Nová smernica určí povinné energetické štandardy aj pre existujúce budovy

Ilustračná fotografia. [EPA/Aadrian Bradshaw]

Podľa uniknutého návrhu smernice by mali všetky novo postavené budovy po roku 2030 produkovať nulové emisie. Minimálne energetické štandardy budú musieť spĺňať aj existujúce budovy prechádzajúce rekonštrukciou.

Prečo je to dôležité

Približne tri štvrtiny budov v Európe nie sú energeticky efektívne. Budovy v EÚ spotrebujú asi 40 percent energie a vyprodukujú 36 percent emisií skleníkových plynov. Zvýšenie ich energetickej efektívnosti by prinieslo úspory aj pomohlo zabrzdiť klimatické zmeny.

Je to však beh na dlhú trať, ktorý si vyžiada vysoké investície do stavby nových a renovácie existujúcich budov. Zelené investície by zároveň nemali znížiť dostupnosť bývania.

DSKE21 | Deň 4: Obnova budov ako pilier dekarbonizácie Slovenska

Najlacnejšia energia je tá, ktorá sa nevyrobí, zhodnú sa politici s odborníkmi. Aké sú hlavné bariéry a riziká pre implementáciu ambicióznych plánov Slovenska v sektore budov? Čo je potrebné nezanedbať? Štvrtý deň konferencie je venovaný oblasti budov.

Dôraz na kvalitu

Odborná verejnosť apelovala na Komisiu, aby zabezpečila, že peniaze z plánov obnovy aj z eurofondov určené na renovácie budov v Európe, sa vynaložia predovšetkým na hĺbkovú obnovu budov. Nemalo by sa teda hľadieť len na navýšenie počtu zrenovovaných budov, ale dôležitá je aj kvalita ich obnovy. To je v súčasnosti problém, keďže v jednotlivých krajinách je v legislatíve rozdielne zadefinované, ako sa vypočítava primárne spotreba energie, ako aj to, čo to znamená hĺbková obnova budov, hovorí analytik platformy Budovy pre budúcnosť Richard Paksi.

Obnova budov je jedným z pilierov slovenského Plánu obnovy a odolnosti, ktorý ma zabezpečiť zotavenie slovenskej ekonomiky z pandémie COVID-19 a zároveň ho nasmerovať k uhlíkovej neutralite. Vláda chce za viac ako 500 miliárd eur obnoviť 30 tisíc rodinných domov. Ďalšie miliardy eur pôjdu na obnovu verejných budov s prioritou znížiť ich energetickú náročnosť.

Komisia pre Plán obnovy stanovila minimálnu 30 percentnú úsporu energie pri renovácii budov, ale podľa Paksiho to neznamená, že by „plány Slovenska nemohli a nemali byť ambicióznejšie.“

„Ak sa budeme v nasledujúcom období rozprávať, ako nastaviť požiadavky na úspory energie pri renováciách domov, rozprávajme sa zároveň o tom, ako motivovať ľudí, aby išli do ambicióznejších riešení,“ upozorňuje Paksi.

Za ctižiadostivejší postoj k renováciám sa prihovára aj výkonná riaditeľka Inštitútu pre pasívne domy (iEPD) Ľubica Šimkovicová. Prostriedky, ktoré na obnovu budov poskytne Komisia členským štátom budú efektívne vynaložené vtedy, „ak budú zodpovedať kritériám 21. storočia.“

„Tridsať percent energetických úspor je minimum, ale nemôžeme to označiť za ambiciózny cieľ. Takúto malú úsporu dosiahneme iba zateplením a výmenou okien. Dôležité je hľadať také riešenia, aby sa finančné prostriedky na obnovu budov vynaložili čo najefektívnejšie, čo najambicióznejšie a aby smerovali k tým, ktorí ich najviac potrebujú – teda k ľuďom žijúcim v energetickej chudobe,“ hovorí Šimkovicová.

Obnoviť budovy do pasívneho štandardu nie je už v súčasnosti problém.

„Vždy sme vedeli, že požiadavky na budovy sa budú už len zvyšovať. Cesta vedie iba jedným smerom – k uhlíkovej neutralite,“ uzatvára riaditeľka iEPD.

Podľa Paksiho Komisia pochopila, že v novej revízii smernice potrebuje jasnejšie ukotviť, čo to znamená hĺbková obnova. „Z uniknutého návrhu tejto smernice vyplýva, že táto definícia bude jednoznačnejšia a pôjde až do úrovne nízkoemisných budov,“ upozorňuje analytik BPB.

Šéfka únie nájomníkov: Znižovanie emisií nemôžu dotovať najchudobnejší

Náklady na renováciu nehnuteľností znášajú v mnohých členských štátoch nájomníci. Zvýšenie nájomného po rekonštrukcii  prispieva k vysídľovaniu obyvateľov a gentrifikácii celých štvrtí. Náklady na renováciu by mali byť hradené z usporenej energie, hovorí BARBARA STEENBERGEN.

Čo budú pravidlá obsahovať

Nové budovy

Od januára 2030 budú musieť všetky novo postavené budovy splniť štandard nulových emisií. Podľa neho musí mať budova veľmi vysokú energetickú efektívnosť a energia, ktorú bude aj tak potrebovať na svoju prevádzku, musí pochádzať z obnoviteľných zdrojov, inštalovaných priamo na mieste. Nové budovy, vlastnené alebo používané verejnými inštitúciami, to musia splniť už od januára 2027.

Renovácie existujúcich budov

Existujúce budovy budú musieť dosiahnuť minimálne energetické štandardy pri každej väčšej renovácii „pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky možné“. V návrhu legislatívy sa zatiaľ hovorí o podmienke minimálne 30 percentnej úspory energie. Okrem toho bude platiť, že na to, aby mohla byť existujúca budova prenajatá alebo predaná, bude musieť po januári 2027 splniť aspoň energetickú triedu E, po januári 2033 triedu C.

Renovačný pas

Majitelia budov by mali dostať dokument, v ktorom budú záznamy o vykonaných renováciách a úpravách, ktoré sú ešte potrebné, aby budova dosiahla bezemisný štandard. Má im pomôcť lepšie naplánovať renovácie.

Emisie z materiálov použitých pri stavbách

Sektor budov produkuje emisie aj nepriamo – pri výrobe a preprave materiálov použitých na stavbe. Ich množstvo je odhadované na 10-20 percent z celkových emisií spôsobených budovami. Pripravovaná smernica sa však týmito emisiami priamo nezaoberá, nebudú vstupovať ani do výpočtov štandardov. Komisia zvažuje len zavedenie nepovinnej kategórie WLC (emisie počas celého životného cyklu) do energetických certifikátov budov. Pri energetickom audite tak bude možné započítať aj nepriame emisie, nebude to ale povinné.

Renovačné akčné plány

Nová legislatíva zruší neúspešné dlhodobé renovačné stratégie namiesto nich budú mať členské krajiny za úlohu pripraviť renovačné akčné plány. Musia ich Komisii predložiť do 1. januára 2025 a potom ich každých päť rokov aktualizovať. V akčných plánoch bude prehľad existujúcich budov v krajine, spotreba energie a produkcia skleníkových plynov v sektore, plánovaná ročná miera renovácie, budú tiež identifikovať budovy s najhoršími energetickými vlastnosťami a možné bariéry renováciám.

V plánoch si krajiny stanovia národné ciele pre jednotlivé typy budov na roky 2030, 2040 a 2050, ako je očakávaná miera renovácií, spotreba energií, množstvo emisií skleníkových plynov, ale aj plánované politiky a podporné nástroje. Cieľom má byť dekarbonizácia sektora budov do roku 2050. Národné akčné plány by mali byť priamo naviazané na prístup k financovaniu renovácií.

Energetická chudoba

Podľa údajov Komisie žije 31 miliónov Európanov v energetickej chudobe, problém ešte zvýraznil súčasný rast cien energií. Verejná finančná podpora bude preto smerovať „prioritne najzraniteľnejším zákazníkom, ľuďom ohrozeným energetickou chudobou a ľuďom žijúcim v sociálnom bývaní“. Komisia navrhuje spoločnú definíciu určenia miery energetickej chudoby v krajine, postavenú na štyroch faktoroch: podiele ľudí ohrozených energetickou chudobou, percente disponibilného príjmu domácností minutého na energie, množstve ľudí žijúcich v neadekvátnych podmienkach (napr. zatekajúce strechy), či s neadekvátnym kúrením alebo chladením, percente budov v najnižšej energetickej triede.

Celý text návrhu legislatívy je dostupný na tomto linku.

Čo bude nasledovať

Po zverejnení smernice (14. decembra) bude o nej rokovať Európsky parlament aj členské krajiny v Rade. Obe inštitúcie musia prijať k návrhu legislatívy spoločné pozície. V nich môžu navrhnúť aj zmeny.

Ak sa budú názory europarlamentu a členských krajín líšiť, začne sa vyjednávanie medzi inštitúciami. Konečné znenie smernice bude musieť schváliť Európsky parlament aj Rada EÚ (členské krajiny).

 

Partner