Mladá klimatická aktivistka: Chceme len to, aby politici začali počúvať vedcov

16-ročná švédska aktivistka Greta Thunbergová na zasadaní Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

„Nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ povedala v Bruseli švédska 16-ročná klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Vo viacerých európskych krajinách už do začiatku decembra prebiehajú štrajky žiakov a študentov za životné prostredie. Leitmotívom sa stalo volanie po skutočnom boji proti klimatickým zmenám. V pozadí štrajkov stojí švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, ktorá sa včera zúčastnila jedného z prebiehajúcich protestov v Bruseli.

Predtým ako sa 16-ročná aktivistka pripojila k protestu, zúčastnila sa zasadania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, kde v prítomnosti šéfa Komisie Jean-Clauda Junckera predniesla svoj prejav venovaný politickým predstaviteľom.

„Vidíme, že väčšina politikov sa s nami odmieta rozprávať. V poriadku, ani my sa nechceme rozprávať s nimi,“ povedala na úvod Thunbergová.

„Chceme, aby sa politici rozprávali s vedcami, aby ich počúvali, pretože my iba opakujeme, čo oni hovorili po celé dekády,“ pokračovala predtým, ako sa obrátila na samotných politikov.

„Chceme, aby ste nasledovali Parížsky klimatický dohovor a správy Medzinárodného panelu pre zmenu klímy (IPCC). Nemáme iné požiadavky, okrem zjednotenia sa za vedou,“ vyzvala Thunbergová.

Nemáme čas čakať na novú generáciu

Thunbergovej priamy prístup nepochybne prekvapil bruselské obecenstvo zvyknuté na jemnejší štýl diplomacie. Jej prejav si však vyslúžil pozitívne prijatie. Niekoľkokrát ho prerušil potlesk.

Aktivistka reagovala aj na kritikov, ktorí štrajkujúcich školákov vyzývajú, aby sa vrátili do škôl a za klímu bojovali v univerzitných laviciach. Vyhradila sa aj voči tým, ktorí študentov a školákov považujú za bábky záujmových skupín.

„Jednoducho nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ vyhlásila. Pomohla si poslednou správou IPCC, podľa ktorej by emisie oxidu uhličitého mali dosiahnuť vrchol v roku 2020 a následne začať prudko klesať, aby sa ľudom podarilo otepľovanie udržať pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.

Urbanistka: Iba zmena konzumného spôsobu života by mohla odvrátiť klimatické zmeny

Obyvatelia miest už teraz pociťujú klimatické zmeny intenzívnejšie ako vidiečania. Riešenie narastajúcej krízy sa ale nenachádza v konceptoch súčasnosti, hovorí odborníčka na verejné priestory MILOTA SIDOROVÁ.

„Niektorí sa veľmi snažia odviesť pozornosť od klimatickej krízy a zmeniť tému. Nechcú s nami hovoriť, pretože vedia, že tento zápas nevyhrajú. Vedia, že si nespravili domácu úlohu. My sme si ju spravili.“

„Musíme sústrediť všetku našu snahu do boja s klimatickými zmenami, pretože pokiaľ zlyháme, všetky naše úspechy a vymoženosti budú zbytočné. Jediné čo ostane po súčasnej generácii politikov bude najväčšie zlyhanie v dejinách ľudstva,“ upozornila.

Únia musí v boji proti klimatickým zmenám pridať

Thunbergová poukázala na zarážajúcu predpoveď IPCC, podľa ktorej sa spoločnosť v súčasnosti nachádza jedenásť rokov od bodu, kedy klimatické zmeny už nebude možné kontrolovať. Aby sme sa tomuto scenáru vyhli je nutné uviesť do praxe bezprecedentné zmeny všetkých oblastí života od politiky, cez ekonómiu, až po správanie jednotlivých ľudí.

Upozornila, že emisné ciele na úrovni 45 percent pod úrovňou z roku 1990, ktoré Európska únia v súčasnosti zvažuje, nestačia pre udržanie otepľovania pod 1,5 stupňom Celzia. Úniu vyzvala k ambicióznejším cieľom redukcie emisií, ktoré budú zahŕňať leteckú a námornú prepravu. Takýmto cieľom by mohlo podľa mladej aktivistky byť 80 percentná redukcia emisií do roku 2030.

Opatrenia, ktoré spoločnosť musí pre naplnenie tohto cieľa uskutočniť idú za hranicu súčasnej politiky, založenej na konkurencii politických strán v snahe vyhrať nasledujúce voľby.

„Musíme medzi sebou prestať súperiť. Potrebujeme spoločne pracovať na rozdelení prírodných zdrojov férovým spôsobom.“