Klimatická kríza zvyšuje pravdepodobnosť záplav v západnej Európe

Ničivé júlové záplavy si v západnej Európe vyžiadali viac ako 200 obetí, Bad Neuenahr-Ahrweiler, Nemecko. [EPA-EFE/Friedmann Vogel]

Extrémne zrážky a ničivé povodne, ktoré v júli zasiahli Nemecko a  Belgicko, budú podľa výskumu v budúcnosti až deväťkrát častejšie, tvrdia vedci v novej správe. 

Podľa výskumníkov z inicitívy World Weather Attribution (WWA) môže západná Európa v dôsledku globálneho otepľovania očakávať, že v nasledujúcich rokoch budú prívalové dažde až o 20 percent intenzívnejšie.

Záplavy, ktoré si v Belgicku, Nemecku, Holandsku a Luxembursku vyžiadali viac ako 200 obetí, sú podľa vedcov prejavom počasia, aké sa doteraz objavovalo raz za 400 rokov. Je spôsobené  tým, že atmosféra sa od predindustriálneho obdobia oteplila približne o 1,2 stupňa Celzia. Povodne budú preto o 1,2 až deväťkrát častejšie než by to bolo pri absencii klimatických zmien spôsobených ľuďmi, znie jeden zo záverov WWA.

Správa WWA potvrdzuje alarmujúce zistenia Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) pri Organizácii spojených národov z tohto mesiaca. Tie priniesli jednoznačné dôkazy o tom, že emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti sú hlavnou príčinou extrémnych prejavov počasia.

Správa panelu pre zmenu klímy: Oteplenie o 1,5 stupňa nás čaká do dvoch desaťročí

Dramatický rast hladiny oceánov, vlny horúčav, požiare aj záplavy. To všetko v ešte intenzívnejšom rozmere ako dnes nás čaká, ak spoločnosť nepristúpi k drastickému zníženiu emisií, ktoré povedú k uhlíkovej neutralite do roku 2050, píšu vedci v novej správe IPCC.  

Nedávna „tepelná kupola“ na severe Spojených štátov a v Kanade, kedy sa teploty držali niekoľko dní nad 40 stupňami, by sa bez zmeny klímy takmer s istotou neudiala, tvrdia výskumníci. Podobne aj horúčavy na Sibíri v roku 2020 a austrálske požiare v rokoch 2019 až 2020 boli tiež pravdepodobnejšie vďaka globálnemu otepľovaniu.

„Obrovské ľudské a ekonomické náklady týchto katastrof nám pripomínajú, že krajiny na celom svete sa musia pripraviť na častejšie extrémy počasia. Mali by sme urýchlenie znížiť emisie skleníkových plynov, inak sa nám tieto riziká vymknú z rúk,” hovorí profesor Maarten van Aalst z University v Twente v Holandsku a spoluautor správy WWA.

Správa, na ktorej sa podieľali desiatky vedcov, vychádzala z meteorologických meraní, počítačových modelov s vysokým rozlíšením a využívala overené výskumné metódy.  Porovnávala frekvenciu extrémnych zrážok, ktoré boli príčinou záplav v Nemecku, Belgicku a Holandsku s frekvenciou očakávanou vo svete, v ktorom by nedošlo k žiadnym klimatickým zmenám spôsobených ľuďmi.

Jedným z faktorov je aj teplejší vzduch, ktorý je schopný pojať o sedem percent viac vodnej pary s každým nárastom o jeden stupeň Celzia. To spôsobuje výdatnejšie a častejšie zrážky.

Storočná voda už nebude raz za sto rokov

Štúdia sa zamerala na región okolo dvoch oblastí, ktoré boli záplavami obzvlášť vážne postihnuté: nemecké okresy pri riekach Ahr a Erft, kde za deň spadlo 93 milimetrov zrážok, a belgický región Meuse, kde počas dvoch dní spadlo 106 milimetrov. Vedci neboli schopní analyzovať hladiny riek čiastočne preto, že niektoré hydrologické meracie stanice boli zničené záplavami.

Vrcholový objem vody na Ahre bol porovnateľný s prietokom horného toku rieky Rýn, povedal Enno Nilson z Nemeckého federálneho ústavu hydrológie: „Mali sme obrovskú rieku, ktorá sa rútila do malého údolia.“ Vedci odhadli pravdepodobnosť takýchto extrémnych zrážok na jednom mieste na 0,25 percenta za jeden rok.

„Je to vzácna udalosť, ktorá bude čoraz menej vzácna a na ktorú by sme mali byť čím ďalej, tým viac pripravení,” povedal Van Aalst.

„Tieto záplavy nám ukázali, že ani rozvinuté krajiny nie sú v bezpečí pred vážnymi následkami extrémneho počasia, ktoré sa zhoršujú s postupujúcou zmenou klímy,” povedala Friederike Otto z Oxfordskej univerzity. „Je to naliehavá globálna výzva a musíme k nej tak pristupovať. Veda v tom má jasno už roky,“ povedala Otto.

Aby sa znížili straty na životoch a náklady, je okrem redukcie emisií potrebné zlepšiť aj systémy núdzového varovania a odolnosť infraštruktúry, uviedol ďalší spoluautor štúdie profesor Hayley Fowler z Newcastle University.

Možnosť častejších katastrofických záplav v Európe v dôsledku klimatickej zmeny potvrdzuje aj ďalší výskum. Počítačové modely s vysokým rozlíšením po prvýkrát odhadli, že  pomaly sa pohybujúce búrky sa do konca storočia môžu stať až 14-krát bežnejšími. Čím pomalšie sa búrka pohybuje, tým viac zrážok padne na malú plochu, čo zvyšuje riziko veľkých povodní.