Heger šiel na summit brániť jadrovú energiu, do záverov sa nedostala

Predseda vlády Eduard Heger na summite lídrov v Bruseli obhajoval jadrovú energiu. EPA-EFE/Olivier Matthys [EPA-EFE/Olivier Matthys]

Stretnutiu európskych lídrov dominovali prudko stúpajúce ceny energií. Na čom sa hlavy štátov  nakoniec dohodli a kde dohoda chýbala?  

Európska komisia predstavila týždeň pred summitom balík nástrojov na boj s vysokými cenami energií. Členským krajinám dáva návod, ako krátkodobo tlmiť dosahy vysokých cien na spotrebiteľov a firmy bez toho, aby porušili pravidlá európskeho trhu. Z nich si majú členské štáty vybrať opatrenia, ktoré najlepšie zafungujú na konkrétnom národnom trhu.

Keďže v balíku nie sú striktne stanovené konkrétne krátkodobé kroky proti cenám energií, viaceré štáty obviňovali Komisiu z nečinnosti.

Komisia má však v boji proti rekordným cenám zviazané ruky. Podmienky na trhoch s energiami v jednotlivých štátoch sú natoľko individualizované, že s receptami na stúpajúce ceny musia prísť členské štáty sami.

Uniknutý dokument: Aké opatrenia proti rastúcim cenám energií povolí Komisia?

Priame platby nízkopríjmovým domácnostiam, štátna pomoc podnikom a oddelenie trhu s elektrinou od trhu s plynom. Poznáme návrhy, ktoré majú pomôcť vládam riešiť prudký nárast cien energií bez toho, aby porušili trhové pravidlá. 

„Neexistuje žiadna spoločná vízia toho, čo robiť. Riadime sa súborom nástrojov z dielne Komisie a využívame vnútroštátne opatrenia na riešenie zraniteľných spotrebiteľov. Okrem toho neexistuje žiadna zhoda,“ povedal o atmosfére summitu zdroj pre portál EURACTIV.

Na rekordných cenách energií v Európe sa podieľajú viaceré faktory. Nižšie dodávky zemného plynu do Európy narazili na vysoký dopyt zo strany členských štátov, ktoré sa rýchlo zotavujú z pandémie. Svoju úlohu hrali aj vysoké ceny uhlíka v európskom systéme obchodu s emisiami a nižšie dodávky plynu z Ruska.

Podľa pozorovateľov summitu boli pozície členských štátov veľmi rozdielne. Predsedovia vlád európskych krajín sa boli preto schopní dohodnúť len na všeobecných záveroch.

Podrobné rokovania presunuli zástupcovia vlád na ministrov energetiky, ktorí sa zídu tento týždeň (26.10.) v Luxemburgu na mimoriadnom zasadnutí Rady pre energetiku.

Čo sa do výsledkov summitu nedostalo?

Rozpoltenosť európskych štátov ilustruje aj fakt, že závery stretnutia európskych lídrov sú veľmi nekonkrétne. Pozrieť sa na to, čo vo výsledkoch chýba, je rovnako zaujímavé, ako to, na čom sa lídri nakoniec dohodli.

Závislosť na dovoze plynu

Napriek tomu, že Komisia za posledné týždne viackrát označila závislosť na dovoze plynu ako jednu z príčin cenovej krízy, zmienka o ňom sa do záverov nedostala. „Keby sme mali zelenú dohodu o päť rokov skôr, boli by sme paradoxne v lepšej pozícii. Naša závislosť na fosílnych palivách a zemnom plyne by bola nižšia,“ povedal výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans Európskemu parlamentu v Štrasburgu.

Ten spolu s komisárkou pre energetiku Kadri Simson tiež hovoril, že vysoké ceny energií by mali byť pre členské štáty impulzom, aby prešli rýchlejšie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Urýchlene by mali tiež prijímať opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti. Odkaz na zelenú transformáciu, obnoviteľné zdroje, či opatrenia na zvyšovanie efektívnosti sa však v záveroch stretnutia lídrov neobjavil.

Klimatický šéf Komisie: Za rekordnými cenami energií je závislosť Európy na fosílnych palivách

Vysoké ceny energií v európskych krajinách sú jasným signálom, aby Únia urýchlila zelený prechod a utlmila využívanie fosílnych palív, povedal podpredseda Komisie pre zmenu klímy Frans Timmermans.

Jadro napriek tlaku chýba

Podobne sa do záverov summitu nedostala ani zmienka o taxonómii zelených investícií.

Lídri sa nezhodli v otázke, či by jadrová energia mala dostať označenie „zelený“ zdroj energie.  Zástancom jadrovej energie medzi členskými štátmi, kam patrí aj Slovensko, cenová kríza poskytuje novú príležitosť, aby jadro dostali do Taxonómie udržateľných investícií. Tá delí ekonomické činnosti podľa toho, aký majú vplyv na životné prostredie a či prispievajú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality.

Jadro síce ako zdroj energie produkuje veľmi nízke emisie skleníkových plynov, no pochybnosti o udržateľnosti vzbudzuje nakladanie s jadrovým odpadom.

Slovenský predseda vlády Eduard Heger pred stretnutím avizoval, že Slovensko bude na summite presadzovať akceptáciu jadra, „lebo je to stabilný zdroj energie“.

„Je nevyhnutné, aby jadro bolo súčasťou diskusií. Bez toho to nejde. Na druhej strane nechceme spájať energetickú krízu s klimatickými zmenami, pretože ide skôr o krátkodobý problém,” konštatoval Heger pre TASR.

Jadrová energia je udržateľná, znie verdikt európskych expertov

Komisia dala posúdiť analytikom, či zaradiť jadrovú energiu medzi zelené investície. Ich záver je jednoznačný. Jadrová energia spĺňa podmienky pre to, aby bola označená za udržateľnú, vyplýva z očakávanej analýzy, ktorá unikla na verejnosť pred oficiálnym zverejnením.  

Podľa portálu Politico, ktorý pokrýval dianie na summite, slovinský premiér Janez Janša obhajoval jadrovú energiu a tvrdil, že výstavba ďalších reaktorov by znížila závislosť od zahraničných dodávateľov. Fanúšikom jadra je aj grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, hoci v Grécku sa kvôli riziku zemetrasenia neplánuje výstavba jadrových elektrární. Ír Micheál Martin tiež podporil jadrovú energiu ako prechodný zdroj energie.

Opačný postoj zastávali najmä luxemburský premiéra Xavier Bettel a rakúsky kancelár Alexander Schallenberg, ktorí zabránili, aby sa zmienka o jadrovej energii dostala do záverečnej správy summitu.

Čo sa do záverov dostalo?

Aj keď sú výsledky summitu ohľadom cien energií stručné, až dvakrát sa tam objavuje formulácia, že krátkodobé aj dlhodobé opatrenia na stabilizáciu cien energií by mali „prihliadať na rozmanitosť a špecifickosť situácií členských štátov“.

Premiéri členských krajín tiež požiadali domovskú banku Európskej únie – Európsku investičnú banku, aby urýchlila investície do transformácie energetiky,  „s cieľom znížiť budúce riziká narušenia a splniť európske ambície v oblasti globálneho prepojenie“.

Na tlak Česka sa do záverov dostala aj výzva eurokomisii, aby „s pomocou Európskeho úradu pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA) preskúmala fungovanie trhu s plynom a elektrinou, ako aj  trhu s uhlíkom“.

Tento bod je odpoveďou na argument zo strany maďarskej a českej vlády, že za vyššími cenami energií je aj systém obchodovania s emisiami, ktorý zvyšuje cenu uhlíka.

Komisia by potom mala posúdiť, „či si určité obchodné správanie vyžaduje ďalšie regulačné opatrenia,“ uvádza sa v záveroch. V rámci ďalšieho ústupku východným krajinám Únie sa v záveroch summitu uvádza, že európski lídri sa k tejto záležitosti vrátia na svojom ďalšom summite v decembri.

Postoje členských štátov

Trh s energiami sa zatiaľ meniť nebude

Krajiny ako sú Španielsko, Taliansko, Grécko či Poľsko, ktorých obyvatelia najviac zápasia s rekordnými účtami za energiu, požadovali, aby Únia zásadne zmenila európsky trh s energiami. Navrhli, aby členské štáty nakupovali plyn spoločne a vytvorili tak strategické rezervy. Tiež požadovali oddelenie trhu s elektrinou od trhu s plynom.

Väčšina členských štátov spolu s Komisiou bola voči týmto radikálnym opatreniam rezervovaná, zaznamenal portál Politico. Takáto zmena by bola podľa nich príliš závažná, aby riešila súčasnú, krátkodobú krízu. Komisia uviedla, že sa očakáva, že ceny plynu sa do apríla stabilizujú na nižšej úrovni.

Poľsko a Maďarsko za odklad klimatických politík

Poľsko a Maďarsko sa pred summitom vyjadrili, že za zvýšením cien energií sú európske klimatické politiky a vyzvali Európsku komisiu, aby pozastavila systém obchodovania s emisiami (ETS).

Viktor Orbán, maďarský premiér, zašiel ešte ďalej a označil ETS za „hlúpu“ politiku.

„Systém ETS musí byť zrušený alebo pozastavený. Cena bude stúpať každý deň, ak sa tento hlúpy plán nestiahne,“ vyhlásil.

Maďarský premiér Viktor Orbán tiež pred summitom vyzval na „stiahnutie iniciatívy Komisie „Fit for 55“. Tento legislatívny balík má pomôcť členským štátom prispôsobiť politiky tak, aby do roku 2030 prispeli k európskemu zníženiu emisií o 55 percent. Jeho pozíciu podporilo aj Poľsko a Česko.

Merkelová naopak vyzvala svojich kolegov, aby oddelili diskusiu o vysokých cenách energií od diskusie o balíku Fit for 55, ktorý podľa nej do veľkej miery nesúvisí s bezprostrednými krízami. Odvolala sa pri tom na rozhovor s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom, ktorý naliehal na EÚ, aby netlačila Peking do zatvorenia uhoľných elektrární. To podľa neho môže viesť k ďalšiemu prudkému nárastu ceny zemného plynu.

Zelené líderky  

Belgický premiér Alexander De Croo, Dánka  Mette Frederiksen a Estónka Kaja Kallasová zverejnili v deň summitu otvorený list. V ňom, spolu s ďalšími hlavami štátovi, naliehajú, aby európske krajiny ukázali „vodcovstvo“ v klimatických otázkach pred kľúčovým klimatickým summitom COP26 v škótskom Glasgowe.

„Naša závislosť na fosílnych palivách má sociálny a ekonomický vplyv, takže naša zelená transformácia je správna vec,“ povedal belgický premiér.

K „zeleným“ lídrom sa pridala aj fínska premiérka Sanna Marin. Tá zdôraznila, že z dlhodobého hľadiska existuje len jediné riešenie „byť v energetike čo najviac nezávislý, čo je možné len rozvojom zelenej energie“.