Kodaň skončila. Prehrala OSN

Foto: Flickr.com/artic pj

Výsledkom klimatickej konferencie COP15 v Kodani je „Kodanská zmluva“. Ide o dokument, ktorého cieľom je takpovediac zachovanie si tváre, tvrdia viaceré hlasy. Tak ju komentovali napríklad i viacerí európski lídri, ktorí od Kodane očakávali záväznú dohodu o miere znižovanie emisií CO2.

Text, ktorý delegáti schválili v sobotu nad ránom, hovorí, že „sa bude vyžadovať“ výrazné zníženie tvorby globálnych emisií. Podľa neho majú tiež krajiny prijať také kroky, aby sa rast globálnej teploty udržal pod hranicou 2 Celziových stupňov.

Dohoda nehovorí o emisných cieľoch do roku 2020 a nedefinuje ani dlhodobú víziu pre obdobie do roku 2050.

Sklamaní sú najmä Európania

Kodanská dohoda je „jasne nižšie“ od toho, čo očakávala od COP15 Európska únia, vyhlásil predseda Komisie José M. Barroso. „Nebudem skrývať svoje sklamanie,“ doplnil.

„Cesta smerom k novej dohode je stále veľmi dlhá,“ doplnila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa nej takáto dohoda nie je dosť ambiciózna, aby na jej základe mohla EÚ sprísniť svoje emisný cieľ zo súčasnej 20-percentnej redukcie tvorby CO2 na 30 percent.

Trochu iný názor má generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý dohodu označil za „nevyhnutný začiatok“. Pred delegátmi doplnil: „Mnohí povedia, že jej chýbajú ambície. Predsa ste však dosiahli mnoho.“

Úspech americkej diplomacie

Kodanská dohoda vychádza z návrhu, ktorý predstavila skupina piatich krajín pod vedením USA (India, Čína, Brazília, Juhoafrická republika, USA). Prezident Barack Obama nazval text „zmysluplnou dohodou“.

Niektoré národné delegácie opustili Kodaň predčasne s odôvodnením, že sa cítia vylúčené z procesu a nesúhlasia so znením amerického návrhu. Podľa nich Kodanská dohoda v dostatočnej miere neznižuje emisie CO2 a stáva sa tak dôvodom samotného globálneho oteplenia.

Emisné ciele – okrajová téma

Krajiny sa držali svojich pôvodných pozícií až do posledných hodín záverečného piatkového rokovania. Napríklad India a Čína do posledného okamihu nechceli súhlasiť s emisným cieľom 50 percent do roku 2050, najzraniteľnejšie a ostrovné krajiny zasa s teplotným limitom 2 stupňov (presadzovali 1,5 stupňa). Dokonca ani Barack Obama neprišiel do Kodane predstaviť vyššiu klimatickú pomoc než 100 mld. dolárov ročne do roku 2020, ako oznámila americká ministerka zahraničia Hilary Clinton pred jeho príchodom. Obama tiež pre legislatívny proces v Kongrese nemohol sľúbiť viac ako 4-percentnú redukciu tvorby CO2 do roku 2020 (v porovnaní s rokom 1990).

„Najväčšiu zodpovednosť za slabý výsledok kodanskej konferencie nesú Čína a USA. USA nedokázali prispôsobiť svoj redukčný cieľ globálnej potrebe. Čína odmietla podpísať dohodu o medzinárodných záväzkoch,“ vyhlásil Jo Leinen, vedúci delegácie Európskeho parlamentu na COP15.

Dohoda o finančnej klimatickej pomoci

Kodanská dohoda zabezpečila dodatočnú finančnú pomoc na klimatické projekty v období 2010 – 2012. Bohatšie krajiny by mali vyskladať spoločne minimálne 30 mld. dolárov.

Ide o peniaze na tzv. „rýchlo začínajúce“ projekty, ktoré sa budú realizovať v najchudobnejších krajinách a ich cieľom bude pomoc v prispôsobovaní sa zmenenému podnebiu. Druhoradým cieľom bude znižovanie produkcie emisií, resp. nízkouhlíková transformácia ekonomiky. Toto krátkodobé financovanie by malo sčasti obmedziť i ťažbu dreva, ktorá je príčinou deforestrácie.

Rozvinuté krajiny sa tiež dohodli na „stanovení cieľa spoločne mobilizovať 100 mld. dolárov ročne do roku 2020 na pokrytie potrieb rozvíjajúcich sa krajín“. Čiastková dohoda je reakciou na jednostranné oznámenie USA, že ročne môžu poskytovať 100 mld. dolárov (69,8 mld. eur) v horizonte do roku 2020 ako pomoc chudobnejším krajinám bojovať proti zmenám podnebia a inštalovať čisté zdroje energie (EurActiv 18/12/09).

Otázka overovania

USA trvajú na tom, že poskytnú klimatickú pomoc len tým krajinám, ktoré umožnia medzinárodnej komisii overiť, ako sa s nimi nakladá. Najväčší odpor prejavila Čína, keď vyhlásila, že takýto mechanizmus by bol hrubým zásahom do jej štátnej suverenity.

Záverečný kodanský dokument toto napätie reflektuje. Hovorí, že overovanie bude vo všeobecnosti vecou domácich opatrení a mechanizmov s výnimkou, ak sa projekt bude realizovať v rámci medzinárodnej finančnej schémy; v takom prípade bude kontrolórom medzinárodná komisia.

Boj proti deforestrácii dostal zelenú

Ak existuje bod, na ktorom sa krajiny bez väčších problémov dohodli, je to otázka úlohy lesa a snaha o zastavenie deforestrácie. Až 15 percent nárastu koncentrácie CO2 v atmosfére sa pokladá za priamy dôsledok znižovania rozlohy dažďových pralesov a iných lesov.

V rámci rokovaní sa navrhlo vytvorenie Kodanského zeleného klimatického fondu. Okrem toho, že by cezeň mali putovať peniaze na projekty prispôsobovania sa, rozvoja technológií a podobne, mal by sa cezeň financovať i technologický transfer, ktorý je jedným z nástrojov na obmedzenie/zastavenie deforestrácie.

V Kodani prehrala najmä OSN

„Kodanská konferencia ukázala vysoko nepostačujúcu a neefektívnu metodiku [organizovania] konferencií OSN. Nevyhnutnosťou je hlboká reforma rozhodovania v rámci OSN,“ vyhlásil líder delegácie EP Jo Leinen.

Rámcová konvencia OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) sa považuje za vlajkovú loď medzi dohodami o klíme. Na druhej strane, Kodanská zmluva sa prijala spôsobom „ber alebo nechaj tak“ a takto ju ponúkla malá skupina silných hráčov a niekoľkých svetových lídrov. Otázkou preto zostáva, či to bude v budúcnosti UNFCCC, kto bude reálne zastrešovať svetové klimatické rokovania.

Ako ďalej?

Kodanská dohoda ukladá národným delegátom povinnosť do konca januára 2010 predstaviť národné plány na boj s emisiami a predložiť ich OSN. Separátny text hovorí o konci roka 2010 (konferencia COP16) ako o vypracovaní ďalších návrhov, no v dokumente sa nepíše, že by to mal byť návrh právne záväznej dohody.