Ministerstvá sa sporia ako využiť príjmy z predaja emisných kvót

Svetový štrajk za budúcnosť klímy v Bratislave 15. marca. [TASR/Pavol Zachar]

Úradníci zodpovední za životné prostredie sa chcú s financmajstrami dohodnúť na využití príjmov z dražby emisných povoleniek do konca marca. Dlhodobé priority klimatickej politiky majú byť jasnejšie do konca roka.

Zatiaľ nie je jasné, aká časť príjmov z predaja emisných kvót bude využitá na environmentálne účely. Rezort životného prostredia predložil zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, na jeho znení sa však stále nedohodol s rezortom financií.

Rokovania sú „veľmi náročné“ a ministerstvo financií je „najtvrdší oriešok“, povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) na piatom ročníku konferencie Slovak Emission Trading, ktorú organizovala minulý štvrtok (14. marca) spoločnosť B.I.D. Services.

Zástupcovia envirorezortu tiež informovali o príprave národného energetického a klimatického plánu s výhľadom do roku 2030 a nízkouhlíkovej stratégie do roku 2050. Práve tieto dva dokumenty by mali určiť priority pre verejné investície v oblasti boja proti klimatickým zmenám a ochrany životného prostredia.

Klíma bude spolu s priemyslom témou európskeho summitu, ktorý sa tento štvrtok (21. marca) začína v Bruseli.

Aspoň 50 percent na klímu

Štátny tajomník Kurilla na konferencii konštatoval, že ministerstvo sa snaží o predvídateľnosť využívania príjmov z aukcií emisných kvót. Tú nazval Kurilla „najdôležitejšou líniou“ zákona o obchodovaní s kvótami.

Návrh zákona transponuje smernicu o Systéme Európskej únie pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) o štvrtom obchodovacom období, ktoré spadá do rokov 2021 až 2030. EÚ ETS je federalizovaný systém pre znižovanie emisií prostredníctvom obchodovania s povolenkami. Štáty povolenky dražia, prevádzky vypúšťajúce emisie skleníkových plynov ich nakupujú. Na využívaní výnosov z dražieb sa na Slovensku každoročne dohadujú ministerstvá životného prostredia a financií.

Nový zákon: V budúcom desaťročí môže Slovensko dať na klímu až miliardu eur

Návrh ministerstva životného prostredia počíta s tým, že do Envirofondu poputuje aspoň 50 percent príjmov z predaja emisií namiesto dnešných 20 percent. A časť výnosov sa do slovenskej energetiky vráti v podobe financií pre zelené projekty vrátane transformácie hornej Nitry.

Podľa návrhu zákona z dielne envirorezortu by to tak malo fungovať ďalej. Na environmentálnu politiku však musí ísť po novom aspoň 50 percent výnosov z predaja povoleniek. Ministerstvo vo svojom návrhu odvolalo na ustanovenia smernice.

Kurilla na vlaňajšej konferencii portálu EURACTIV.sk konštatoval, že dnes sa pre environmentálne účely využíva v praxi len asi 20 percent príjmov z predaja povoleniek.

Nespokojní financmajstri

Rezort financií však s návrhom zákona nesúhlasil. Predložil zásadnú pripomienku, ktorou 50-percentný minimálny povinný podiel odmietol.

Riaditeľ odboru obchodovania s emisnými kvótami na ministerstve životného prostredia Miloš Grajcar dúfa v dohodu s ministerstvom financií do konca marca.

Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Návrh zákona by mal byť predložený na zasadnutie vlády tesne po Veľkej noci, do Národnej rady SR by sa mal dostať na konci apríla, povedal Grajcar na konferencii Slovak Emission Trading.

Pri cene 25 eur za tonu CO2 môže Slovensko v budúcom desaťročí získať z predaja približne 83 miliónov ton emisií 2,1 miliardy eur. Na seminári, ktorý vlani v septembri zorganizovala Európska komisia, to odhadol Róbert Jambrich zo Slovenských elektrární.

Stratégie budú do konca roka

Konkrétne investičné priority v oblasti klímy a životného prostredia by mali určiť dva dokumenty: národný energetický a klimatický plán do roku 2030 a nízkouhliková stratégia do roku 2050.

Definitívnu verziu prvého dokumentu musí Slovensko zaslať Európskej komisii do decembra 2019. Grajcar na konferencii informoval, že v „ideálnom“ scenári by ministerstvo chcelo predložiť oba dokumenty na rokovanie vlády spolu a dokonca tohto roka.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

Norbert Kurilla, ktorý v májových voľbách do Európskeho parlamentu kandiduje za Most-Híd, sa na konferencii prihlásil k tomu, aby Európska únia dosiahla uhlíkovú neutralitu alebo sa dostala „blízko k nej“ do roku 2050.

Tak to navrhuje aj klimatická stratégia Európskej komisie s výhľadom do roku 2050, o ktorej budú na tohtotýždňovom summite rokovať európski lídri.

Svet neplní ciele z Paríža

Kurilla však pripomenul, že na základe odhadov budú európske emisie v roku 2030 predstavovať len 5 až 6 percent svetových emisií, pričom v súčasnosti je to približne 10 percent. Únia musí preto pri uplatňovaní Parížskej dohody spolupracovať s ďalšími svetovými ekonomikami.

Generálna riaditeľka ministerskej sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Gabriela Fischerová na konferencii povedala, že dnes je svet na trajektórii zvýšenia teploty do konca storočia o 3,5 stupňa Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Cieľom Parížskej dohody je obmedziť oteplenie na 1,5 až 2 stupne.

Slovenské firmy žiadajú post eurokomisára pre priemysel

Nová priemyselná politika má byť témou tohtotýždňového európskeho summitu. Najviac ju presadzujú Nemecko a Francúzsko, zmobilizoval sa však aj európsky súkromný sektor vrátane slovenského.

Oteplenie o 2 stupne by si podľa Fischerovej vyžadovalo širšie uplatnenie už existujúcich technológií, kým pre obmedzenie na 1,5 stupňa potrebuje svet prekonať „technologickú bariéru“ a prísť s úplne novým typom opatrení na mitigáciu aj adaptáciu.

Portál EURACTIV.com vo štvrtok informoval, že európski lídri sú v klimatickej politike rozdelení. Krajiny západnej a severnej Európy vedené Francúzskom chceli do záverov začínajúceho sa summitu zapracovať záväzok k uhlíkovej neutralite do roku 2050 v súlade s obmedzením otepľovania na 1,5 stupňa, ako je to v Parížskej dohode. Takýto záväzok odmieta stredná Európa – Nemecko, Poľsko, Maďarsko a Česko.