Mestá nie sú na horúčavy pripravené

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Údaje o teplotách v 558 mestách Európy ukazujú, že pre viac ako 200 z nich bol rok 2018 najhorúcejším od roku 1900. Pre väčšinu ďalších bol tretím, či štvrtým najhorúcejším.

Údaje z projektu European Climate Assessment & Dataset ukazujú, že tento rok môže opäť zlomiť rekord. Priemerné teploty v niektorých sledovaných mestách za prvých päť mesiacov tohto roku boli výrazne vyššie, než v rovnakom období v rokoch 1970-2000. Výsledky zhŕňa v článku European Data Journalism.

Vysoké teploty poškodzujú prírodu, poľnohospodárstvo, a sú rizikom aj pre ľudské zdravie. Presné evidencie úmrtí spôsobených horúčavami sa nevedú, štúdia v prestížnom časopise Lancet z roku 2017 však odhaduje, že vlny horúčav spôsobujú v Európe na 10 000 – 60 000 úmrtí ročne.

Mestá sa prispôsobujú pomaly

Horúce počasie spôsobuje mimoriadne problémy v mestách. Betón či asfalt fungujú ako „zásobníky tepla“ – akumulované teplo sálajú aj počas noci a tým zvyšujú lokálnu teplotu. Nedostatok zelene či ovzdušie znečistené emisiami dôsledky horúčav na zdravie ešte zhoršujú.

Mestá prijímajú stratégie a konkrétne opatrenia na zmiernenie problému už od prvých rokov 21. storočia. Prieskum siete European Data Journalism Network 61 miest v šiestich krajinách Európy však ukazuje, že ich pripravenosť na zvyšujúce sa teploty je nerovnaká. Zatiaľ čo niektoré z nich majú detailné stratégia znižovania vplyvov a implementujú prvé projekty, zástupcovia iných miest nevidia hroziace horúčavy ako problém, prípadne riešia len krízové situácie.

Bratislava: plán existuje, implementácia je otázna

Bratislava pristúpila k iniciatíve Mayors Adapt, združujúcej samosprávy, ktoré chcú prispieť k zabrzdeniu klimatických zmien. Súčasťou iniciatívy je ďalších 37 slovenských miest a obcí.

V rámci tejto iniciatívy tiež spracovala Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, a Akčný plán. Otázna je ich implementácia.

Nedostatočné zavádzanie klimatických adaptačných opatrení do praxe kritizovali aj autori Plánu Bratislava, s ktorým kandidoval súčasný bratislavský primátor Matúš Vallo. Dokument hovorí o potrebe začleniť problematiku zmeny klímy do územného plánovania, navrhuje aj preventívne zelené opatrenia – vytváranie malých zelených plôch, alternatívnej zelene, či lepší manažment zrážkovej vody.

Jedným z riešení má byť zakladanie lúčnych plôch, ktoré prispievajú aj k udržaniu biodiverzity.