Nováky a Vojany smerujú od uhlia aj k spaľovaniu odpadu

Vo Vojanoch sa už dnes spoluspaľuje biomasa. [SE]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019

Slovenské elektrárne počítajú s útlmom uhlia v oboch svojich uhoľných elektrárňach. Experti upozorňujú, že horná Nitra má potenciál na viac: stať sa európskym príkladom transformácie k zelenej ekonomike.

Elektrinu vyrobenú z uhlia v Novákoch nahradia po konci dotácií v roku 2023 zdroje v iných regiónoch. Novácka elektráreň však dodáva hornej Nitre aj teplo, ktorého alternatívny zdroj zatiaľ neexistuje. Slovenské elektrárne prišli s dvojfázovým riešením. V prvej fáze bude na mestské vykurovanie využívaný zemný plyn a biomasa. V druhej fáze by teplo pochádzalo z tuhého alternatívneho paliva (TAP) vyrábaného aj z komunálneho odpadu.

Nováky nie sú jediná uhoľná elektráreň na Slovensku. Dovážané čierne uhlie spaľujú Vojany na východe. Pre nízku cenovú konkurencieschopnosť tejto elektriny Slovenské elektrárne uvažujú aj tam o jeho náhrade odpadom – opäť ako súčasti TAP.

Povedal to Róbert Jambrich, vedúci pre medzinárodné, európske a environmentálne záležitosti v Slovenských elektrárňach na konferencii Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky, ktorú 6. decembra organizovali EURACTIV Slovensko a Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach.

Prítomní experti vyslovili názor, že transformácia regiónu hornej Nitry, by mala byť ambiciózna. Myslia si dokonca, že horná Nitra sa môže stať európskym success story ako príklad regiónu, ktorý úspešne prešiel od uhoľnej k zelenej ekonomike. S tým súvisí potreba vyhnúť sa novým rizikám ako napríklad závislosť na automobilovom priemysle. Ten sa síce aj v tomto regióne rýchlo rozvíja, zároveň je všeobecnosti závislý na motoroch poháňaných benzínom a naftou, teda fosílnymi palivami.

Riešenie pre odpad na hornej Nitre

Jambrich vysvetlil, že Slovenské elektrárne pracujú v prípade Novák s riešením založeným na piatich pilieroch. Prvým je náhrada zdroja vykurovania a modernizácia vykurovacích rozvodov.

Teplo by mali po útlme uhlia dodávať hlavne biomasa a v špičke – najmä v zime – plynový kotol. Pri hľadaní alternatívneho zdroja zohľadňovala firma cenu za teplo, dopad na životné prostredie, dlhodobú stratégiu rozvoja regiónu a dostupnosť zdroja od januára 2024. Analýzu tejto alternatívy by mala dokončiť na začiatku budúceho roka.

Nemecký expert: Pre premenu uhoľných regiónov nestačia len peniaze

Trh môže vytlačiť uhlie z výroby elektriny skôr, ako plánujú politici, tvrdí PHILIPP LITZ z think-tanku Agora Energiewende. Z tohto dôvodu možno Nemecko skoncuje s uhlím skôr ako v roku 2038.

„Toto nie je konečné riešenie,“ pokračoval Jambrich.

Druhá fáza by nemala riešiť len dodávky tepla, ale aj problém odpadu v regióne. „Uvažujeme o postavení centra cirkulárnej ekonomiky, ktoré bude zhromažďovať komunálny odpad, dotrieďovať a recyklovať ho,“ informoval manažér. Slovensko dnes vyše polovicu odpadu skládkuje, recykluje len tretinu a spaľuje desať percent.

Jambrich zdôraznil, že „len to, čo sa už nedá opätovne použiť a recyklovať, bude spálené.“ Najmä nerecyklovateľný papierový a plastový odpad sa potom spracuje do TAP. A to by sa malo stať palivom pre výrobu tepla v Novákoch.

Nedostatočný legislatívny rámec

Druhú fázu nazval Jambrich „veľkou výzvou“.

Potrebná je totiž vhodná legislatíva pre odpadové hospodárstvo. „Dnešný regulačný rámec nie je vhodný pre manažment odpadu, neexistuje konzistentná odpadová politika,“ povedal manažér.

V ďalšej komplexnej analýze chcú Slovenské elektrárne zohľadniť dostupnosť odpadu v regióne a jeho dopravy do Novák, ako aj technológie energetického zhodnocovania odpadu. „Analyzujeme aj riešenia, ktoré nie sú ešte na trhu, ale v čase, keď sa bude druhá fáza realizovať, už môžu byť,“ vysvetlil Jambrich.

Manažér však podčiarkol aj ostatné piliere transformácie regiónu v poňatí Slovenských elektrární.

Do vládneho akčného plánu navrhli vybudovanie vzdelávacieho centra, ktoré by čerpalo zo skúseností pri riadení elektrárne, rekvalifikovalo súčasných zamestnancov a prípadne slúžilo ako múzeum. Ďalej počítajú s vybudovaním priemyselného areálu, ktorý by vďaka dobrej infraštruktúre energetických rozvodov prichýlil energeticky intenzívne spoločnosti. A napokon chcú využiť popolček zo spaľovania lignitu, ktoré je dnes len environmentálnou záťažou.

Od odpadu k novému palivu

Čo sa týka Vojan, Jambrich povedal, že komoditné ceny vytláčajú uhlie z trhu ako palivo pre výrobu elektriny. „Chápeme to. V podstate súhlasíme, ale musíme nájsť riešenie,“ uviedol manažér s tým, že východoslovenská elektráreň zabezpečuje stabilitu a flexibilitu elektrickej siete a ďalšie systémové služby.

Už dnes sa vo Vojanoch spolu s uhlím spaľuje z 20 percent biomasa. Plán Slovenských elektrární je spoluspaľovať tam na 50 percent TAP.

Slovensko ako Švédsko? Príležitosti a riziká energetického zhodnocovania odpadu

Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Environmentalisti však varujú pred nadmernými kapacitami. Dobrý manažment odpadu sa bude každopádne spoliehať na prevenciu vzniku odpadu aj európsku spoluprácu.

Slovenské elektrárne uskutočnili v októbri „celkom úspešný test“ spaľovania TAP, v januári budú robiť ďalšie testy. „Máme dvoch dodávateľov, ktorí nám garantujú, že odpad (pre výrobu TAP) pochádza zo Slovenska a nie je dovážaný,“ povedal s tým, že jeho dostupnosť je predmetom prebiehajúcej analýzy.

Ako však manažér povedal, TAP „je len krátkodobé riešenie“. Slovenské elektrárne podľa Jambricha budú v rokoch 2021 a 2022 rozvíjať inovatívne riešenie: syntetické palivo, ktoré bude kombináciou TAP a popolčeka zo spaľovania čierneho uhlia.

Na Slovensku sa rozšíril názor, že v roku 2023 končí celkovo spaľovanie uhlia pre výrobu elektriny na Slovensku. Jambrich to vzhľadom na Vojany nechcel potvrdiť. „Urobíme, čo bude v našich silách,“ povedal len.

Horná Nitra ako success story?

Podľa Juraja Melichára, ktorý na konferencii zastupoval združenie Slovenská klimatická iniciatíva, by sa Slovensko malo sústrediť na recykláciu, nie spaľovanie odpadu. Krajine totiž hrozí, že nesplní európsky cieľ recyklovať v roku 2020 polovicu komunálneho odpadu.

„Spaľovňa je najdrahším zariadením v manažmente odpadu a podkopáva iné riešenia, ktoré sú vyššie v odpadovej hierarchii a ktoré sú citlivejšie k financiám a klíme,“ povedal Melichár.

Richard Filčák sa na konferencii tiež priklonil k väčšej ambicióznosti. „Na mape regiónov, kde sa ťaží uhlie, má horná Nitra najlepšie šance stať sa success story,“ povedal vedúci Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý je zároveň externým poradcom Úradu podpredsedu vlády SR. Dôvodom sú podľa Filčáka ekonomické indikátory regiónu, ktoré dosahujú slovenský priemer.

Napriek tomu treba riešiť sociálny rozmer útlmu. Filčák upozornil, že škála zručností 3700 zamestnancov Hornonitrianskych baní Prievidza je veľmi rôznorodá.

„Sú tam vysokokvalifikovaní baníci, ktorí môžu okamžite odísť do Rakúska hĺbiť tunely pre diaľnice za desaťtisíc eur mesačne. Ale asi štvrtinu zamestnancov tvoria ľudia, ktorí si už prácu nenájdu,“ vysvetlil expert s tým, že ide o starších a menej kvalifikovaných ľudí.

Transformácia na zelený región

Vo všeobecnej transformácii hornej Nitry vidí Filčák dve hlavné výzvy, ktorým sa treba postaviť. Provou je medziročný pokles prírastku nových pracovných miest o 25 percent spôsobený spomalením ekonomiky a tiež modernizácia ekonomiky: „Malé a stredné firmy nerozmýšľajú o zamestnávaní nových ľudí, ale nákupe techniky a automatizácii,“ ozrejmil expert.

Ďalšou výzvou sú obmedzené odborných kapacity miestnych firiem a samospráv podieľať sa na dekarbonizácii. S tým súhlasil aj Melichár.

Transformácia hornej Nitry: Na tango treba dvoch

Systematická realizácia akčného plánu premeny slovenského uhoľného regiónu sa stále nezačala. Peniaze nestačia, píšu LENKA ILČÍKOVÁ a LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ z Priateľov Zeme-CEPA.

Filčák považuje za dôležité hovoriť nielen o útlme uhlia, „ale o transformácii od vysokouhlíkového k nízkouhlíkovému regiónu“. V tejto súvislosti si uvedomuje, že najrýchlejšie rastie v regióne automobilový priemysel. „Dúfam, že o niekoľko rokov nebudeme musieť hovoriť o transformácii znovu. Transformácia uhoľného regiónu by bola v porovnaní s transformáciou automobilového priemyslu nič,“ varoval odborník.

Za pozitívum označil pozornosť upriamenú na región a  prichádzajúce finančné prostriedky pre projekty malých a stredných firiem a pre rekvalifikáciu baníkov. Pre budúci rok sú fondy vyčlenené za zlepšenie verejnej infraštruktúry regiónu vrátane sociálnych služieb. „Aby sa región stal atraktívnym“.

„Okno príležitosti bude otvorené štyri, päť, šesť rokov,“ avizoval Filčák.

Otáznik nad dostupnými fondmi

Bol to projektový manažér Hornonitrianskych baní Prievidza Karsten Ivan, ktorý na konferencii upozornil, že uhlie Slovensko nielen ťaží, ale aj dováža. Útlm na hornej Nitre preto neznamená útlm na celom Slovensku.

Čo sa týka hornej Nitry, poldruha milióna eur, ktoré tam teraz prúdia, je podľa neho málo. „Len moja spoločnosť potrebuje pre niektoré dobré a udržateľné projekty založené na obnoviteľných zdrojoch asi 170 miliónov eur,“ povedal Ivan.

Stačiť podľa neho nebude ani nedávno ohlásený európsky Mechanizmus spravodlivej transformácie. „Len Poľsko potrebuje štyri miliardy eur,“ povedal manažér baní.

Filčák však upozornil, že banícka firma bude musieť súťažiť o peniaze s ďalšími aktérmi z regiónu. „Musí to pomôcť rastu miestnej ekonomiky. Koľko peňazí dostanete, závisí na vás,“ povedal zástupcovi baní. Melichár ho doplnil vyjadrením, že „uplatňuje sa princíp znečisťoval platí, nie znečisťovateľ prijíma“.

Zatiaľ je podľa Filčáka nejasné, koľko peňazí na transformáciu bude. Bude to závisieť od výšky mechanizmu spravodlivej transformácie a nového dlhodobého európskeho rozpočtu, z ktorého prúdia eurofondy.

Partnerský princíp pokrivkáva

Dôležité však nie sú len peniaze. Melichár zo Slovenskej klimatickej iniciatívy informoval o odporúčaniach medzinárodnej koalície „Európa bez uhlia“ (Europe beyond coal) o inkluzívnej a spravodlivej transformácii uhoľných regiónov.

Hlavným odporúčaním je partnerský princíp. Znamená to, že na rozhodnutiach sa podieľa „reprezentatívna vzorka partnerov, ktorí majú hlasovacie práva, a to vrátane ekonomických a sociálnych partnerov, samosprávy a aspoň jednej národnej a jednej mimovládnej organizácie“.

Vyššie klimatické ambície? Ak podmienky nebudú rovnaké pre všetkých, hrozí vojna

Oceliari sú naklonení znižovaniu emisií aj uhlíkovému clu. Upozorňujú však na úskalia: vyššie ceny priemyselných výrobkov a vyostrenie obchodných konfliktov.

Partneri by mali mať možnosť aspoň dva týždne pred stretnutiami sa oboznámiť s dokumentmi. Dva týždne po stretnutí by mali byť zverejnené závery z konzultácií.

„Pri pohľade na slovenskú realitu vidíme veľký potenciál pre zlepšenie uplatňovania partnerského princípu,“ zhodnotil Melichár. Všetci aktéri podľa neho nemajú rovnaké hlasovacie práva, závery z posledných stretnutí sa nezverejnili ani po poldruha roku. Dá sa tiež zlepšiť komunikácia a zapojenie všetkých dôležitých stakeholderov. Za príklad dal webstránku českého programu RE:START.

Chybou v stratégii transformácie podľa Melichára bolo, že sa nezačalo s komplexnou analýzou možných úspor energie v regióne, napríklad v budovách. „Toto je pritom najdôležitejšia časť dekarbonizácie,“ skonštatoval.

Nové odvetvie nemá zmysel

V Nemecku už dlhšie funguje komisia pre uhoľnú transformáciu. Philipp Litz, ktorý je v berlínskom think-tanku Agora Energiewende zodpovedný za projekt „Medzinárodná uhoľná transformácia“ na konferencii informoval o medzinárodných ponaučeniach z transformácie, o ktoré sa táto komisia opiera.

Prechod treba začať hneď, ako je to možné. Ďalej je podľa Litza nevyhnutná dlhodobá stratégia a jej priebežné prispôsobovanie. Do transformácie treba zapojiť pracovníkov dotknutého odvetvia a miestnu komunitu. „Keď to bude centralizované, nebude to fungovať,“ zdôraznil nemecký expert. Napokon sa vyslovil za modernizáciu ekonomiky podľa miestnych zručností. „Nemá zmysel štartovať úplne nové odvetvie,“ vysvetlil Litz.

Jeho kolegyňa z varšavského think-tanku WiseEuropa, Zofia Wetmańska, na konferencii tiež upozornila na problém závislosti celého priemyslu v uhoľných regiónoch na fosílnych palivách. „Ak prejdete od uhoľného priemyslu k automobilovému – ktorý je už teraz jeden z najväčších v regióne – musíte uvažovať o elektrických autách. Transformácia týmto smerom sa však nedeje dosť rýchlo,“ varovala na príklade poľského Sliezska.

Po istom čase však bude možno Nemecko čerpať zo slovenských skúseností. Napriek tomu, že krajina pod Tatrami nemá pevne stanovený termín útlmu uhlia, trhové sily ho pravdepodobne vytlačia skôr ako v roku 2038. Vtedy ho plánuje utlmiť Nemecko.

Ešte horšie je však na tom s transformáciou Poľsko. Ako povedala Wetmańska, severný sused Slovenska nielenže nemá termín pre útlm uhlia, ale ani uhoľnú komisiu či štruktúrovanú diskusiu o transformácii. Vláda podľa Wetmańskej už pochopila, že uhlie nemôže byť hlavným palivom energetického sektora a že ten sa musí zmeniť. Zatiaľ však nepredstavila žiadne konkrétne opatrenia.