Kto už ratifikoval Parížsku dohodu? Otázky a odpovede o jej schvaľovaní

Zdroj: TASR

Tento článok je súčasťou Špeciálu: COP21: Od sľubov k činom

Parížska dohoda o klíme je výsledkom 21. konferencie zmluvných strán (COP21), ktorá sa hlavnom meste Francúzska zavŕšila vlani decembri. (Celé znenie dohody OSN zverejnilo tu).

Dohoda je označovaná za diplomatický úspech, pretože medzinárodné spoločenstvo sa k nej v článku 2 zaväzuje k „udržať zvýšenie priemernej teploty na Zemi značne pod 2 °C nad predpriemyselnou úrovňou a vyvinúť snahy obmedziť oteplenie na 1,5 °C nad predpriemyselnou úrovňou.“

Spísanie textu dohody bol však len začiatok dlhej a ťažkej cesty s neistým výsledkom. V najbližších rokoch bude hlavnou témou proces schvaľovania. V Amerike aj v Európe.

Nasledovné otázky a odpovede sa venujú hlavným métam a úskaliam, ktoré bude musieť parížsky pakt najbližšie prekonať.

Kedy dohoda vstúpi do platnosti?

Podľa článku 21 dohoda vstúpi do platnosti na 30. deň, odkedy ju ratifikuje aspoň 55 krajín, ktoré predstavujú aspoň 55 percent svetových emisií skleníkových plynov. (Výšku emisií v jednotlivých krajinách uvádza OSN tu.) Na príprave dohody sa v Paríži podieľalo 195 krajín.

Koľko krajín už podpísalo dohodu?

Hneď v prvý možný deň – 22. apríla 2016 – ju v sídle OSN v New Yorku podpísalo 175 zmluvných strán (174 štátov a Európska únia). K 29. aprílu bolo podľa OSN podpisov 177. Medzi signatárov už patria najväčší znečisťovatelia: Čína, Spojené štáty, Európska únia (spolu so všetkými členskými štátmi), Rusko, India a Japonsko.

Ktoré krajiny dohodu nepodpísali?

Dohodu zatiaľ nepodpísalo viacero bývalých republík ZSSR, niektoré africké a juhoamerické krajiny, zopár blízkovýchodných arabských štátov a niekoľko ostrovných štátov. Dôvody sú pri každej krajine špecifické, producenti ropy majú problém s dohodou ako takou. Krajiny, ktoré ju nepodpísali, sa však k tomu môžu ešte odhodlať.

Dokedy môžu krajiny dohodu podpísať?

Majú na to rok. Dohoda bude podľa článku 20 otvorená na podpis v New Yorku do 21. apríla 2017.

Koľko krajín dohodu už ratifikovalo?

K 29. aprílu dohodu ratifikovalo 16 krajín. Tie však vypúšťajú len 0,03 percenta svetových emisií. Až na pár výnimiek sú to všetko ostrovné štáty v Atlantickom a Tichom oceáne, mnohé z nich sa cítia ohrozené stúpajúcou hladinou morí. Rozlohou zatiaľ najväčším signatárom je krajina, ktorá trpí nedostatkom úrody z dôvodu extrémne suchých období: Somálsko. (Ratifikáciu sleduje think-tank Climate Analytics tu.)

Ratifikuje dohodu dostatočný počet krajín, aby vstúpila do platnosti?

Pravdepodobne áno. Think-tank Climate Analytics tvrdí, že 39 krajín, ktoré vypúšťajú 51,7 percenta emisií dohodu ratifikovalo alebo sľúbilo ratifikovať do konca roku 2016. Chýba teda sľub 16 krajín a podiel 3,3 percenta emisií.

Kedy dohodu ratifikuje najväčší znečisťovateľ – Čína?

Čína, ktorá vypúšťa 20,1 percenta svetových emisií, chce Parížsku dohodu ratifikovať pred septembrom 2016. Vtedy totiž organizuje samit G20 v Hangzhou. Čína sa zaviazala znížiť svoje emisie na jednotku HDP o 60 – 65 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.

Prejde ratifikácia v Spojených štátoch?

Zrejme áno. Administratíva prezidenta Baracka Obamu totiž možno obíde americký Senát, ktorý bol hlavnou prekážkou pri Kjótskom protokole. „V americkom ústavnom práve sú dva základné domáce postupy, ako sa Spojené štáty môžu pripojiť k medzinárodnej dohode ako je Parížska dohoda,“ vysvetľuje pre EurActiv.sk diplomat Raffi Balian z amerického veľvyslanectva v Budapešti. „Jeden postup je konzultácia a súhlas v Senáte. Druhým postup umožňuje prezidentovi uzatvoriť medzinárodnú dohodu, bežne sa nazýva „exekutívna dohoda“. V tomto prípade (Parížskej dohody – pozn. red.) administratíva určila, že tento postup je dostupnou možnosťou,“ uviedol Balian, ktorý do Bratislavy prišiel na EU Stakeholder Brunch. Obamov plán je znížiť emisie Spojených štátov o 26 – 28 percent medzi rokmi 2005 a 2025.

Môžu Spojené štáty od dohody odstúpiť?

Môžu – ako akákoľvek iná krajina. V článku 28 dohody sa píše, že krajina môže požiadať o odstúpenie od dohody tri roky od jej vstupu do platnosti. Odstúpenie však tiež musí vstúpiť do platnosti, podľa dohody to trvá rok od uloženia žiadosti o odstúpenie. Na odstúpenie treba teda spolu štyri roky. To je dĺžka mandátu amerického prezidenta. Donald Trump, ktorý spochybnil vplyv človeka na globálne otepľovanie, by mal ako republikánsky prezident zviazané ruky. Spojené štáty by pod jeho vedením mohli od dohody odstúpiť až na konci jeho mandátu. Demokratická kandidátka na prezidentku Hillary Clintonová už vyjadrila podporu Parížskej dohode.

Kedy dohodu ratifikuje Európska únia?

V roku 2017 alebo 2018. „Očakávame, že celá ratifikácia v EÚ bude trvať jeden až dva roky,“ uviedol pre EurActiv.sk podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. „Ratifikácia potrvá nejaký čas, pretože v EÚ bude predmetom riadneho legislatívneho postupu (za spolurozhodovania Európskeho parlamentu a Rady EÚ – pozn. red.). Dohodu musí tiež ratifikovať každý členský štát. Každá krajina má vlastný systém, niektoré aj dvojkomorové parlamenty,“ vysvetlil Šefčovič. Komisár pre klímu a energetiku Arias Cañete avizoval, že Komisia predloží Rade EÚ návrh na ratifikáciu za EÚ pred začiatkom leta. Na stole ho teda bude mať slovenské predsedníctvo.

Môže sa proces ratifikácie v EÚ skomplikovať?

Áno, zvlášť pre sektorové ciele znižovania emisií. V roku 2014 európski lídri prijali klimaticko-energetický balíček 2030, ktorý EÚ zaväzuje k zníženiu emisií o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Najdôležitejšie však bude, ako sa európske inštitúcie dohodnú na znižovaní emisií v sektoroch mimo ETS ako doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpad. Tie bude pokrývať nové Rozhodnutie o spoločnom úsilí. Komisia ho predloží v lete a musí sa na ňom dohodnúť s Európskym parlamentom a členskými štátmi. „Myslím, že sa to nepodarí uzavrieť počas slovenského predsedníctva. Legislatíva pre sektory mimo ETS totiž prichádza až v júni alebo júli a niektoré členské štáty budú (legitímne) „zdržiavať“ proces ratifikácie na úrovni EÚ, lebo nevedia, aký bude ich záväzok v týchto sektoroch,“ povedal Kurilla pre EurActiv.sk.

Môže dohoda vstúpiť do platnosti bez EÚ?

Áno. Predstavitelia EÚ vyzvali na rýchlu ratifikáciu, samotná Únia však môže skončiť na chvoste. S ratifikáciou ju zrejme predbehnú Čína (20,1 percenta emisií) aj Spojené štáty (17,9). Ak sa pridajú Rusko (7,5), India (4,1), Japonsko (3,8) a 34 malých štátov, dosiahnu potrebné dvojité kvórum (55 krajín a 55 percent emisií). Ak dohoda vstúpi do platnosti skôr, než ju EÚ ratifikuje, môže to poškodiť jej imidž lídra v boji s klimatickými zmenami.

Kedy dohodu ratifikuje Slovensko?

Na prelome rokov 2017 a 2018. Nová vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala pristúpiť k „skorej ratifikácii“ Parížskej dohody. „Chceme ten proces dokončiť na konci roku 2017 alebo začiatkom roka 2018,“ povedal 4. mája 2016 na EU Stakeholder Brunch štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla. Národný proces ratifikácie bude podľa neho komplikovaný a bude zahŕňať mnoho aktérov.

Čítajte aj Špeciál: „COP21: Od sľubov k činom“