Klimaštrajky tlačia summit OSN k vyšším ambíciám, Európa bude hovoriť o peniazoch

Panvica, ktorú pred prezidentský palác, umiestnilo tento týždeň Greenpeace Slovensko. [TASR/Jaroslav Novák]

Slovenská prezidentka vystúpi na medzinárodnej konferencii o klíme ako predstaviteľka krajiny, ktorá sa prihlásila k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Európska únia tam však pocestuje rozdelená.

„Napriek mnohým zmenám v spoločenskom vnímaní klimatickej krízy stále nekonáme dostatočne rýchlo,“ popisujú na Facebooku svoju motiváciu organizátori slovenských klimatických štrajkov. Klimaštrajky sa budú 20. septembra konať v štyroch slovenských mestách ako súčasť celosvetových protestov pred nadchádzajúcim summitom OSN o klíme.

Ten zvoláva Generálny tajomník OSN Antonio Guterres na 23. septembra do New Yorku. Slovenskú delegáciu povedie prezidentka Zuzana Čaputová. Prezidentka na summite vystúpi s vlastným príspevkom. Čaputová tento týždeň prijala aj slovenskú zástupkyňu Fridays for Future, ktorá štrajky organizuje, Emmu Zajačkovú.

Čaputová v New Yorku pravdepodobne podčiarkne, že Slovensko sa na júnovom európskom summite prihlásilo k európskemu cieľu dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Nielen na slovenskej, ale aj na európskej úrovni ide však zatiaľ len o rétorický záväzok. Jeho schválenie Európskou radou totiž zablokovali štyri štáty. Európska únia, ktorú bude v New Yorku zastupovať predseda Európskej rady Donald Tusk, tak nebude môcť predstaviť žiadny nový plán na výraznejšie znižovanie emisií.

Iniciatívy sa však chopil komisár pre energetiku a klímu Miguel Arias Cañete, ktorý do New Yorku cestuje tiež. Na klimatickom summite chce spolu s Tuskom predstaviť „Medzinárodnú platformu pre udržateľné financovanie“.

„Radikálne systémové zmeny“

Celosvetový klimaštrajk bol naplánovaný tak, aby sa konal budúci piatok pred pondelkovým summitom OSN o klíme.

„Ako ľudstvo sme dohnali našu planétu na hranicu ekologického kolapsu, ktorého následky pocítime všetci. Na planéte bez života nie sú žiadne školy, žiadne zamestnanie, žiaden priemysel. Na planéte bez života nie je budúcnosť,“ píšu slovenskí organizátori na svojom Facebooku.

Za klímu zodpovedá Timmermans, estónska energokomisárka má riešiť aj zemný plyn

Klimatickú politiku v novej Európskej komisii dostal do vienka holandský podpredseda. Eurokomisári pre energetiku a životné prostredie sú z pobaltských krajín. Dopravu má na starosti Rumunka.

Spoločnosti podľa nich chýba odvaha na „radikálne systémové zmeny, po ktorých stále intenzívnejšie volajú vedci“.

„Všetko a všetci sa musíme zmeniť. A to veľmi rýchlo. Nevieme, koľko času ešte máme, aby sme sa vyhli katastrofe,“ vyzvali slovenskí Fridays for Future.

Slovenského klimatického štrajku sa zúčastnia Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Slovenská akadémia vied. Podporu mu vyjadrilo asi 70 mimovládnych organizácií vrátane Greenpeace Slovensko, My sme les, WWF Slovensko, či Via Iuris, kde kedysi Čaputová pôsobila.

Čaputová prešla výberom

Keď Čaputová prijímala v stredu (11. septembra) v Prezidentskom paláci predstaviteľov Fridays for Future a ďalších environmentálnych iniciatív, povedala, že boj proti klimatickej kríze by mal byť prioritou celej krajiny a celého ľudstva.

„Sme možno prvou generáciou, ktorá pociťuje dôsledky klimatických zmien, a sme možno posledná generácia, ktorá má ešte šancu tento trend zvrátiť. Čakajú nás veľké výzvy, ale čím skôr sa nimi začneme zaoberať, tým máme väčšiu šancu na pozitívnu zmenu,“ citovala prezidentku TASR.

Čaputová zároveň vyzvala na vnímavosť k sociálnym a ekonomickým aspektom dôsledkov týchto zmien.

Slovenská prezidentka v Elyzejskom paláci obhajovala záujem V4

Zuzana Čaputová v súzvuku s Emmanuelom Macronom zdôraznila význam právneho štátu v Európskej únii. Zasadila sa však aj za financovanie prechodu ku klimatickej neutralite v roku 2050 v novom dlhodobom európskom rozpočte, čo žiada Poľsko.

Prezidentka v nedeľnej relácii Na telo (8. septembra) naznačila, že jej vystúpenie na nadchádzajúcom klimatickom summite nebola samozrejmá vec a musela prejsť výberom.

Vo svojom príhovore zrejme podčiarkne, že Slovensko v júni otočilo a zaradilo sa medzi väčšinu európskych krajín, ktoré súhlasia s európskym cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. S návrhom prišla vlani Európska komisia, Slovensko ho však odmietalo, až kým sa prezidentka nestretla s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD).

Ambície novej Komisie

Dezignovaná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen chce z Európy v rámci „Európskeho zeleného údelu“ urobiť „prvý klimaticky neutrálny kontinent“ a predstaviť počas prvých 100 dní „prvý európsky klimatický zákon“.

V poverovacích listoch pre dezignovaných eurokomisárov pre klímu a energetiku ide ešte ďalej. Žiada ich, aby zabezpečili zvýšenie európskeho záväzku obmedziť emisie medzi rokmi 1990 až 2030 zo 40 na 50 percent. Mali by plánovať aj ďalšie zvýšenie až na 55 percent.

Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. 

Za účelom financovania prechodu má vzniknúť Fond spravodlivej transformácie a Investičný fond pre zelenú Európu, ktorý bude predstavovať mix verejných a súkromných investícií.

Dodatočné peniaze by malo priniesť aj zrušenie bezplatných emisných povoleniek pre aerolínie a celkové prehodnotenie zdaňovania palív v leteckej a námornej doprave.

Ešte súčasná Európska komisia navrhla nový sedemročný rozpočet EÚ, podľa ktorého by malo na klimatické priority od roku 2021 ísť 25 percent výdavkov .

Súčasné záväzky nestačia

V rámci prípravy na klimatický summit OSN vydala dosluhujúca Európska komisia oznámenie, v ktorom sa chváli znížením emisií o 23 percent medzi rokmi 1990 a 2017. Cieľ bol pritom 20 percent do roku 2020.

Oznámenie sa zároveň odvoláva na správu Medzivládneho panelu o zeme klímy (IPCC), podľa ktorého doterajšie sľuby svetových ekonomík v rámci Parížskej dohody nie sú dostatočné pre naplnenie jej cieľa. Tým je obmedzenie otepľovania Zeme na 1,2 – 2 stupne Celzia do konca storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

Znižovanie emisií do roku 2030: Sólymos je „pripravený podporiť ambicióznejšie ciele“

Fíni na čele Rady EÚ otvorili diskusiu o emisných záväzkoch pre najbližšie desaťročie. Europoslanec Martin Hojsík slovenskú vládu vyzval, aby sa v klimatickej politike odpútala od Poľska a Maďarska.

Zámerom pripravovaného summitu OSN je podľa Komisie „zvýšiť klimatické ambície v existujúcich príspevkoch k znižovaniu emisií a pripraviť dlhodobé stratégie k stretnutiu Konferencie strán – COP (Parížskej dohody) na konci roku 2020“.

Zmyslom newyorskej schôdzky je „závod k vrcholu“, čo sa týka environmentálnych plánov.

Európska rada podľa Komisie schváli do konca roka 2019 politické usmernenie, tak aby mohla Únia, respektíve Európska komisia aktualizovať svoj plán znižovania emisií na začiatku roka 2020.

Kompromisná téma pre EÚ

Komisia však v oznámení implicitne priznáva, že dohoda na záväzku ku klimatickej neutralite v roku 2050 zatiaľ neexistuje. „Vedú sa ďalšie diskusie s výhľadom dosiahnutia konsenzu v najbližších mesiacoch,“ píše Komisia v oznámení.

Komisia teda prišla s nekontroverzným návrhom týkajúcim sa financovania. „Medzinárodná platforma pre udržateľné financovanie“ má prispieť k regulácii kapitálových trhov v oblasti financovania zelených investícií.

Milión nabíjačiek pre e-autá či daň z leteckých emisií. Euroúradníci majú ambiciózne plány

Dokument uniknutý z Európskej komisie navrhuje podporiť elektromobilitu, zdaňovanie emisií z letectva, ozelenenie Erasmu, nízkoemisnú výrobu ocele a kompenzácie pre regióny dotknuté energetickou transformáciou.

„Platforma má za cieľ výmenu najlepších skúseností a zhromažďovanie rozličných iniciatív pre environmentálne udržateľné financovanie, investície vrátane zeleného názvoslovia… štandardov (napríklad zelených dlhopisov), označení a benchmarkov,“ vysvetľuje Komisia.

Pripomína, že Európska únia bola v roku 2018 najväčším svetovým donorom rozvojovej pomoci, ktorá navyše čoraz viac zohľadňuje klimatické priority, ako aj najväčším donorom verejných financií na klímu.

Podľa oznámenia ich poskytuje celosvetovo 40 percent, pričom príspevky členských štátov sa od roku 2013 zdvojnásobili na 20 miliárd ročne.