Na Slovensku sa za 60 rokov oteplilo o 2,5 stupňa. Teplejšie je v mestách aj na vidieku

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Na Slovensku bola priemerná ročná teplota v období od 2009 do 2018 o 2,51 stupňa Celzia vyššia ako v roku 1960. Vyplýva to z údajov think-tanku OBC Transeuropa. Budúci rok podľa meteorológov celosvetovo rekordný nebude. Napriek tomu pôjde o jeden z najteplejších rokov v zaznamenanej histórii, varujú. 

Či sa rok 2020 stane najteplejším rokom v zaznamenanej histórii je ešte otázne. Svetová meteorologická organizácia (WMO) vydala začiatkom decembra predbežné hodnotenie, ktoré uplynulý rok označilo za jeden z troch najteplejších. V polovici decembra údaje amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) ukázali, že tohtoročné teploty sú celosvetovo len o niečo málo nižšie ako v roku 2016, čo je doteraz najteplejší zaznamenaný rok.

Tak alebo onak, otepľovanie je nesporné. Vyplýva to aj z údajov, ktoré zozbieral naprieč Európou taliansky think-tank OBC Transeuropa. Výsledkom je interaktívna mapa, na ktorej si môžete pozrieť, ako sa od roku 1960 menili teploty v jednotlivých samosprávnych oblastiach. Dostupná je v angličtine a v taliančine. Publikoval ju portál European Data Journalism.

Na Slovensku priemerná ročná teplota stúpla o 2,51 stupňa Celzia. Hoci sa neotepľovalo rovnomerne, najmenej o jeden stupeň teplejšie je vo všetkých sledovaných oblastiach na Slovensku. Najväčší nárast teploty zaznamenali na juhu, najmä v Nitrianskom kraji, kde priemerná ročná teplota vzrástla o 2,72 stupňa. Najmenší zase v Žilinskom kraji, kde stúpla o 2,18 stupňa. Vôbec najväčší nárast zaznamenala obec Nána pri Štúrove, kde bola priemerná ročná teplota v rokoch 2009 až 2018 o 3,3 stupňa vyššia ako v roku 1960. Stúpla zo 7,9 na 11,2 stupňa Celzia.

Budúci rok podľa meteorológov celosvetovo nebude rekordný. Dôvodom je fenomén La Niňa v Tichom oceáne, ktorý povedie k miernemu poklesu teploty na Zemi. Napriek tomu však pôjde o jeden z najteplejších rokov v zaznamenanej histórii.

Mestá aj vidiek 

Jedným z klasických argumentov klimatických skeptikov je, že sa otepľuje najmä vo veľkých mestách z dôvodu takzvaného efektu tepelného ostrova (Urban Heat Island Effect). Prišli s ním ešte v roku 2007 dvaja profesori, Ross McKitrick a Patrick Michales. Dvojica v závere skonštatovala, že grafy zobrazujúce otepľovanie v uplynulých desaťročiach sú zavádzajúce. Mnohé stanice, ktoré teplotu merajú, sa totiž podľa nich nachádzajú v blízkosti miest alebo priamo v nich.

Vedci tento argument vyvrátili, keď porovnali údaje z miest s údajmi z vidieka. Rozdiel medzi oteplením v mestách a vo vidieckych oblastiach im vyšiel ako zanedbateľný. Rovnaký výsledok môžete vidieť na mape OBC Transpeuropa. Napríklad v bratislavskom Starom Meste teplota v porovnaní s rokom 1960 stúpla o 2,2 stupňa Celzia. To nie je málo, ale nie je to ani najviac. V košickom Starom Meste je o 2,1 stupňa teplejšie. Obec Nána, kde sa oteplilo najviac, by sme za veľké mesto označili len ťažko. Žije v nej len približne 1 300 obyvateľov.

To samozrejme neznamená, že hustota osídlenia v náraste teploty nehrá žiadnu úlohu. Práve naopak. Efekt tepelného ostrova je reálny a mnohé mestá s ním už pracujú vo svojich adaptačných plánoch. Ruka v ruke s rastúcimi teplotami ide napríklad aj rozširovanie poľnohospodárskej pôdy a, samozrejme, emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého.

Odborník na mestský rozvoj: Samosprávy by nemali pri klimatických opatreniach čakať na štát

Samosprávy môžu ísť pri rozvoji svojich klimatických politík nad rámec zákona. V súčasnosti však klimatickú zmenu vážne berie iba zlomok slovenských miest, hovorí riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu ANDREJ ŠTEINER.

Takisto platí, že veľké mestá sú voči klimatickej zmene zraniteľnejšie ako vidiecke oblasti. Rovnako sa v husto zastavaných mestských oblastiach jej následky prejavujú viac.

„Je to dané charakterom územia. Spevnené plochy prispievajú k zosilneniu efektu mestského tepelného ostrova a k vlnám horúčav. Odtok vody je omnoho rýchlejší. V mestách je zároveň omnoho väčšia hustota obyvateľstva a množstvo zraniteľných skupín. Je to podobné ako s koronavírusom. Čím väčšia hustota a čím viac zraniteľných skupín, tým je väčšie riziko. Urbanizácia spôsobuje, že sa zaberajú zelené a priepustné plochy, čo ďalej zhoršuje situáciu,” povedal v rozhovore pre EURACTIV Slovensko odborník na mestský rozvoj, Andrej Šteiner.

To však neznamená, že na vidieku následky klimatickej zmeny necítiť. Podľa infografiky, ktorú minulý rok zverejnil Európsky parlament, budeme mať v našom podnebnom pásme v budúcnosti menej zrážok, zvýšené riziko extrémneho počasia, záplav aj lesných požiarov. Negatívny vplyv bude mať klimatická zmena na slovenské lesy a tamojšie ekosystémy. Okrem požiarov dotknú sa najmä produkcie a úmrtnosti drevín, suchá budú zase mať za následok zvýšenú úmrtnosť stromov. Pravdepodobne tiež dôjde k premnoženiu škodcov ako je lykožrút.

Kombinácia nárastu teplôt vzduchu a nedostatok vlahy má potenciál spôsobovať nežiadúce fyziologické zmeny stromov.  V dôsledku toho by stromy mohli zaznamenať pokles prírastkov a zoslabenie. To povedie k znižovaniu schopnosti stromov absorbovať CO2.

Otepľovanie nie je rovnomerné

Už pri pohľade na mapu utepľovania Slovenska vidíme, že tempo nárastu teploty nie je rovnomerné. Ešte omnoho jasnejšie to vidíme na mape Európe. Údaje ukazujú, že jedným z najrýchlejšie sa otepľujúcimi oblasťami je práve stredná Európa. Rýchlo sa otepľuje tiež na britských ostrovoch, v Taliansku, na severe Nemecka či juhu Fínska. Miernejšie naopak vo väčšine Francúzska.

Autori pri jej tvorbe zdôraznili, že klimatická zmena nie je len o topení sa ľadovcov a živote ľadových medveďov. Naopak, je to niečo, čo sa deje uliciach našich miest, či na poliach za našimi dedinami.

Otepľovanie v Európe od roku 1960. Červenou farbou sú znázornené oblasti, kde sa oteplilo najviac, zelenou najmenej [European Data Journalism]

Klimatická zmena však nie je len o teplote, hoci práve s jej nárastom sa spája najviac. Dáva to zmysel aj preto, že vyhlásenie ako „zabráňme otepleniu planéty o dva stupne Celzia” sú zrozumiteľné a jednoducho komunikovateľné. Ešte minulý rok na to upozornilo viac ako 11 tisíc vedcov v otvorenom liste, v ktorom vyzvali na prísnejšie opatrenia s cieľom zabrániť najhorším dôsledkom klimatickej zmeny.

Medzi pojmami klimatická zmena a globálne otepľovanie, ktoré sa často zamieňajú, je rozdiel. Podľa NASA platí, že globálne otepľovanie je dlhodobé zahrievanie zemskej atmosféry, ktorú sledujeme od industriálnej revolúcie, v dôsledku ľudských aktivít – najmä spaľovania fosílnych palív. Klimatická zmena je dlhodobá zmena modelov počasia, ktoré definujú lokálne, regionálne a globálne podnebie Zeme. Nie je iba o globálnom otepľovaní, ale aj o prírodných úkazoch – oceánskych cykloch El Niňo či La Niňa, slnečnej alebo vulkanickej aktivite.

Budúci rok podľa meteorológov rekordný nebude

El Niňo a La Ňina sú periodicky opakujúce sa odchýlky v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne. Počas El Niňa sa výrazne zvyšuje prísun povrchovej teplej vody zo západnej časti najväčšieho svetového oceánu po západné pobrežie Južnej Ameriky. Chladnejšia fáza La Niňa je v podstate jeho opakom. Počas nej dochádza k zosilneniu pasátovej cirkulácie v západnom Pacifiku, čo vedie k posunu veľkých más studenej povrchovej vody blízkosti pacifického pobrežia Južnej Ameriky.

Tieto dva fenomény v krátkodobom meradle významne ovplyvňujú svetovú teplotu. Podľa meteorológov sa momentálne dostávame do chladnejšej fázy – La Niňa. Predpokladajú preto, že rok 2021 bude v porovnaní s predošlými rokmi mierne chladnejší. Britská meteorologická služba Met Office v prognózach uviedla, že aj napriek chladnejšej fáze budú teploty približne o 0,91 až 1,15 stupňa Celzia vyššie ako pred industriálnou revolúciou.

„Rok 2021 sa pravdepodobne v dôsledku La Ňiňa nestane rekordným, napriek tomu však bude ďaleko teplejšie ako počas predchádzajúcich La Ňiňa v rokoch 2011 alebo 2000,” povedal pre BBC profesor Adam Scaife, riaditeľ oddelenia dlhodobých prognóz v Met Office.

Výskumník Met Office Nick Dunstone dodal, že „cykly La Ňiňa a El Niňo sú druhou najdôležitejšou premennou určujúcou svetovú teplotu. V porovnaní s rastúcimi dôsledkami spaľovania fosílnych palív sú však menej významné”.

Kam smeruje klimatická politika?

Klimatická zmena sa čoraz viac premieta do konkrétnych opatrení. V Európskej únii sa v uplynulých rokoch stala jednou z politických priorít. Začiatkom decembra sa európski lídri dohodli na sprísnení cieľov zníženia emisií do roku 2030 na 55 percent v porovnaní s rokom 1990.

Sága klimatických cieľov tým však nekončí. Komisia a členské štáty budú v roku 2021 ešte musieť presvedčiť Európsky parlament, ktorý presadzuje zníženie o 60 percent. Už zhoda na 55 percentách bola pre európskych lídrov pomerne bolestivá. Viaceré členské štáty toto číslo totiž vnímajú ako maximum, za ktoré už nepôjdu. Je preto možné, že očakávať, že výmenou za podporu menej ambiciózneho cieľa bude Parlament žiadať ústupky v iných aspektoch klimatickej politiky, napríklad vytvorenie nezávislého telesa, ktoré bude monitorovať napĺňanie európskych klimatických cieľov v členských štátoch. Po dohode medzi Parlamentom, Komisiou a Radou sa nový cieľ stane súčasťou európskej klimatickej legislatívy.

Určiť si cieľ zníženia emisií na papieri je jedna vec, naplniť ho druhá. S týmto cieľom Komisia pripravuje legislatívny balíček s pracovným názvom “Fit for 55”. Predstaviť by ho mala v júni. Predpokladom je, že nový balíček prepíše takmer každý európsky zákon týkajúci sa energetiky a klímy s cieľom naplniť klimatické ciele.