková neutralita dosiahla do roku 2080, by zvýšenie predstavovalo približne úroveň 2,6°C.

Klimaštrajky tlačia summit OSN k vyšším ambíciám, Európa bude hovoriť o peniazoch

Slovenská prezidentka vystúpi na medzinárodnej konferencii o klíme ako predstaviteľka krajiny, ktorá sa prihlásila k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Európska únia tam však pocestuje rozdelená.

„Žiadny z našich modelov nám neumožnil uvažovať o zvýšení teploty len o 1,5°C, ale iné modely to predpovedajú,“ vyjadril sa Olivier Boucher, vedúci centra pre klimatické modely v Národnom vedecko-výskumnom centre (CNRS).

Parížska dohoda o klíme má za cieľ udržať nárast teploty medzi predpriemyselným obdobím a rokom 2100 na 1,5°C, nanajvýš na 2°C. Vo vedeckej komunite sa však ten ambicióznejší teplotný cieľ javí ako nedosiahnuteľný.

Vysoký počet faktorov

Sú však najnovšie prognózy spoľahlivejšie ako tie predchádzajúce?

Vedci na túto otázku odpovedajú kladne. Údaje pochádzajú z kombinácie niekoľkých modelov, čo znamená, že počet premenných je vysoký. Celkovo sú tieto predpovede výsledkom výpočtov v hodnote 500 miliónov hodín a 3 tisíc teraoktetov údajov.

Patria sem interakcie medzi oceánmi a pôdou, atmosférou, zrážkami, antropogénnymi a neantropogénnymi emisiami, ľadovými cyklami, aerosólmi a mnohými ďalšími.

„Snažíme sa o komplexnejšie výsledky, aby sme mohli dosiahnuť realistickejšie závery,“ vysvetlil David Salas y Melio, klimatológ z Meteo France.

Emisie pochádzajúce zo skleníkových plynov, aerosólov a atmosférických častíc, rovnako ako aj zmeny vo využívaní pôdy majú dôsledky na energiu, ktorú planéta prijíma a stráca, a preto musia byť zahrnuté do výpočtov v súlade so socioekonomickými prognózami.

Sucho, lesné požiare a extrémne teploty

Konkrétnejšie dôsledky týchto predpovedí sú ťažko predstaviteľné. „Vo Francúzsku budeme mať viac vĺn extrémne vysokých teplôt, od roku 2060 budú systematické. V prípade zrážok dôjde k výraznému zníženiu v oblasti Stredozemného mora a zvýši sa počet prípadov prudkých zrážok,“ uviedol klimatológ z hydrometeorologického ústavu Meteo France.

Pre paleoklimatológa Pascala Braconnota sú dôsledky ťažko predstaviteľné práve z dôvodu rýchlosti, s ktorou zmena klímy prichádza.

Za klímu zodpovedá Timmermans, estónska energokomisárka má riešiť aj zemný plyn

Klimatickú politiku v novej Európskej komisii dostal do vienka holandský podpredseda. Eurokomisári pre energetiku a životné prostredie sú z pobaltských krajín. Dopravu má na starosti Rumunka.

Takto vysoká koncentrácia CO2 v atmosfére (momentálne dosahuje hodnotu 400 ppm) sa na Zemi naposledy vyskytovala v období pliocén (treťohôr), čo bolo pred 400 miliónmi rokov. Teplota sa však vtedy zmenila len o 3°C a to v priebehu niekoľko tisíc rokov, zdôraznil odborník.

„Nikdy predtým sme to nepreskúmali v takej rýchlosti a teraz strácame prehľad. Je ale isté, že čoskoro môžeme mať každý rok teplotu 47°C a všetko bude horieť,“ dodáva Braconnot.

V správe o počasí v roku 2040 sa Meteo France domnieva, že budú prevládať dlhšie obdobia sucha, menší výskyt zrážok vo Francúzsku, čo znemožní určité poľnohospodárske postupy. Zároveň bude viac lesných požiarov a prudkých zrážok ako tie v regióne Cévennes na juhu Francúzska.