Naviazanie európskych peňazí na klimatické politiky nebude na summite najpálčivejší problém

Predseda Európskej rady Charles Michel [EÚ/Európsky parlament]

Plán vyčleniť 30 percent rozpočtu EÚ na ciele v oblasti klímy nebudú na stretnutí lídrov EÚ najhorúcejšou témou programu. To môže byť pre klímu dobrou správou.

Lídri budú skôr na summite (17.-18. júla) bojovať o veľkosť rozpočtu EÚ na roky 2021-2027 (viac než 1 bilión eur) a nastavenie pokrízového fondu v hodnote 750 miliárd eur.

K ďalším sporným bodom patria rabaty (úľavy), ktoré si bohatšie krajiny uplatňujú z príspevkov do rozpočtu Únie, ako aj pomer pôžičiek a grantov, čo je bod o ktorý sa sporia tzv. „šetrné“ severské krajiny s chudobnejším juhom.

„Podmienenosť zelenými opatreniami je jednou z menej náročných otázok,“ tvrdí nemenovaný diplomat s informáciami z rozhovorov.

To však neznamená, že klimatické ciele Únie nespôsobujú žiadne napätie.

Michelov kompromis o pláne obnovy EÚ je pre Slovensko menej výhodný, hovorí Matovič

Premiér Igor Matovič sa obáva, že zohľadnenie hospodárskych dopadov koronakrrízy pri delení peňazí z plánu obnovy Slovensku zníži alokáciu. Únia podľa neho takýmto spôsobom potrestá krajiny, ktoré sa najviac snažia zmierňovať ekonomické dôsledky pandémie. 

Na summite EÚ v decembri minulého roka bolo Poľsko jedinou krajinou, ktorá odmietla podpísať spoločné vyhlásenie o cieli Únie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Z Varšavy tentokrát pred rokovaniami zaznelo, že Poľsko odmietne návrhy na prepojenie vyplácania európskych peňazí s cieľmi v oblasti klímy.

„Nepovažujeme za potrebné implementovať žiadne podmienky do nariadenia o Fonde pre spravodlivú transformáciu,“ uviedol poľský diplomat. Zelené podmienky v dlhodobom rozpočte EÚ podľa neho „podkopávajú ciele nariadenia, ktoré má pomôcť regiónom najviac postihnutým transformáciou“.

„Spravodlivý prechod nemôže byť založený na podmienenosti, ale inkluzívnosti,“ povedal poľský diplomat pre EURACTIV.com.

Aj keď sú tieto otázky pre krízový plán na oživenie európskeho hospodárstva zásadné, neočakáva sa, že budú na piatkovom stretnutí lídrov EÚ predstavovať zásadnejšiu prekážku.

Spoločné stanovisko ministrov

Začiatkom tohto týždňa podpísalo 27 ministrov životného prostredia Únie, vrátane Poľska, spoločné vyhlásenie, v ktorom lobujú za to, aby mal plán obnovy silný environmentálny rozmer.

Snaha vymaniť sa z ekonomickej krízy „musí ísť ruka v ruke s ambicióznymi a nákladovo efektívnymi opatreniami v oblasti klímy a ochrany životného prostredia,“ uviedli ministri po neformálnych rozhovoroch, ktoré sa konali v pondelok 13. júla.

Poľský minister životného prostredia, Michal Kurtyka, sa k spoločnému vyhláseniu pripojil tiež, čím naznačil ochotu Varšavy ku kompromisu.

„Súčasná pandémia posilnila naše presvedčenie, že cesta transformácie, ktorá vedie cez nízke a nulové emisie je úplne správna,“ napísal nedávno Kurtyka v komentári pre EURACTIV.com.

„Poľsko jednoznačne potrebuje ekologické investície, pretože budú poháňať hospodárstvo, vytvárať nové pracovné miesta a posilňovať konkurenčnú výhodu domácich podnikov na medzinárodných trhoch,“ napísal.

Kľúčové pre Varšavu je, či získa z rozpočtu EÚ ostatok peňazí, ktoré by jej ciele v oblasti klímy pomohli dosiahnuť.

„Poľsko sa zaviazalo k energetickej transformácii a je nevyhnutné zabezpečiť primerané finančné zdroje na pokračovanie činností smerujúcich ku klimaticky neutrálnej EÚ,“ povedal poľský diplomat pre EURACTIV.com.

Fond spravodlivej transformácie nepodporí plyn ani jadro, dohodli sa členské štáty

Členské štáty sa zhodli, že Fond pre spravodlivú transformáciu nebude financovať ani jadro, ani zemný plyn. Apely z východnej Európy o úlohe plynu v prechode na uhlíkovú neutralitu tak tomto finančnom nástroji neboli vypočuté. 

Michelov návrh

Pondelkové stretnutie ministrov životného prostredia sa uskutočnilo po prezentácii aktualizovaného vyjednávacieho rámcu k rozpočtu a plánu obnovy EÚ z piatka (10. júla). Nový rámec predstavil predseda Európskej rady Charles Michel po stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Nemecko v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

„Prvýkrát navrhujeme cieľ 30 percent finančných prostriedkov (z rozpočtu) na projekty súvisiace s klímou,“ uviedol Michel. Európska komisia pôvodne navrhla 25 percent.

„Klimatická politika zostáva našou najvyššou prioritou,“ uviedol Michel. Výdavky v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ a fondu na oživenie hospodárstva podľa jeho slov „budú v súlade s naším cieľom klimatickej neutrality do roku 2050, cieľmi EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a s Parížskou dohodou.“

Aktivisti sú však voči sľubom EÚ v oblasti klímy a zelenej obnovy skeptickí. Organizácia Greenpeace kritizuje fakt, že ministri nestanovili konkrétne podmienky na vyplatenie finančných prostriedkov EÚ, napríklad prostredníctvom zoznam priemyselných odvetví poškodzujúcich klímu.

Za „prázdne vyhlásenie“ bez jediného konkrétneho opatrenia ho označil poradca v oblasti klimatických a energetických politík z bruselskej pobočky Greenpeace Sebastian Mang.

Európski diplomati tvrdia, že táto kritika je nespravodlivá.

„Po prvýkrát v histórii je rozpočet EÚ spojený s mnohými podmienkami,“ uviedol diplomatický zdroj. Pridelenie finančných prostriedkov EÚ v rámci rozpočtového plánu je podľa neho „jasne prepojené s projektmi v oblasti klímy.“

„Je to revolučné – nikdy predtým sa to nestalo,“ dodáva diplomat. Podmienenosť sa netýka iba cieľov do roku 2050 alebo aj cieľov do roku 2030.

„Je to také jasné ako sa len dá,“ uviedol diplomat.

Plán zelenej obnovy environmentalistov nepresvedčil

Plán obnovy so sumou 750 miliárd eur, ktorý Európska komisia predstavila minulý týždeň, stojí na princípoch Európskej zelenej dohody a má podporiť prechod EÚ na uhlíkovú neutralitu. Viacerí europoslanci a experti upozorňujú, že nastavené podmienky financovania neprispejú k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ.

Pre Greenpeace je to stále málo. „Hoci zvýšenie cieľa výdavkov na klímu na 30 percent je správnym krokom, nestačí to, pretože znečisťujúci priemysel bude mať podľa súčasného návrhu naďalej nárok na financovanie z prostriedkov EÚ,“ uviedol Mang pre EURACTIV.com.

„Bez jasných pravidiel o tom, ktoré odvetvia by nemali dostávať verejné financie, sa sľuby politikov o ekologickom oživení zdajú byť prázdne,“ hovorí. Podľa Manga by mal existovať jasný zoznam toho, čo sa financovať nesmie – znečisťujúce sektory ako sú fosilné palivá, vozidlá so spaľovacím motorom a priemyselné poľnohospodárstvo.

Dohoda o zelených rozpočtových pravidlách bude o hľadaní rovnováhy. Na jednej strane musia byť pravidlá dostatočne flexibilné, aby uspokojili potreby krajín, ako je Poľsko, ale musia byť tiež prísne, aby presvedčili krajiny ako je Holandsko, Rakúsko a Dánsko, že sa s európskymi peniazmi naloží rozumne.

Kampanieri sú relatívne optimistickí, že sa takáto rovnováha nájde.

To však neznamená, že dosiahnutie dohody bude ľahké, upozorňuje Manon Dufour, vedúca bruselskej kancelárie E3G, think-thanku zameraného na zmenu klímy. „Pri obvyklom dohadovaní pri rokovaniach o európskom rozpočte vždy existuje riziko, že sa zelená podmienenosť stratí, pokiaľ z toho skupina európskych lídrov nespraví prioritu,“ myslí si Dufour.