Noc výskumníkov: Z pohľadu vedcov nie je Greta Thunberg radikálna

Jakub Hrbáň (úplne vľavo) a Richard Sťahel (v strede). [EURACTIV/Pavol Szalai]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Noc výskumníkov 2019

V záujme klímy treba skoncovať s vianočnými darčekmi aj dovolenkou na Bali, vyzvali odborník zo Slovenskej akadémie vied a aktivista Piatkov pre budúcnosť.

Dlhšie a častejšie letné horúčavy, predlžovanie období bez zrážok a sucho už v máji. Tak opísal prebiehajúce prejavy klimatickej zmeny na Slovensku riaditeľ Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a odborník na environmentálne teórie Richard Sťahel.

V Európe sa podľa neho už dnes zvyšuje výskyt lesných požiarov, víchric a ďalších extrémnych prejavov počasia. Tie ohrozujú poľnohospodárstvo aj obydlia ľudí, varoval Sťahel v diskusii, ktorá sa konala v rámci Európskej noci výskumníkov v piatok (27. septembra) v Bratislave.

Na debate s názvom „O 5 minút 12: Zem je len jedna, neberte nám budúcnosť“ vystúpil spolu so slovenským zástupcom hnutia Fridays for Future (Piatky pre budúcnosť) Jakubom Hrbáňom.

Mladý aktivista uviedol, že hnutie žiada „systémové zmeny“ od politikov. Ľudia vo všeobecnosti by však mali podľa Hrbáňa znížiť spotrebu. Ako príklad uviedol zastaviť obdarúvanie na Vianoce.

Thunberg nie je radikálna

Sťahel zo SAV vysvetlil, že „vedci bijú na poplach 40 rokov a o klimatickom efekte vieme 100 rokov.“

V poslednom roku sa najmä v západnom svete rozšírili klimatické štrajky s názvom Piatky pre budúcnosť, ktoré iniciovala 16-ročná švédska školáčka Greta Thunberg.

Konšpiračné motívy z 19. storočia sa na Slovensku medzi dezinformáciami objavujú dodnes

Motívy z minulosti sa u nás ako dezinformácie šíria stále preto, lebo ostali v kolektívnej pamäti národa, hovorí vedkyňa Zuzana Panczová. Už 200 rokov sú v boji konzervatívcov a liberálov prítomné aj naratívy o skrytom nepriateľovi, či „tradičnej rodine“.

„Z pohľadu vedcov nejde o radikalizmus,“ komentoval Sťahel iniciatívu mladej Švédky. Tá sa podľa neho len snaží upozorniť, že napriek rokovaniam politikov sa veľa nezmenilo.

Hrbáň na bratislavskej Noci výskumníkov objasnil, že Piatky pre budúcnosť sa snažia načúvať varovaniam vedcov a šíriť ich ďalej. Od politikov očakávajú systémové zmeny, od občanov zmenu spotrebiteľského správania.

Vianoce ako symbol konzumu

„Štrajky sú o tom, aby politici konali a aby sme ukázali, že sme pripravení aj na ťažšie časy,“ vysvetlil Hrbáň. Pred ľuďmi z novej generácie podľa neho stojí výzva žiť skromnejšie ako ich rodičia. To môže znamenať „menej smartfónov či menej exotického ovocia“.

Napriek tomu, že život bude „jednoduchší a pomalší“, môže byť „plnohodnotný a šťastný“, myslí si zástupca Piatkov pre budúcnosť. Za symbol prehnaného konzumu považuje Vianoce. „Nemali by sme dostávať žiadne darčeky,“ vyzval Hrbáň.

Aj Sťahel súhlasil, že treba zmeniť životný štýl. Vedci podľa neho vypočítali, že týždňová dovolenka na indonézskom ostrove Bali vedie k vypusteniu takého množstva emisií, koľko vyprodukuje bežný človek v strednej Európe za jeden rok. Väčšina emisií je v prípade dovolenky na Bali spôsobená leteckým presunom.

„Nie je nevyhnutné cestovať až na Bali,“ doplnil Sťahel.

Masívny exodus z postihnutých oblasti

Sťahel skonštatoval, že väčšina krajín sveta vypúšťa z roka na rok viac emisií. „Ich záväzok z Parížskej dohody sa zatiaľ neprejavil,“ zhodnotil odborník zo SAV.

V mnohých oblastiach sa pritom už klimatické katastrofy dejú. V Indii vystúpili teploty tento rok v lete po viacero dní nad 50 stupňov Celzia. Sťahel opísal, ako tam museli nahrádzať prirodzené zdroje pitnej vody cisternami. Prístup k nim však nemohli mať všetci.

Stojí za Nocou výskumníkov: "Pocitológia" je najaplikovanejšia veda na Slovensku

Na začiatku si veľa ľudí myslelo, že vedci na akadémii vied vyzerajú ako Majster N, vedu sme vtedy ťahali do „chrámu konzumu“, spomína PETRA LIPNICKÁ. Spolu s DANIELOM STRAKOM zo SOVVA vysvetľujú, v čom chcú slovenskej vede pomáhať do budúcnosti.

Expert zo SAV očakáva v budúcnosti „masívny exodus“ z najviac postihnutých oblastí. „Týchto ľudí bude pribúdať a dotkne sa nás to v najbližších rokoch,“ myslí si Sťahel.

Hrbáň uviedol, že radikalizácia Grety Thunberg je „posledná šanca ako zobudiť politikov“. Cez zburcovanie ľudí chcú prinúť k činom politikov.

Polemika okolo sťažnosti v OSN

Švédku však po poslednom vystúpení na klimatickom summite OSN kritizuje aj časť environmentálnych kruhov.

Novú polemiku vzbudila, keď 23. septembra v New Yorku podala spolu s ďalšími 15 deťmi sťažnosť Výboru OSN pre práva dieťaťa. Deti vo veku 8 až 17 rokov tvrdia, že nedostatočným bojom proti klimatickým zmenám dochádza k porušovaniu ich práv zakotvených v Dohovore o právach dieťaťa z roku 1989. Z nečinnosti obvinili päť krajín: Argentínu, Brazíliu, Francúzsko, Nemecko a Turecko.

Na dvoch najväčších znečisťovateľov – Čínu a Spojené štáty – nemohli podať oficiálnu sťažnosť, keďže príslušné dokumenty neratifikovali.

Emisie Argentíny, Brazílie a Turecka za posledných 30 rokov narástli, Nemecko ich však znížilo od roku 1990 o 28 percent, Francúzsko o 16 percent. Emisie Číny sa v rovnakom období zvýšili o 400 percent. Peking navyše počíta s ich ďalším zvyšovaním minimálne do roku 2030.