Hlavné závery klimatického summitu: Zníženie metánu a blízky koniec uhlia

Klimatický summit COP26 v Glasgowe pokračuje do 12. októbra 2021. [EPA-EFE/Jonne Roriz]

Kľúčová klimatická konferencia v Glasgowe priniesla dva podstatné míľniky v boji proti zmene klímy. Viac ako sto krajín sa zaviazalo znížiť globálne emisie metánu v tomto desaťročí o 30 percent a uhlie pravdepodobne skončí ako globálny zdroj energie.

Podľa analýz Medzinárodnej energetickej agentúry by záväzky prijaté na COP26, ak budú splnené, obmedzia globálne otepľovanie na 1,8 stupňa. „Je to dôvod na oslavu,” vyjadril sa šéf IEA Fatih Birol v Glasgowe.

Postoj Organizácie spojených národov je oveľa triezvejší. V reakcii na vystúpenie Fatiha Birola  osobitný poradca generálneho tajomníka OSN pre klimatické opatrenia Selwin Hart povedal: „Fatih, počul som vaše čísla, ale na základe NDC je svet na 2,7 stupňovej dráhe. Nemôžeme byť spokojní, nemôžeme oslavovať skôr, ako sa to pretaví do reality,” za čo zožal hlasný potlesk, uvádza portál Politico.

Štáty nedostatočne investujú do obnoviteľných zdrojov, emisie rekordne porastú

Emisie oxidu uhličitého pravdepodobne dosiahnu do roku 2023 rekordné hodnoty. Štáty pri obnove hospodárstva po pandémii myslia na obnoviteľné zdroje len dvoma percentami všetkých investícií, upozorňuje Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA).

Veľká dohoda o metáne

Okrem Únie a Spojených štátov sa k záväzku podstatne znížiť metánové emisie prihlásilo viac ako 103 krajín. Sú medzi nimi aj hlavní producenti metánu ako je Nigéria či Pakistan.

Metán prispieva ku zmene klímy viac ako oxid uhličitý. Na rozdiel od neho má kratšiu životnosť, ale jeho otepľovací účinok je najsilnejší prvé dve desaťročia po tom, ako sa dostane do atmosféry.  To znamená, že zníženie koncentrácie metánu v atmosfére môže mať relatívne rýchly vplyv na pokles globálne teploty.

Krajiny, ktoré sa pripojili ku globálnemu metánovému sľubu, sľúbili, že do konca dekády znížia svoje emisie metánu z energetiky, poľnohospodárstva a odpadu o 30 percent úrovne z roku 2020. To by malo zabrániť rastu globálnej teploty o 0,2 stupňa Celzia.

„Musíme konať hneď, nemôžeme čakať na rok 2050,” povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri vyhlásení záväzku na klimatickej konferencii v Glasgowe.

„Zníženie emisií metánu je jednou z najefektívnejších vecí, ktoré môžeme urobiť, aby sme pribrzdili globálne otepľovanie,“ upozornila šéfka Komisie.

Organizácia Spojených národov začiatkom tohto roka vyzvala svetové vlády, aby bojovali proti metánu, pričom uviedla, že v blízkej budúcnosti je to „najsilnejšia páka“ na spomalenie tempa klimatických zmien. Správa OSN zo začiatku tohto roka ukázala, že „dostupné cielené opatrenia týkajúce sa metánu“ by mohli do roku 2030 znížiť jeho hladinu o 45 percent.

Ak by sa podarilo tento záväzok splniť, zabráni to otepleniu o 0,2 stupňa do polovice tohto storočia. Je to pomerne veľký krok, keďže extrémne výkyvy počasia sa zhoršujú a sú častejšie s každou desatinou stupňa.

„To, čo robíme v tomto desaťročí… ovplyvní, či dokážeme alebo nedokážeme splniť náš dlhodobý záväzok,” povedal americký prezident Joe Biden v Glasgowe. Odkazoval pritom na cieľ Parížskej dohody udržať globálny rast teploty pod 1,5 stupňa Celzia do konca storočia.

Sľub, ktorý pokrýva polovicu globálnych emisií metánu, nazval „záväzkom, ktorý mení hru“.

Podľa slovenského europoslanca Martina Hojsíka (PS/Renew) patrí znižovanie emisií metánu z ťažby a transportu ropy a plynu k najefektívnejším opatreniam, ktoré môžu vlády prijať na dosiahnutie globálnych klimatických cieľov. „Veľká časť týchto opatrení by nič nestála, alebo by dokonca bola zisková. Z pohľadu EÚ bude taktiež nesmierne dôležité udržať si pozíciu svetového lídra v boji proti klimatickej zmene,” dodáva europoslanec.

Z plynárenskej infraštruktúry naprieč Európou uniká metán, tvrdí mimovládka

Emisie metánu zachytila infračervená kamera v plynárenských zariadeniach v celej Európe. Európska únia metánové úniky v energetike nereguluje, takže plynárenské spoločnosti neporušujú zákon. Komisia to plánuje zmeniť.  

Uhlie končí

Vláda Spojeného kráľovstva potvrdila, že viac ako 190 strán vrátane Číny, Poľska a inštitucionálnych finančných organizácií súhlasilo s množstvom rôznych opatrení, ktoré budú signalizovať koniec uhlia ako globálneho zdroja energie.

Aktéri vydali Vyhlásenie o prechode z uhlia na čistú energiu (Global Coal to Clean Power Transition Statement), kde hovoria o vyradení uhoľnej energie z veľkých ekonomík združených v OECD do roku 2030 a 2040 pre zvyšok sveta. To sa podľa vyhlásenia uskutoční ako súčasť „spravodlivého prechodu“, z ktorého budú mať úžitok zamestnanci aj komunity závislé od uhoľného priemyslu.

Vyhlásenie prijaté v Glasgowe potvrdzuje úsilie krajín ukončiť všetky investície do novej výroby uhlia a energie, a to na domácom aj medzinárodnom poli. Je pokračovaním Aliancie za koniec uhlia (Powering Past Coal Alliance – PPCA), v ktorej je v súčasnosti 64 krajín, miest a regiónov. Do aliancie patrí 65 percent krajín OECD.

Medzi jej významných nových členov patrí tretia najväčšia európska uhoľná flotila na Ukrajine, ktorej cieľom je postupné vyradenie z prevádzky do roku 2035, a Čile, ktorého cieľom je posunúť existujúci termín  útlmu uhlia do roku 2040. Maurícius sa zaviazal, že do roku 2030 postupne ukončí používanie uhlia a Singapur sa stane prvou ázijskou krajinou, ktorá sa pripojila k Aliancii.

Slovinsko a Estónsko posilnia postupné vyraďovanie uhlia v Európskej únii, kým Chorvátsko, ktoré vstúpilo do Aliancie v júni, oznámilo postupné vyraďovanie uhlia v roku 2033.

K Aliancii sa pridali aj finančné inštitúcie, nadácie a cirkvi vrátane NatWest, HSBC, Lloydshttps://www.poweringpastcoal.org/summit-2021 Bank, Fidelity International, Impax Asset Management, Generation Investment Management, Ethos Foundation, SCOR Global Investments, Vancity a United Church of Canada.

Čína prestane financovať uhoľné projekty v zahraničí

Čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojom prejave na valnom zhromaždení OSN prisľúbil, že Peking v rámci boja proti klimatickej zmene prestane s podporou uhoľnej energie rozvojových krajinách a podporí ich prechod na obnoviteľné zdroje.  

Slabá vymáhateľnosť metánovej dohody

Podľa portálu Politico je otázne, ako bude dodržiavanie záväzku na znižovanie metánu monitorované a presadzované. Signatári dohody o metáne si nestanovili individuálne ciele. Zaviazali sa síce spolupracovať na spoločnom znížení globálnych antropogénnych emisie metánu o 30 percent v tomto desaťročí. Ďalej sa na národnej úrovni zaviazali k nešpecifikovanému „komplexnému prístupu” k znižovaniu emisií.

To znamená, že ktorákoľvek krajina sa môže k dohode pridať bez toho, aby zostavila zoznam politík, ktoré ju k tomuto cieľu dovedú. Nezáväzné znenie dohody síce umožnilo, že sa k k nej pridala až polovica štátov sveta za dva mesiace, no dohoda ponúka len málo transparentnosti alebo konkrétnych krokov, ako ju chcú signatári dosiahnuť.

Nadšenie tiež brzdí fakt, že niektorí z najväčších producentov metánu dohodu nepodpísali. Medzi signatármi chýbajú Čína, Rusko aj India.

Európska komisia  dúfa, že záväzky, ktoré prijali signatári, bude monitorovať Medzinárodné observatórium pre emisie metánu. To by malo začať fungovať už tento víkend.

Čo prinesie útlm uhlia a redukcia metánu?

Zníženie emisií metánu má najväčší vplyv na krátkodobé teploty a je dôležitou súčasťou úsilia obmedziť otepľovanie na čo najnižšiu možnú úroveň.

Portál Carbon Brief upozorňuje, že znižovanie emisií metánu je dôležité na vyrovnanie vedľajšieho účinku rýchleho útlmu uhlia, na ktorom sa dohodli lídri krajín na klimatickom summite COP 26 v Glasgowe. Útlm uhlia totiž spôsobí pokles „maskujúcich“ aerosólov, čo  môže mať z krátkodobého hľadiska otepľujúci efekt. Preto je kľúčové, aby sa zároveň znižovali aj emisie metánu, keďže ich redukcia dokáže vyrovnať krátkodobé výkyvy teploty spôsobené poklesom využívania uhlia.

Spaľovanie fosílnych palív totiž okrem oxidu uhličitého produkuje krátkodobé znečisťujúce látky vrátane oxidu siričitého. Ten prispieva k tvorbe atmosférických aerosólov. Atmosférické aerosóly môžu ochladzovať klímu a maskovať tak otepľovací efekt uhlíka. Aerosólové častice sú však pri vdýchnutí vysoko toxické, čo vedie k miliónom predčasných úmrtí ročne, hovorí štúdia v časopise Nature.

Potvrdzuje to aj Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) v tohtoročnej prelomovej správe. Uvádza, že „silné, rýchle a trvalé zníženie (emisií metánu) by… obmedzilo efekt otepľovania v dôsledku klesajúceho znečistenia aerosólmi a zlepšili by kvalitu ovzdušia“.

Podľa Carbon Brief o opatrenia prinášajú obrovské dodatočné výhody pre spoločnosť a prírodu a budú viesť k menšiemu znečisteniu ovzdušia a zlepšeniu ľudského zdravia.

Podľa Juraja Melichara z Priateľov Zeme-CEPA môže byť záväzok znižovania metánu na globálnej úrovni „veľkou príležitosťou pre Slovensko, ako sa zbaviť obrovskej závislosti na dovoze fosílneho zemného plynu“. „Za ten ročne platíme 1700 miliónov eur do zahraničia,“ zdôraznil pre EURACTIV Slovensko.

Emisie metánu minulý rok rekordne rástli. Investori žiadajú prísnejšie limity

Skupina európskych investorov s aktívami v hodnote 36 miliárd eur tlačí na Európsku komisiu, aby zaviedla povinné normy pre emisie metánu zo zemného plynu. Ročný nárast atmosférického metánu bol v roku 2020 najväčší od začiatku meraní, nespomalila ho ani pandémia.

Metán otepľuje rýchlejšie

Záväzky znižovania emisií sa doteraz týkali najmä oxidu uhličitého. Metán je pritom viac ako 80 krát účinnejší skleníkový plyn. Dostatočná pozornosť sa nevenovala ani jeho zdrojom.

Koncentrácia metánu v atmosfére je podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) v súčasnosti približne dva a pol krát vyššia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a neustále sa zvyšuje. Tento nárast má dôležité dôsledky pre zmenu klímy.

Prírodné zdroje sa podieľajú na emisiách metánu približne 40 percentami emisií, kým ľudská činnosť zvyšnými 60 percentami.  Najväčším zdrojom emisií metánu je poľnohospodárstvo, ktoré je zodpovedné za približne štvrtinu celkového množstva, tesne za ním nasleduje energetický sektor, ktorý zahŕňa emisie z uhlia, ropy, zemného plynu a biopalív.

Metán sa uvoľňuje napríklad z povrchových uhoľných baní aj mokradí, uniká pri ťažbe, doprave a spaľovaní zemného plynu. Značným podielom sa na jeho produkcii podieľa aj chov hospodárskych zvierat.

Európska legislatíva má prísť v decembri

Európska únia v súčasnosti legislatívne neupravuje metánové emisie v energetike. Aj keď niektoré členské štáty požadujú, aby spoločnosti úniky reportovali, neexistuje spoločný regulačný rámec, ktorý by spoločnosti nútil úniky monitorovať ani im zabraňovať.

To by mala zmeniť nová legislatíva, ktorú chce Európska komisia predstaviť v decembri. Podľa nej by boli firmy povinné monitorovať úniky metánu, zlepšiť systém ich odhaľovania a opráv.

Podľa slovenského europolsanca Martina Hojsíka, ktorý je tieňovým spravodajcom Európskeho parlamentu pre túto legislatívu, prísľub Európskej komisie regulovať emisie metánu prináša nádej. „K zníženiu úniku metánu musíme prispieť zavedením záväzných noriem pri dovoze zemného plynu, zákazom bežného vypúšťania a spaľovania a podporou globálnej dohody o metáne,“ uviedol Hojsík na sociálnej sieti.