Korporácie musia pri klimatických záväzkoch pridať, uvádza štúdia

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Ak európske firmy splnia svoje emisné záväzky, priemerná teplota sa do roku 2100 zvýši o 2,7 stupňa. K splneniu cieľov Parížskej klimatickej dohody Európa nesmeruje, tvrdia  autori novej štúdie organizácie CDP.

V posledný novembrový deň roku 2015 bolo v parížskom predmestí Le Bourget rušno. Francúzska vláda v oblasti vyhlásila stanné právo. V uliciach boli tisícky policajtov a stovky bezpečnostných stanovíšť. Dôvodom nebola kontrola protiepidemických opatrení, ale klimatická konferencia pod hlavičkou OSN, na ktorej sa zúčastnila svetová politická aj vedecká špička. Výsledkom dvojtýždňových rokovaní bola Parížska klimatická dohoda s cieľom obmedziť otepľovanie atmosféry na dva stupne do konca 21. storočia, najlepšie o 1,5 stupňa.

Od rokovaní v Paríži uplynulo už viac ako päť rokov. Dohodu medzičasom podpísalo a ratifikovalo 191 krajín, Spojené štáty z nej stihli vystúpiť aj sa opäť pripojiť.  Už v čase rokovaní bolo známe, že splnenie dohody si bude vyžadovať koordinované medzinárodné úsilie, ale hlavne úsilie jednotlivých krajín. Tiež sa vedelo, že to nebude ľahké. Pomerne rýchlo sa začali ozývať hlasy, ktoré tvrdili, že súčasné tempo znižovania emisií skleníkových plynov k splneniu cieľov nesmeruje. Teraz sa k nim pridala nová štúdia neziskovej organizácie CDP, ktorá analyzovala emisné ciele 974 najväčších európskych spoločností a firiem.

Vidieť pokrok, ktorý však nestačí

Štúdia uvádza, že ak sa európskym spoločnostiam podarí splniť svoje súčasné emisné ciele, priemerná teplota sa do konca storočia zvýši o 2,7 stupňa, čo je vysoko nad hranicou, ktorú stanovuje Parížska dohoda. Autori zdôrazňujú, že oteplenie o 2,7 stupňa platí iba vtedy, ak sa ciele skutočne podarí naplniť.

Klimatické reformy naberú v roku 2021 na obrátkach

Revízia systému obchodovania s emisiami, uhlíkové clo, priemyselná stratégia a nové klimatické ciele do roku 2030. Aké bude klimatická agenda v roku 2021?

Na druhej strane si autori za rok 2020 všimli veľký pokrok, ktorým mnohé firmy zaznamenali. Najusilovnejšej štvrtine firiem sa podarilo iba od roku 2015 znížiť emisie v priemere o 15 percent.  Na opačnej strane sú však najmenej výkonné firmy, ktoré emisie znižujú dvakrát pomalšie.

Nepochybné je, že prechod k uhlíkovej neutralite naberá na sile. Plán ako ju dosiahnuť má už 56 percent firiem. Ešte vyššie je toto číslo medzi spoločnosťami v najviac emitujúcich sektoroch ekonomiky. Aj tieto plány sa však líšia v ambicióznosti a mnohé z nich nie sú v súlade s Parížom.

Firmy sa líšia jedna od druhej. Rozdiely však štúdia našla aj na národnej úrovni. Najlepšie sú na tom spoločnosti zo Švajčiarska, Fínska a Švédska. Najhoršie naopak tie zo Spojeného kráľovstva, Belgicka a Talianska.

Moc bánk

Pozitívom je podľa autorov aj úsilie najväčších európskych bánk. Tie požičiavajú firmám, ktoré sa zaviazali dodržať cieľ Parížskej dohody, za výhodnejších podmienok. Druhým dychom však autori dodávajú, že z preskúmaných spoločností si len osem percent nastavilo ciele tak, aby klimatickú dohodu naozaj dodržali.

Finančné inštitúcie majú podľa autorov veľkú moc v podpore prechodu k nízkoemisnej ekonomike, ktorá v jednoduchosti spočíva v tom, komu a za akých podmienok poskytnú úver.

„Napriek tomu, že väčšina (bánk) má ambíciu zosúladiť svoje investičné portfóliá s Parížskou dohodou, iba polovica z nich do dnešného dňa posúdila, či sú stratégie ich klientov v súlade s klimatickými cieľmi,” uvádza štúdia.

Typická dĺžka korporátneho úveru sa pohybuje od piatich do siedmich rokov. To podľa autorov znamená, že banky a investičné spoločnosti musia konať ihneď, a to aj napriek neúplným údajom. Mnohé firmy totiž majú aj naďalej problém s ohlasovaním svojich emisií. Ide najmä o tretiu skupinu emisií podľa medzinárodného protokolu skleníkových plynov. Tá zahŕňa emisie z dodávateľského reťazca danej spoločnosti. Napríklad z prepravy zamestnancov do práce a z práce, zo zakúpeného tovaru a služieb či z vyprodukovaného odpadu. Štúdia uvádza, že momentálne tieto údaje poskytuje len približne 35 percent firiem v najviac emitujúcich sektoroch. Pre banky to znamená problém pri posudzovaní stratégií jednotlivých firiem.

Skupiny emisií podľa Protokolu o skleníkových plynov [Carbon Trust]

Kľúčové obdobie

Autori dodávajú, že Európa sa momentálne nachádza v kľúčovom bode prechodu na nízkoemisnú ekonomiku. Pri vyjednávaní Parížskej klimatickej dohody bola Európska únia lídrom. Dnes musí európska dvadsaťsedmička v snahe splniť ciele pridať, vyzývajú autori. Ak chce Únia obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa, potrebuje sa v ďalšom desaťročí zbaviť polovice svojich emisií.

Štúdia uvádza, že na úspešné splnenie tohto cieľa musí aspoň 65 percent firiem nastaviť svoje politiky tak, aby zodpovedali cieľom dohody. Mnohé z nich musia ísť nad jej rámec. Finančný sektor môže v tomto úsilí významne prispieť, avšak len ak bude konať hneď.

Transformácia ekonomiky však nie je len na súkromných spoločnostiach. Kľúčová bude podpora národných vlád aj tlak zo strany Únie.

„Vlády, finančné inštitúcie a spoločnosti musia pracovať spoločne a vo vzájomnom súlade, aby sa ciele z Paríža podarilo splniť,” dodávajú autori.