Na Slovensku by mohla vzniknúť rada vlády pre európsky ekodohovor

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). [TASR/Dano Veselský]

Návrh by chcel minister životného prostredia László Sólymos predstaviť ešte počas mandátu súčasnej vlády.

Slovensko by sa malo dobre pripraviť na zavádzanie opatrení z Európskeho ekologického dohovoru, ktorý bude hybnou silou hospodárstva EÚ v najbližších piatich rokoch. Myslí si to podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), ktorý to pre TASR uviedol počas zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie v Bruseli.

Jedným z prípravných krokov by podľa Sólymosa mohlo byť aj vytvorenie Rady vlády SR pre zelenú dohodu. S týmto návrhom chce minister prísť čo najskôr, ešte počas mandátu súčasnej vlády SR.

Súčasťou rady by mali byť ministri všetkých rezortov, ktorých sa ekodohovor týka. „Radu by mal viesť premiér, aby sme ukázali, že to myslíme vážne a že to, k čomu sme sa zaviazali chceme aj dosiahnuť,” tvrdí Sólymos.

Ako pristátie na Mesiaci. Komisia pri ekodohovore nešetrila silnými slovami, opatrenia prídu neskôr

Európska komisia predstavila cestovnú mapu ako urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Štáty môžu svoj súhlas prejaviť už na tohtotýždňovom summite, ten však môže byť zablokovaný sporom o jadrovú energiu.

Medzirezortné fórum

Podľa Sólymosa aj EÚ ako taká bude musieť konať medzirezortne a prepájať záujmy a ciele rôznych odvetví, a preto Slováci musia byť na tento model tiež pripravení. Je presvedčený, že musí existovať  vhodné fórum, kde všetky rezorty, ktorých sa zmeny týkajú, nájdu spoločný prienik a vôľu hľadať riešenia, ktoré umožnia aplikovať opatrenia zelenej dohody.

„Tie kompetentné kroky, ktoré chce EÚ za päť rokov robiť, chceme aj my na Slovensku. Aby sme mali viac udržateľné a šetrné hospodárenie. Zdroje planéty nie sú nekonečné,” konštatoval minister.

Pripomenul, že nová Európska komisia veľmi rýchlo predstavila svoj Európsky ekologický dohovor, ktorý získal aj súhlas premiérov a prezidentov na summite EÚ. “Je to vec, ktorá nám na ďalších päť rokov dáva návod pre rôzne sektory politiky. Netýka sa to len životného prostredia, ale aj ministerstva pôdohospodárstva, hospodárstva, dopravy, či financií,“ dodal.

Európsky ekologický dohovor nestačí

Európske emisie netreba znížiť o 55, ale 65 percent do roku 2030, píše europoslanec MARTIN HOJSÍK. V návrhu Európskej komisie mu tiež chýbajú prísnejšie kritériá pre využívanie biomasy a malých vodných elektrární, ako aj ďalšie konkrétne opatrenia.

Národný aj globálny prístup

Hlavnými bodmi bruselských rokovaní boli podľa Sólymosa udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (do roku 2050), účinná ochrana chránených území a presadzovanie opatrení, ktoré zabezpečia prežitie bohatstva rastlinných a živočíšnych druhov.

Minister priznal, že aj na rokovaniach Rady ministrov bolo cítiť, že zelený aspekt bude veľmi silne zastúpený v EÚ v nastávajúcich piatich rokoch, že týmto smerom sa bude uberať hlavná pracovná agenda.

S odkazom na ciele klimatickej neutrality do roku 2050, o ktorých hovorili aj lídri na decembrovom summite, minister upozornil, že si to bude vyžadovať zodpovedný prístup všetkých krajín EÚ, ale zároveň treba prijímať opatrenia nielen na národnej úrovni, ale aj na tej globálnej.

Slovensko sa podľa jeho slov hlási k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 a podporuje Európsky ekologický dohovor. Rovnako podporuje aj nový globálny biodiverzitný rámec po roku 2020, ktorý má prispieť k skutočnej ochrane a k reálnemu zastaveniu straty biodiverzity v EÚ ako aj vo svete.

Slovenskí europoslanci: Európsky ekologický dohovor by mal chrániť chudobných a lesy

Wiezikovi chýba v novom klimatickom pláne EÚ väčší dôraz na ochranu prírody, Hajšel podčiarkuje boj proti energetickej chudobe, Štefanec konkurencieschopnosť a inovácie. Hojsík využil predstavenie dokumentu na kritiku slovenskej vlády.