Komisia si všimla kampaň „My sme les“. Žiada aj zlepšenie ovzdušia

Ochranár Erik Baláž (vľavo) a minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) [TASR/Oliver Ondráš]

Slovensko stále čelí problémom s odpadmi, ťažbou dreva, znečistením ovzduším či komplikovaným prechodom na obnoviteľné zdroje energie. Vyplýva to z najnovšej Správy o krajine – Slovensko 2018 z dielne európskej exekutívy.

Správa o krajine – Slovensko 2018 je analytický dokument Európskej komisie, ktorý sleduje makroekonomické, fiškálne a sektorálne politiky členských štátov. Ide o kľúčový dokument európskeho semestra, mechanizmu na zosúladenie ekonomických a sociálnych politík.

Z makroekonomického hľadiska dosiahlo Slovensko výborné výsledky, no v mnohých iných oblastiach zaostáva za ostatnými členskými štátmi. Sektor energetiky a ochrana životného prostredia sa síce zlepšili, no Komisia poukázala na mnohé nedostatky.

„Stop stav“ pre obnoviteľné zdroje

„Slovenské hospodárstvo je energeticky náročné a vysoko závislé od dovozu energie,“ uvádza dokument. Závislosť od dovozu ropy a plynu je nad európskym priemerom. V slovenskom elektrickom mixe však prevládajú nízkouhlíkové zdroje, ktoré tvorí prevažne jadrová či vodná energia.

Podiel obnoviteľných zdrojov sa medzi rokmi 2015 a 2016 znížil skoro o jedno percento a vláda stále nedoriešila ich podporu v budúcnosti.

Podiel obnoviteľných zdrojov na slovenskej spotrebe energie klesol

Slovensko zaznamenalo medzi rokmi 2015 a 2016 najväčší pokles v podiele obnoviteľných zdrojov v celej Európskej únii.

Zariadenia s kapacitou viac ako 10 kW, sa v súčasnosti nemôžu pripojiť do siete. Ide o „stop stav“, ktorý trvá od roku 2013. Za dôvod tohto stavu sa zväčša udáva „vyrovnávanie odchýlok v sústave na úrovni prenosu a distribúcie.“ Stop stav a nečinnosť vlády odrádzajú od investícií do obnoviteľných zdrojov.

Prechod na čistú energiu ďalej komplikuje netransparentný regulačný rámec.

Ministerstvo hospodárstvo však avizovalo, že pripravuje legislatívnu reformu podpory obnoviteľných zdrojov. Predložiť ju chcelo tento rok.

Podpora uhlia a prílišná regulácia

Komisia kritizuje, že Slovensko stále nezosúladilo svoje politiky v oblasti energetiky s klimatickými a energetickými cieľmi Európskej únie.

Občania síce platia v rámci ceny za elektrickú energiu aj poplatok na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, no cena zahŕňa aj príplatok na podporu uhlia.

Výroba energie z domáceho hnedého uhlia by nebola bez dotácií ekonomicky rentabilná. Komisia upozorňuje aj na to, že po roku 2021 sa bude musieť masívne investovať do elektrárne v Novákoch. V budúcom desaťročí totiž začnú platiť nové emisné normy, ktoré by Nováky bez patričnej modernizácie, neboli schopné spĺňať.

Pre uhoľné elektrárne platia nové normy, Slovensko môžu stáť 91 miliónov eur

Prevádzkovanie Novák aj po roku 2021 si vyžiada vysoké investície.

Na Slovensku sa domácnosti, ako aj malé a stredné podniky považujú za „zraniteľných odberateľov“. Z tohto dôvodu sa ceny elektrickej energie a plynu regulujú, čo však podľa Európskej komisie „sťažuje rozvoj trhu“. Ceny elektrickej energie zostávajú pomerne vysoké v porovnaní s ostatnými krajinami.

Komisia odporúča alternatívu vo forme lepšie cielených opatrení a novej sociálnej politiky, ktorá by mohla rovnako efektívne ochrániť zraniteľných odberateľov a chudobnejšie domácnosti.

Slabý pokrok v energetickej efektívnosti a odpadoch

Podľa Komisie je energetická efektívnosť na Slovensku naďalej nízka, čo predstavuje problémy pre životné prostredie a konkurencieschopnosť. Hospodárstvo, ktorého veľkú časť tvorí priemysel, je jedným z energeticky najnáročnejších v Únii.

Trend zlepšovania efektívnosti sa narušil, keď v 2015 mierne stúpla primárna i konečná spotreba energie. Cieľ pre rok 2020 Slovensko už v oblasti primárnej energetickej spotreby splnilo. Nedosiahli sa však ciele pre rok 2016 pre úspory konečnej spotreby energie a úspory energie vo verejných budovách.

V odpadovom hospodárstve Slovensko pokročilo, v recyklácií však stále patrí k najhorším v Európskej únii. Komisia Slovensku vyčíta nadmerné využívanie skládok. Na nich skončilo v roku 2016 až 66 percent komunálneho odpadu. Miera recyklácie vrátane kompostovania bola 23,2-percentná, pričom európsky priemer je takmer dvojnásobný.

Minister ohlásil radikálnu zmenu odpadového systému, zneistil zástupcov výrobcov

Ministerstvo životného prostredia uvažuje o vytvorení monopolnej agentúry pre odpad. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré by nahradila, sú skeptické.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku vidí nádej napríklad v celoeurópskej stratégii pre plasty. „Veríme, že stratégia, ktorá bola prijatá na európskej úrovni na začiatku tohto roka, pomôže aj Slovensku tento problém riešiť,“ uviedol vedúci zastúpenia Ladislav Miko pre TASR.

Slovensko by malo podľa Komisie viac využívať daňové nástroje, ktoré sú v kompetencii národných vlád. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky už pripravilo reformu poplatkov za skládkovanie, ktorá má viesť k nárastu triedeného zberu a recyklácie odpadov. Novelizáciu zákona o odpadoch, ktorou rezort zaviedol napríklad poplatky za igelitové tašky, Miko považuje za „krok správnym smerom“.

Ohrozené lesy a ovzdušie

Európska komisia vo svojej správe uviedla, že lesy na Slovensku sú ohrozené zlým obhospodarovaním a nadmernou ťažbou. „Ťažba dreva stúpa a negatívne ovplyvňuje stabilitu slovenských ekosystémov,“ píše sa v správe.

Aj napriek jej negatívnym dopadom a verejným protestom, naberá ťažba dreva na intenzite. Podľa Informačného portálu rezortu Ministerstva životného prostredia, tento nárast súvisí s vyšším počtom náhodných ťažieb.

Komisia si dokonca všimla aj konflikt medzi ochranármi prírody a zástupcami lesnej správy v súvislosti s ťažbou dreva, do ktorého sa zapojila aj verejnosť cez kampaň „My sme les“. Tá sa snažila ochrániť slovenské národné parky a lesy pred ich devastáciou. Alarmujúca situácia zmobilizovala veľký počet ľudí a vyzbieralo sa obrovské množstvo podpisov.

Opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia podľa Európskej komisie meškajú, najmä v oblasti dopravy a vykurovania domácností. Problém vidí Komisia aj v nedostatku vzorkovacích miest pre meranie kvality ovzdušia. Envirorezort v tejto oblasti pripravuje stratégiu ochrany ovzdušia, a pre občanov zatiaľ spustil informačný portál o správnom vykurovaní.

Znečistenie spôsobujú hlavne tuhé častice, ktorých koncentrácia neustále prekračuje európske normy. Tie majú vážny dopad na ľudské zdravie. V roku 2014 zomrelo v dôsledku znečisteného ovzdušia 5 420 ľudí.

Komisia v správe o Slovensku poukazuje na slabé inštitúcie a korupciu

Európska komisia si všíma, že vnímanie korupcie a dôvera v súdnictvo na Slovensku patrí medzi najhoršie v celej Európskej únii. Pochvalu udelila za stúpajúce tempo hospodárskeho rastu a klesajúcu nezamestnanosť.