Klimatický summit v Glasgowe: O sto dní môžu svetoví lídri zachrániť ďalších sto rokov

Ľudia protestujú pred britským parlamentom v Londýne za aktívnejší prístup vlády ku klimatickej zmene pred summitom COP26 v Glasgowe. [EPA-EFE/Andy Rain]

Británia hostila ministrov životného prostredia 51 krajín na „kritických“ rozhovoroch o klíme pred novembrovým summitom COP26 v Glasgowe. Cieľom stretnutia je vopred zladiť postoje krajín v hlavných otázkach boja s klimatickou krízou.

Klimatický summit v Glasgowe sa mal konať minulý rok, no bol zrušený v dôsledku celosvetovej pandémie koronavírusu. V máji tohto roku britský minister životného prostredia a prezident plánovaného klimatického summitu COP26 Alok Sharma avizoval, že summit sa túto jeseň konať bude a ráta aj s osobnou účasťou zástupcov štátov.

Po Francúzsku, kde sa konal posledný klimatický summit pre šiestimi rokmi a bola prijatá Parížska dohoda o klíme, bude klimatická konferencia organizovaná opäť v Európe, tentokrát vo Veľkej Británii.

Prípravné stretnutie ministrov, ktoré prebieha v nedeľu a pondelok (25. – 26. júla), sa koná približne sto dní pred hlavným summitom COP26. Naliehavosť agendy ministerského stretnutia zvýrazňuje fakt, že posledné týždne viaceré európske štáty čelia záplavám, ničivým búrkam, cuchám a požiarom. Klimatológovia pripomínajú, že podobné extrémne prejavy počasia budú v budúcnosti stále častejšie.

„Tým, že sa viac otepľuje, budú sa tieto trendy pravdepodobne len zvýrazňovať. V roku 2020 sme napríklad na jar mali katastrofálne sucho a v lete a na jeseň prišli výdatné zrážky, ktoré spôsobili povodne. Tieto dve krajné polohy v priebehu jedného roka budeme zrejme vídať častejšie,” konštatuje klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho.

 

Zladiť postoje jednotlivých krajín pred konferenciou v Glasgowe

COP26 je prvou konferenciou o zmene klímy, odkedy sa krajiny zaviazali, že predložia vlastné akčné plány znižovania emisií do roku 2030, známe ako príspevky na národnej úrovni (Nationally Determined Contributions – NDCs). Organizácia spojených národov na základe súhrnnej správy NDC z marca 2021 zhodnotila, že pre dosiahnutie ciele Parížskej dohody všetky štáty musia úsilie o zníženie emisií podstatne zintenzívniť.

Medzi účastníkmi stretnutia za zatvorenými dverami s virtuálnou aj osobnou účasťou sú ministri životného prostredia Spojených štátov, Indie a Číny, teda krajín, ktoré patria medzi popredných znečisťovateľov.

Je to prvé osobné stretnutie ministrov svojho druhu za viac ako 18 mesiacov.

„Naša planéta čelí nebezpečenstvu. Jediný spôsob, ako zabezpečiť jej budúcnosť, je, ak sa krajiny dohodnú na spoločnom postupe,” uviedol Sharma. „Svet bude sledovať, či sa spojíme v Glasgowe a urobíme všetko, čo je potrebné, aby sa situácia v tomto rozhodujúcom desaťročí zmenila,“ dodal.

„Je nevyhnutné, aby sme si vyhrnuli rukávy, našli spoločnú reč a načrtli, ako vybudujeme zelenšiu a svetlejšiu budúcnosť pre naše deti a ďalšie generácie.“

Očakáva sa účasť vyjednávačov zo 196 krajín a Európskej únie spolu s podnikmi, odborníkmi a svetovými lídrami.

Americký vyslanec pre klímu John Kerry tento týždeň uviedol, že summit predstavuje „kľúčový okamih pre svet, aby sa spojil a zvládol výzvu, ktorou je klimatická zmena”. „Glasgow je to miesto a rok 2021 je ten čas a my môžeme o sto dní zachrániť nasledujúcich sto rokov,” dodal.

„Predovšetkým musíme prijať opatrenia a musíme to urobiť hneď, pretože čas sa kráti,” dodal.

K dohode lídrov dlhodobo vyzýva ja generálny sekretár Organizácie spojených národov.

Bod obratu

Podujatie sa zameria na udržanie limitu nárastu teploty o 1,5 stupňa Celzia, preskúmanie tém, akými sú financovanie boja proti zmene klímy, adaptácia na ňu a dokončenie „súboru pravidiel“ na realizáciu Parížskej dohody.

Podľa klimatológov z Medzivládneho panelu pre klimatického zmenu predstavuje hranica oteplenia o 1,5 stupňa Celzia nebezpečný bod obratu. Po jeho prekročení bude ťažké zabrániť  zásadným zmenám klímy a ekosystémov, čo spustí nezvratný proces, na ktorý sa ľudstvo bude mať problém adaptovať.

Napriek Parížskej dohode, ktorá hovorí o neprekročení dvojstupňovej hranice a dokonca deklaruje snahu o udržanie oteplenia pod 1,5 stupňa, súčasný trend emisií sa skôr blíži k najhoršiemu scenáru možného štyri až šesťstupňového oteplenia na konci storočia.

Diskutovať sa bude aj o tom, ako môžu bohaté krajiny, ktoré sú zodpovedné za väčšinu emisií v súčasnosti, pomôcť krajinám, ktoré k zmene klímy prispeli minimálne, ale jej negatívne prejavy intenzívne pociťujú už roky.

Prvoradé je skončiť s využívaním uhlia

Na lídrov pred summitom v Glasgowe dlhodobo apelujú environmentálne organizácie, občianska spoločnosť aj vedci, aby konali rozhodnejšie.

Podľa think tanku Ember, ktorý analyzoval scenáre z dielne Medzivládneho panela pre klimatickú zmenu UN IPCC, na udržanie globálneho otepľovania pod 1,5 stupňom Celzia, musia krajiny do roku 2030 znížiť emisie na polovicu. Najrýchlejším spôsobom ako to dosiahnuť je urýchlene skončiť so spaľovaním uhlia. Krajiny OECD musia do roku 2030 postupne ukončiť výrobu energie z uhlia a do roku 2040 by to mali urobiť všetky ostatné štáty, uvádza think-tank.

Uhlie v súčasnosti dodáva asi tretinu globálnej elektriny a je jediným najväčším zdrojom energie. Do roku 2030 by malo uhlie dodávať menej ako 9 percent globálnej elektriny a do roku 2040 takmer nulovú hodnotu, vyplýva z údajov IPCC.

Postupné utlmovanie využívania uhlia v energetike pôjde ruka v ruke s elektrifikáciou, čo rekordne zvýši dopyt po čistej energii. Krajiny musia budovať kapacity obnoviteľných zdrojov dostatočne rýchlo, aby tento rastúci dopyt uspokojili a nahradili uhlie, pripomína organizácia Ember.

 

Zdroj: EMBER

Zdroj: Ember