Hojsík a Wiezik pri klimatickom zákone súhlasia s Gretou, podľa Beňovej je kritika predčasná

Greta Thunberg v Európskom parlamente. [TASR/AP/Olivier Matthys]

Klimatický zákon Komisia predstavila ako kompas, ktorý Európsku úniu do roku 2050 dovedie k uhlíkovej neutralite. Švédska aktivistka Greta Thunberg ho však označila za „prázdne slová“.

Prázdne slová. Takto na stredajšom (4. marca) zasadnutí envirornmentálneho výboru Európskeho parlamentu zhodnotila klimatický zákon, ktorý má Európsku úniu priviesť k uhlíkovej neutralite do roku 2050, švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg.

„Keď vám horí dom, nebudete čakať pár rokov, kým ho začnete hasiť. Napriek tomu to dnes Komisia navrhuje,“ uviedla Thunberg s tým, že vzdialené ciele pre rok 2030 alebo 2050 nebudú nič znamenať, keď už bude limit emisií uhlíka pre zachovanie globálneho otepľovanie pod 1,5 stupňom Celzia naplnený.

Členmi parlamentného envirovýboru sú aj slovenskí europoslanci Martin Hojsík (PS, Renew Europe), Michal Wiezik (Spolu, EPP) a Monika Beňová (Smer-SD, S&D). Kým prví dvaja sa s výhradami 17-ročnej aktivistky stotožňujú, Beňová je presvedčená, že návrh Komisie do veľkej miery odzrkadľuje kompromis, pragmatizmus a obozretnosť, ktoré sú pri riešení klimatickej krízy nevyhnutné.

Eurokomisia predstavila klimatický zákon, cieľ pre rok 2030 v ňom zatiaľ chýba

Eurokomisia chce dôsledne sledovať pokrok členských štátov aj súlad európskej legislatívy s klimatickými cieľmi. Stanovovanie cieľov medzi rokmi 2030 a 2050 navrhuje zrýchliť prostredníctvom delegovaných aktov.

Beňová: Kritika je predčasná

Wiezikovi aj Hojsíkovi prekáža, akým spôsobom sa v zákone hovorí o cieli zníženia emisií pre rok 2030. Komisia podľa návrhu do septembra 2020 prehodnotí aktuálny cieľ znižovania emisií o 40 percent oproti úrovni z roku 1990 a „bude skúmať možnosti“ jeho zvýšenia na 50 až 55 percent.

„Parlament jasne deklaroval potrebu zníženia na 55 percent, no zákon je postavený v rovine hľadania možností,“ kritizuje Wiezik. Hojsík dodáva, že ideálne by bolo znížiť do roku 2030 emisie o 65 percent, no minimálny cieľ musí byť 55 percent.

Beňová ich názor nezdieľa. „Kritiku týkajúcu sa absencie krátkodobých cieľov do roku 2030 považujem za neoprávnenú a hlavne predčasnú. Aj podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, ktorý za tento návrh zodpovedá, predsa uviedol, že krátkodobé ciele budú doplnené v najbližších mesiacoch, ale až na základe analýzy, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje,“ konštatovala pre EURACTIV.sk. (Timmermans na oficiálnom predstavení uviedol, že Komisia na základe analýzy doplní cieľ pre rok 2030, o krátkodobých cieľoch do tohto roku nehovoril – pozn. red.)

Hojsík: Potrebujeme uhlíkovú brzdu

Europoslankyňa tiež upozorňuje, že pri klimatických opatreniach je potrebné myslieť na európskych priemyselníkov. „Najväčší znečisťovatelia, akými sú India, no predovšetkým USA a Čína si neberú z postoja európskych štátov príklad, ale naopak ho zneužívajú vo svoj prospech,“ myslí si.

Wiezikovi naopak dôraz na zachovanie konkurencieschopnosti európskej ekonomiky prekáža. „Okrídlená fráza, že na mŕtvej planéte sa nedá robiť biznis, je znovu na mieste,“ poznamenal.

Hojsík v tejto súvislosti odporúča zaviesť takzvanú uhlíkovú brzdu podobnú Maastrichtským kritériám. „Táto brzda by zaviazala krajiny, aby znižovali emisie každý rok,“ vysvetlil pre EURACTIV.sk s tým, že napríklad že emisie Slovenska začali v posledných rokoch opäť rásť.

Ako Slovensko dosiahne uhlíkovú neutralitu? Nová stratégia má návrhy, ale staré čísla

Nízkouhlíková stratégia odporúča zvážiť vytvorenie ministerstva pre zmenu klímy, ktoré by zahŕňalo aj energetiku, zvýšiť tempo obnovy fondu budov na 3,5 percent ročne aj prehodnotiť zvýhodnenú sadzbu DPH na mäso.

Wiezik: Chýbajú donucovacie nástroje

Komisia bude podľa návrhu klimatického zákona každých päť rokov hodnotiť pokrok členských štátov v znižovaní emisií a v prípade nedostatočného pokroku im vydávať odporúčania. Podľa Wiezika však nejde o postup, ktoré by donútili členské štáty ciele napĺňať.

Na odporúčania musia podľa návrhu členské štáty do jedného roka odpovedať a vysvetliť ako ho implementovali, prípadne prečo ho neimplementovali.

Europoslancovi sa nepáči ani klauzula o význame prírodných alebo iných uhlíkových záchytov. „Tá je nebezpečná, pretože dáva na jednu úroveň prirodzené záchyty, čo sú ekosystémy s ich kapacitou viazať a sťahovať uhlík a technické riešenia, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť považované za porovnateľne efektívne, navyše implikujú možnosť ďalšej degradácie prírodného prostredia,“ upozornil pre EURACTIV.sk.