Holandsko k prognózam dotlačila zmena klímy, Slovensko má pred sebou ešte dlhú cestu

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena klímy 2019

Tvorcovia politík sa vo väčšine krajín ešte nenaučili pracovať s prognózami, pri uvažovaní o zmene klímy je to však podľa odborníkov nevyhnutné.

Pri slovách prognóza alebo strategické plánovanie sa mnohým obyvateľom bývalých komunistických krajín ešte stále vybavia negatívne skúsenosti so socialistickým centrálnym plánovaním.

„Aj centrálne plánovanie bolo v podstate využívanie prognóz, aj keď to príliš nefungovalo. Povedal by som, že všetky postkomunistické krajiny majú skúsenosti s prognózami, len zlým spôsobom,“ uviedol na bratislavskej konferencii o zmene klímy Miroslav Havránek z českej informačnej agentúry životného prostredia (CENIA).

S vedúcim Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Richardom Filčákom sa však zhodujú, že na Slovensko aj Česká republika sa v tejto oblasti postupne zlepšujú.

Predstieranie prognóz

Situácia sa podľa Filčáka začala meniť po vstupe do Európskej únie, ktorá od Slovenska očakávala strategické dokumenty. Využívanie prognóz pri tvorbe týchto dokumentov však nefungovalo hneď.

„My Slováci vieme extrémne dobre predstierať činnosť. Väčšina stratégií v tej dobe vznikala tak, že niekto zavrel piatich ľudí do miestnosti a povedal im nech napríklad vymyslia ako sa Slovensko vysporiada s klimatickou zmenou,“ opisuje Filčák.

Strategické ciele tiež boli podľa jeho slov len skopírované ciele Európskej únie a nezohľadňovali kontext krajiny ani jej možné scenáre vývoja.

Čo znamená uhlíková neutralita?

V energetike bude musieť Európa využívať „zelené plyny“, v priemysle vyrábať „zelenú oceľ“. V doprave, vykurovaní a poľnohospodárstve treba uhlík ešte len naceniť.

Nie je to súčasť kultúry

Napriek postupnému zlepšeniu nemá podľa Filčáka Slovensko v tejto oblasti ani v súčasnosti dostatočné personálne kapacity a skúsenosti.

„Na druhej strane dobre funguje spolupráca s medzinárodnými inštitúciami, napríklad Európskou agentúrou pre životné prostredie (EEA),“ dodáva.

Prognózy tiež podľa neho stále nie sú vnímané ako súčasť kultúry, ale skôr občasné úlohy. Chýba tiež napríklad prepojenie klimatických prognóz s ekonomickými analýzami. „Stále máme pred sebou dlhú cestu,“ myslí si vedúci prognostického ústavu.

Skúsenosti z Holandska

V Európskej únii má bohaté skúsenosti s prognózovaním napríklad Holandsko, ktoré k tomu podľa Eda Dammersa z Holandskej agentúry pre posudzovanie životného prostredia v Haagu dotlačila klimatická zmena.

„Holandsko je malá, husto obývaná krajina, ktorej veľká časť leží pod hladinou mora. To, či sa hladina stúpne, je preto pre nás veľmi dôležité. Na prognózach u nás nepracuje len pár ľudí, ale máme celé odvetvie,“ vysvetlil Dammers na konferencii, ktorú zorganizovalo Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia.

Napriek veľkej produkcii sa však ani v Holandsku prognózy nevyužívajú tak často, ako by mali, prípadne sa  využívajú nesprávnym spôsobom.

„Napríklad si politici vyberú jeden scenár a pracujú s ním ako s predpoveďou,“ opisuje Dammers. Najčastejšie je to podľa neho scenár s vysokým ekonomickým rastom, ktorý im umožní presadiť určité opatrenia alebo investície.

Umelý výbuch sopky či disky na obežnej dráhe: Zachráni planétu geoninžinierstvo?

Odborníci zámernú manipuláciu klímy považujú skôr za morálny hazard, ide však podľa nich o tému, o ktorej treba hovoriť.

Zverejnenie nestačí

Holandskí analytici tiež zistili, keď nejaké scenáre vývoja zverejnia, neznamená to, že budú zohľadnené pri tvorbe politík. Nepomôže ani zorganizovať konferenciu a diskutovať o nich.

V súčasnosti preto experimentujú s novým prístupom, takzvaným nacvičovaním budúcnosti. „Ide o dlhšie stretnutia, na ktorých tvorcovia politík diskutujú o opatreniach, ale zohľadňujú pri tom aj naše scenáre,“ uviedol Dammers na piatkovej (15. novembra) diskusii venovanej budúcnosti.

Rakúske skúsenosti zas ukazujú, že je dobré prognostickú činnosť koordinovať z centrálnej úrovne – úradu vlády, ministerstva so širokým záberom alebo vládnej agentúry. To však podľa Any Jakil-Holzer z Úradu spolkového kancelára Rakúska neznamená, že by mali prognózy vychádzať iba odtiaľ.

Upozorňuje tiež, že umiestnenie prognostických jednotiek závisí od potrieb konkrétnej krajiny a univerzálne riešenie neexistuje.

Dopyt po číslach

Havránek vníma slabé miesto Českej republiky v kvalitatívnych analýzach. Má totiž pocit, že ona aj okolité krajiny sú „posadnuté“ číslami.

Osobne je však presvedčený, že práve kvalitatívne analýzy sú niekedy vhodnejšie. „Čísla sú presne nepresné. Nemáme žiadne údaje z budúcnosti, sú to len predpovede,“ upozorňuje. Kvalitatívne analýzy tiež ponúkajú lepšie možnosti ako „vypovedať príbeh“.

To potvrdzuje aj Ed Dammers z Holandskej agentúry životného prostredia. Štúdiu scenárov mestského vývoja napríklad jeho tím predstavil prostredníctvom videí. Tie vzbudili veľkú pozornosť a Dammersov tím dostal veľa žiadostí, aby pridali aj kvantitatívnu analýzu.

„Ten záujem by nikdy nebol taký veľký, ak by sme nezačali kvalitatívnou štúdiou,“ myslí si.