Líder WWF a exminister Peru: Klimatické opatrenia nemôžu znášať najchudobnejší

Manuel Pulgar-Vidal, líder WWF pre klimatickú a energetickú politiku, exminister životného prostredia Peru a predseda COP20 v Lime. [EURACTIV/Pavol Szalai]

Klimatická konferencia COP24 nenaplnila očakávania, svet čakajú ďalšie rokovania. Najviac sa za ne zasadzujú Európska únia, Čína a Kanada vysvetľuje pre EURACTIV.sk predseda COP20 Manuel Pulgar-Vidal.

Dohodli sa na pravidlách pre vykazovanie znižovania emisií. Nedohodli sa na financovaní rozvojových krajín po roku 2020, ani na ambicióznejších klimatických cieľoch.

Na COP24 v Katoviciach diskutovali štáty posledné dva týždne o plnení Parížskej dohody z roku 2015. Jej cieľom je obmedziť do konca tohto storočia otepľovanie povrchu Zeme na 1,5 – 2 stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím, ale aj zabezpečiť financovanie klimatickej politiky.

„Svetoví lídri dorazili do Katovíc s úlohou nájsť odpoveď na posledné vedecké zistenia o klíme, že máme len 12 rokov, aby sme znížili emisie o polovicu a predišli tak katastrofickému globálnemu otepľovaniu. Urobili veľký pokrok, ale v Poľsku sme videli silný nedostatok chápania našej súčasnej krízy zo strany niektorých krajín,“ vyhlásil v sobotu 15. decembra Manuel Pulgar-Vidal, líder WWF pre klimatickú a energetickú politiku.

Predstaviteľ WWF (Svetového fondu na ochranu prírody) tiež zdôraznil sociálny rozmer klimatických opatrení. „Dôsledky našich opatrení by nemali niesť najchudobnejší,“ povedal pre EURACTIV.sk Pulgar-Vidal, ktorý je bývalým peruánskym ministrom životného prostredia. Z tohto titulu bol v roku 2014 predsedom COP20 v Lime.

Európa zostáva klimatickým lídrom

COP24 nedala ucelenú odpoveď na zistenia Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), podľa ktorého je rok 2030 zlomovým v snahe o znižovanie emisií. Na vyšších cieľoch sa budú musieť krajiny dohodnúť v budúcnosti.

Norbert Kurilla o znižovaní emisií: Uhlíková daň je jednou z možností

Analyzujeme uhlíkovú daň, ktorá by slúžila ako doplnok k obchodovaniu s emisiami, hovorí štátny tajomník envirorezortu NORBERT KURILLA. Na otázky EURACTIV.sk odpovedal po zverejnení návrhu európskej klimatickej stratégie a pred decembrovým summitom COP24 v Katoviciach.

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres preto na september 2019 zvolal klimatický summit. Na ňom by mali vlády oznámiť ambicióznejšie ciele pre znižovanie emisií. Už teraz to sľúbili Maršallove ostrovy, Fidži, Etiópia, Európska únia, Nórsko, Spojené kráľovstvo, Kanada, Nemecko, Nový Zéland, Mexiko a Kolumbia.

Pulgar-Vidal z WWF považuje Európsku úniu spolu s Kanadou a Čínou za hlavných lídrov svetovej klimatickej politiky. „Noví lídri nahradili starých lídrov – napríklad Spojené štáty,“ povedal pre EURACTIV.sk na začiatku COP24.

Za dôkaz líderstva považuje návrh novej klimatickej stratégie do roku 2050 z dielne Európskej komisie aj konferenciu o financovaní organizovanú EÚ, Kanadou a Čínou.

Financovanie rozvojových krajín

Medzinárodné spoločenstvo sa už v minulosti zaviazalo, že do roku 2020 zvýši ročné príspevky pre rozvojové krajiny na boj s klimatickými zmenami na 100 miliárd dolárov. O presnej sume, ktorá je takto alokovaná, sa vedú spory. OECD ju za rok 2014 odhadla na 62 miliárd dolárov

Pulgar-Vidal je optimista. „Keď sa pozriem na doterajší vývoj, som si takmer istý, že dosiahneme 100 miliárd do roku 2020,“ hovorí peruánsky exminister. Pripomína nedávny prísľub Nemecka vynaložiť na adaptačné opatrenia v rozvojových krajinách 70 miliónov eur a prísľub Svetovej banky investovať 200 miliárd dolárov do ochrany klímy v rokoch 2021 – 2025.

Práve dohoda na financovaní po roku 2020 bola jedným z hlavných cieľov na COP24.

„Každý vie, že cieľ 100 miliárd eur je skôr politickým signálom. V peňažnom vyjadrení to nestačí,“ hovorí na základe odhadov IPCC.

Ponaučenie zo žltých viest

COP24 bola slabším ročníkom aj svojím politickým obsadením – napríklad v porovnaní s COP21 vo Francúzsku, kde vznikla Parížska dohoda. Neprišiel ani francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa preslávil sloganom „Urobme našu planétu opäť úžasnou“ ironizujúcim amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Pulgar-Vidal napriek tomu považuje Francúzsko za klimatického lídra. Macronovu neprítomnosť v Katoviciach chápe vzhľadom na „domáce politické problémy“.

Z demonštrácií žltých viest proti vyššej dani na pohonné hmoty sa podľa neho dá zobrať ponaučenie. „Keď plánujeme prijať klimatické opatrenia, mali by sme brať do úvahy sociálny rozmer a mali by sme intenzívnejšie pracovať na spravodlivej transformácii,“ hovorí predstaviteľ WWF.

Nespokojnosť ľudí s vyššími cenami pohonným hmôt považuje za prirodzenú. Odmieta však, že by francúzska vláda urobila chybu. „Svet očakával, že Francúzsko nastaví uhlíkové dane,“ myslí si Pulgar-Vidal.

Klíma, uhlie, Poľsko a Čína

Bývalý minister je presvedčený, že „stále sa učíme“. Veľa ľudí sa ho vraj pýta, prečo sa o klimatickej politike diskutuje v uhoľnom regióne – v poľskom Sliezsku. „Dá sa to vidieť pozitívne aj negatívne. Ja sa to snažím vidieť pozitívne,“ vysvetľuje.

Odkazom pre uhoľný región je, že musí nastať útlm uhlia hneď, ako je to možné. „Ale posolstvom by malo byť aj uistenie, že transformácia bude spravodlivá,“ tvrdí Pulgar-Vidal.

Stále viac uhlia ťaží a spaľuje aj Čína. Tá je najväčším producentom emisií skleníkových plynov s celosvetovým podielom 20 percent. Svoje emisie sa nezaviazala znížiť v absolútnych číslach ako Európska únia, ale v pomere k hospodárstvu. Majú klesnúť o 60 – 65 percent na jednotku HDP do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.

Predstaviteľ WWF napriek tomu považuje Čínu za jedného z klimatických lídrov.

Veľmi zraniteľné Peru

V rokoch 2011 – 2016 bol Pulgar-Vidal ministrom životného prostredia Peru, 32-miliónovej krajiny na západe Južnej Ameriky.

Aktivista: Slovensko patrí k najpokročilejším, ale chýba mu plán pre úplný útlm uhlia

Deklaráciu o spravodlivej uhoľnej transformácii, ktorú v Katoviciach predstavilo poľské predsedníctvo COP24, podpísala aj slovenská vláda. Pre ALEXANDRA MUSTATU je len pózou.

Najväčším problémom, ktorý v Peru spôsobujú zmeny klímy, sú suchá. „Najviac ľudí u nás žije v najsuchších oblastiach. Nedostatok vody ohrozuje veľkú časť obyvateľstva,“ vysvetľuje exminister. Klimatické zmeny ovplyvňujú aj jednu z hlavných ekonomických aktivít v krajine – rybolov. „Ančovičky môžu migrovať, ak sa oteplí more,“ hovorí Pulgar-Vidal s tým, že zmena teploty môže celkovo negatívne ovplyvniť biodiverzitu v krajine.

A napokon sú ohrozené ľadovce v tropických zemepisných šírkach. Peru má 71 percent svetových tropických ľadovcov. Z pohľadu klímy je „Peru veľmi zraniteľné,“ dodáva Pulgar-Vidal.

Nasledujúca klimatická konferencia COP25 sa bude konať v novembri 2019 v susednom Čile.

Cestu editora na COP24 financovala environmentálna organizácia E3G.