Nemecko rozdelí spolkovým krajinám 40 miliárd na prechod od ťažby uhlia

Protestujúci s nápisom: "2038? Hanba!". Protest proti prijatiu zákona, ktorý počíta z ukončením ťažby uhlia v Nemecku až v roku 2038. [EPA-EFE/Omer Messinger]

Nemecko plánuje zatvoriť svoje posledné uhoľné elektrárne do roku 2038. Nahradiť ich majú výskumné inštitúcie a nové firmy. Krajina práve rozhoduje o prerozdelení zdrojov, ktoré majú transformáciu podporiť.

V súlade s nemeckou legislatívou o odfázovaní uhlia by mali prvé uholné bane odpojiť od elektrickej siete ešte tento rok. Federálna vláda sa dohodla so spolkovými krajinami a prisľúbila 40 miliárd vo forme štrukturálnej pomoci. Vláda tiež schválila vytvorenie koordinačnej komisie, zloženej zo zástupcov federálnej vlády a spolkových krajín, v ktorých sa produkuje uhlie.

Komisia má zabezpečiť férové rozdelenie fondov medzi spolkové krajiny Sasko, Sasko-Anhaltsko a Severné Porýnie-Vestfálsko.

Špeciálny zákon predpokladá finančné dotácie vo forme federálnych programov vo výške 26 miliárd eur do roku 2038 a ďalších 14 miliárd na investície jednotlivých spolkových krajín.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Ulricha Nußbauma už zaregistrovali 80 projektov.

Dve miliardy eur sa použijú už v rokoch 2020 a 2021, napríklad na založenie výskumného centra pre vývoj nízko-emisných leteckých motorov v meste Cottbus. Nemecká spolková vlády tu ráta s vytvorením 500 nových pracovných miest.

Nemecko má utlmiť uhlie do roku 2038. Čo ešte navrhuje špeciálna komisia?

Správa nemeckej uhoľnej komisie predpokladá ukončenie spaľovania uhlia najneskôr v roku 2038, masívnu finančnú pomoc pre zasiahnuté regióny, reguláciu cien elektriny aj rekvalifikačné kurzy a dodatočné vzdelávania pre zamestnancov.

Súčasťou projektov je aj testovanie technológií, ktoré majú prispieť k zmene energetiky ako je napríklad priemyselná výroba zeleného vodíka. Pre Sasko ako štrukturálne zaostávajúci región je veľmi dôležité nové vlakové spojenie ICE s Berlínom.

Saský minister pre regionálny rozvoj Thomas Schmidt ubezpečoval, že regióny budú do rozhodovanie o financovaní silno zapojené. „Prijatie dosiahneme len ak pozveme lokálnych hráčov,“ povedal. Ide o politicky citlivú tému. Po tom, čo padlo rozhodnutie o odfázovaní ťažby uhlia do roku 2038 robotníci z baníckych regiónov vyšli do ulíc.

Podľa údajov federálneho štatistického úradu bolo v Nemecku v roku 2016 148 aktívnych uhoľných elektrární. Na ťažbe uhlia bolo priamo alebo nepriamo závislých 33 tisíc robotníkov. Mnoho z týchto pracovných miest by sa malo zachovať, pričom tí, ktorí majú viac ako 58 rokov budú mať nárok na špeciálnu sociálnu dávku až po dobu 5 rokov.

Spolupráca s regiónmi podľa Schmidta prinesie regionálne projekty, ktoré chcú predstaviť ešte tento rok. „Príležitosti sú obrovské, úsilie rovnako, ale bude to stáť za to,“ dodal krajinský minister.

Kritériá financovania

Podpredseda parlamentnej frakcie nemeckých zelených (Bündnis 90/Die Grünen) Oliver Krischer kritizuje podľa neho chýbajúce kritériá pre alokáciu fondov. Federálna vláda sa podľa neho musí sústrediť na podporu obnoviteľných zdrojov energií. Niektoré z projektov sú podľa neho pochybné.

Európski audítori: Spravodlivá transformácia regiónov musí mieriť vyššie

Európsky dvor audítorov v analýze upozorňuje na vysoké riziko zlyhania Fondu pre spravodlivú transformáciu. Podľa európskych audítorov hrozí, že neprinesie štrukturálne zmeny potrebné na naplnenie klimatických ambícií EÚ.

Aj na európskej úrovni sa vedú podobné diskusie v súvislosti s financovaním transformácie niekdajších uhoľných regiónov. Európsky dvor audítorov v júli varoval, že kritériá financovania vo Fonde spravodlivej transformácie nie sú dostatočne prísne.

Bez jasných kritérií existuje riziko, že „potrebná štrukturálna zmena sa neudeje a prechod na zelenú ekonomiku sa bude musieť financovať znovu,“ varovali európski audítori.

Nemecko je druhým najväčším prijímateľom z Fondu spravodlivej transformácie, hneď po Poľsku. Objem fondu prešiel od prvotného návrhu už dvoma zmenami, naposledy sa Európska rada v júli dohodla na rozpočte 17, 5 miliardy eur.

Ak sa Poľsko formálne nepripojí k záväzku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, dostane z fondu len polovicu toho, na čo by inak malo nárok.

Slovensko môže z Fondu financovať transformáciu hornej Nitry, prípadne košického regiónu.