Matovič o klimatickej pozícii Slovenska: Okolo Európy nie je natiahnutý igelit

Predseda vlády Igor Matovič na summite lídrov Európske únie 15. a 16. októbra 2020 v Bruseli, Belgicko. [EPA-EFE/Olivier Hoslet/Pool]

Slovensko dnes na stretnutí Európskej rady nemá jasnú pozíciu o koľko chce znížiť emisie CO2 do roku 2030. Prijatie ambicióznejších klimatických cieľov podmienil premiér Matovič tvrdším prístupom Únie voči najväčším znečisťovateľom.

„Emisie skleníkových plynov nepoznajú hranice. Musíme pritlačiť na Čínu a ďalších znečisťovateľov, aby sa zaviazali znížiť emisie,“ povedal v stredu (14.10.) predseda vlády Igor Matovič pri predstavovaní slovenskej pozície v parlamentnom Výbore pre európske záležitosti, s ktorou vo štvrtok odišiel do Bruselu.

Ku konkrétnym percentám znižovania emisií oxidu uhličitého sa zatiaľ Slovensko zaväzovať nebude, upozornil premiér.

Nástrojmi klimatickej diplomacie Európskej únie voči tretím krajinám má byť podľa neho európsky jednotný trh a uhlíkové clo.

Prijatím vyšších klimatických cieľov členské štáty ušetria, tvrdia analytici

Plán Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 až o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 je technicky a ekonomicky možný, hovorí analýza rešpektovaného nemeckého think-tanku.

Vládne strany chceli pred voľbami emisie znižovať

„Je pomerne neštandardné ísť na rokovanie Európskej rady na takto dôležitú tému bez jasnej pozície. Z vystúpenia premiéra sme sa ju nedozvedeli a zjavne na priame otázky nechcel odpovedať“,  riaditeľka uviedla v tlačovej správe riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.

„Pritom táto otázka by nemala byť pre našu vládu dilemou, pred voľbami podporu 65 percentného cieľa deklarovalo OĽANO, Sme rodina aj Za ľudí“, dodala.

Premiér Matovič argumentoval, že slovenská pozícia ohľadom znižovania emisií nemusí byť pred dnešným summitom hotová, lebo o téme sa bude ešte diskutovať.

„Tento summit nie je o finále, ale úvodný nástrel. Máme čas dva mesiace,“ upozornil predseda vlády.

Petíciu za to, aby Slovensko presadzovalo ambiciózne klimatické ciele, podpísalo za desať dní viac než 60 tisíc ľudí. Na otázku ohľadom petície premiér vo svojom vystúpení pre európskym výborom nereagoval.

Nečinnosť sa neoplatí

Igor Matovič zároveň uviedol, že Slovensko sa hlási ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Keďže to bude finančne náročné, „musíme vedieť ako to urobíme a koľko to bude stáť“, zdôraznil premiér Matovič.

Enviroorganizácie zdôrazňujú, že každé jedno investované euro do ochrany klímy sa oplatí. Povodne, suchá, neúroda, znečisťovanie vzduchu, zdravotné problémy, zosuvy pôdy, kolaps ekosystémov, to všetko bude stáť stovky miliárd eur, uvádzajú v tlačovej správe.

Podľa štúdií sa hodnota negatívnych dopadov pre poľnohospodárstvo pre rok 2050 môže vyšplhať až na 1,2 miliardy eur. Každé jedno euro investované do udržateľnej energetiky sa nám vráti 3-8 násobne na zdraví a ekonomike, odkazujú premiérovi.

S uhlíkovým clom eurokomisia ráta

Práve uhlíkové clo, ktoré premiér spomínal má byť jedným z nástrojov, ktoré majú financovať zelený reštart ekonomiky po koronakríze. Zároveň by táto daň z oxidu uhličitého na hraniciach Európskej únie mala motivovať výrobcov v tretích krajinách zaviesť prísnejšie environmentálne štandardy.

Environmentalisti súhlasia s premiérom v tom, že uhlíkové clo by mala byť dôležitou súčasťou Európskej zelenej dohody.

Podľa nich má Európska únia ako najväčší trh na svete mala prevziať zodpovednosť a nastaviť rámec, ktorý nebude len premiestňovať zisky a emisie znečisťovateľov niekam inam.

Slovensko uhlíkové clo na summite podporilo, víta ho aj priemysel

Predstavitelia slovenského priemyslu podporujú zavedenie uhlíkového cla. Nevidia ale dôvod, aby sa zároveň rušilo bezplatné prideľovanie emisných kvót ako to navrhuje Európska komisia.

O akých cieľoch budú lídri krajín EÚ rokovať?

Eurokomisia navrhuje, aby členské štáty znížili svoje emisie minimálne o 55 percent do roku 2030 oproti úrovni v roku 1990. Európsky parlament bol ambicióznejší a minulý týždeň odhlasoval zníženie emisií o 60 percent. Na koľkých percentách sa nakoniec zhodnú členské štáty záleží na vyjednávaniach medzi Radou EÚ, Komisiou a europarlamentom. Mali by to stihnúť do decembra tohto roka.

Za navýšenie klimatických cieľov aspoň na úroveň 55 percent do roku 2030 je zatiaľ 11 členských štátov. Proti je 16 krajín EÚ.