Nové autá majú na Slovensku nadpriemerné emisie

Smog v Prešove v januári 2018 [TASR/Milan Kapusta]

Väčšina členských štátov Európskej únie sa snaží znížiť emisie z dopravy prostredníctvom stimulov alebo daní, vyplýva z analýzy Európskej environmentálnej agentúry.  

V roku 2016 uplatňovala väčšina členských štátov Európskej únie stimuly alebo dane, aby ovplyvnila nákup áut s nižšími emisiami. Medzi rokmi 2010 a 2016 sa počet takýchto krajín zvýšil. Vyplýva to z novej analýzy, ktorú zverejnila 12. apríla Európska environmentálna agentúra (EEA).

Analýza však priznáva, že rozhodovanie zákazníkov ovplyvňujú aj iné faktory ako technologický pokrok a ekonomické podmienky v krajine. Tvorcov politík zároveň varuje, aby ich rozhodnutia v prospech nižších emisií skleníkových plynov neviedli k vyšším emisiám iných škodlivých emisií.

Slovensko podľa analýzy stále trpí nadpriemernou úrovňou emisií CO2 nových osobných vozidiel. V roku 2016 dosahovala 124,8 g/km. Priemer štátov Európskej únie, Nórska, Islandu a Švajčiarska bol 118,1 g/km.

Zaostávanie Slovenska potvrdila aj štatistika za rok 2017 k emisiám nových vozidiel, ktorú EEA vydala v pondelok 23. apríla. Autá zakúpené v tomto roku na Slovensku vypúšťajú priemerne 126,1 g CO2/km, európsky priemer je 118,5 g CO2/km.

Slovensko v skromnejšej skupine

Analýza zahŕňa 32 krajín, z ktorých je 28 členov Európskej únie. Ostatné skúmané krajiny sú Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Všetkých 32 krajín zaviedlo aspoň jeden druh dane alebo stimulu na podporu osobných automobilov s nižšími emisiami CO2. Najmenej stimulov zaviedli Bulharsko, Estónsko, Česká republika a Poľsko.

Slovensko zaviedlo opatrenia v dvoch zo štyroch skúmaných kategórií: pri nákupe vozidla a v kategórii priebežných opatrení.

Štát už prispieva na elektromobily samosprávam. Zadotuje aj stavbu nabíjačiek

Obce, mestá a kraje majú prístup k novej, miliónovej dotačnej schéme pre nákup elektrických vozidiel. V druhom polroku by mala pribudnúť podpora na výstavbu nabíjacích staníc. Tiež však zrejme nepresiahne milión eur.

Nórsko prvé, Švajčiarsko posledné

Priemerné emisie CO2 z nových osobných automobilov v Únii za posledné roky neustále klesali. Zo 170 g CO2/km v roku 2001 sa znížili na 118 g CO2/km v roku 2016 s priemernou ročnou mierou znižovania 2 percentá.

Na splnenie cieľa pre rok 2021 (95 g CO2/km) bude však potrebné ich zníženie o ďalších 19,5 percenta.

Priemerné emisie jednotlivých krajín sa líšia. V roku 2016 dosiahlo spomedzi členských štátov EÚ najnižšiu hodnotu Portugalsko (105 g/km). Za ním nasledovalo Holandsko, Dánsko a Grécko. Najvyššie hodnoty dosahovalo Estónsko (134 g/km). V rámci celej Európy získalo prvenstvo Nórsko a najhoršie na tom bolo Švajčiarsko.

Emisie CO2 z nových motorových vozidiel (g CO2/km) [EEA]

Štyri kategórie daní a stimulov

Dane a stimuly, ktoré EEA analyzovala, sú založené na emisiách CO2 či parametroch automobilu, ktoré s emisiami súvisia (napríklad výkon motora vozidiel), alebo sú špecificky zamerané na technológie s nulovými a nízkymi emisiami (vrátane elektrických vozidiel, hybridov a vozidiel s palivovými článkami).

Analýza rozdelila stimuly a dane do štyroch kategórií. Prvá je akvizičná a patrí sem registračná daň, dotácie na nákup, systémy bonus/malus, pri ktorých vozidlá s nízkymi emisiami dostávajú zníženie dane (bonus) a znečisťujúce autá nad určitú hranicu sú silne zdanené (malus).

Do druhej kategórie priebežných opatrení patria pravidelné ročné cestné dane, zóny s nízkymi emisiami, bezplatné parkovanie alebo využívanie preferenčného jazdného pruhu.

Tretia kategória je zameraná na firmy – napríklad zdanenie niektorých zamestnancov podľa používania firemných vozidiel. Posledná kategória stimulov a daní sa týka infraštruktúry – nové čerpacie a nabíjacie zariadenia pre vozidlá s nízkymi emisiami.

Nabíjačky pre elektromobily budú vo väčších budovách povinné

Európsky parlament odobril dohodu s členskými štátmi na novej smernici o energetickej efektívnosti budov. Nepodarilo sa mu presadiť ambicióznejší plán pre budovanie nabíjacej infraštruktúry.

Nórsko: Najviac batériových vozidiel

Takmer všetky krajiny (29 z 32) poskytli stimuly podporujúce zavádzanie efektívnych konvenčných vozidiel a automobilov s nulovými alebo nízkymi emisiami. Analýza obsahuje viacero prípadových štúdií.

Nórsko má v Európe najvyšší podiel vozidiel s batériami (takmer 16 percent v roku 2016). Umožnilo to najmä oslobodenie od dane, ktoré pokrýva nadobúdanie, vlastníctvo, spoplatňovanie infraštruktúry vozidiel, ako aj výnimky z poplatkov za mýto a trajektové poplatky.

Náklady na hybridné a batériové vozidlá sú porovnateľné s tými obyčajnými. Nórsko tak dosiahlo najnižšie priemerné emisie CO2 z nových automobilov v Európe v roku 2016 (93 g CO2/km).

Ako ďalej s dotáciami pre elektromobily?

Spoločné výskumné centrum zisťovalo, ako fiškálne stimuly ovplyvňujú predaj elektromobilov.

Francúzsko a Poľsko: Úloha daní

Francúzsko zaznamenáva od roku 2001 stabilný pokles priemerných emisií CO2 v automobiloch. Pokles sa zrýchlil v roku 2008 po zavedení systému bonus/malus, ktorý sankcionoval nákup vozidiel s vysokými emisiami a odmeňoval vozidlá s nižšími emisiami. Od roku 2007 do roku 2009 klesli priemerné emisie o 8,7 g CO2/km, z čoho 90 percent možno pripísať daňovej reforme.

Poľský prípad ukazuje súvis medzi obmedzenými opatreniami a nadpriemernými emisiami nových vozidiel. Poľsko nemá dane, ktoré by boli výslovne zamerané na emisie CO2. Registračná daň je síce založená na kapacite motora, no jej kategorizácia neposkytuje dodatočné stimuly pre najvýkonnejšie vozidlo.

Poľsko bolo v roku 2004 pod európskym priemerom, no v roku 2016 sa dostalo nad túto hodnotu.

Poľské elektrárne: Elektromobily poháňané len obnoviteľnou energiou sú utópia

Ak budeme uvažovať o batériách v elektromobiloch ako o skladovacích jednotkách, posilní sa naša energetická bezpečnosť, hovorí MARTA GAJECKÁ zo skupiny PGE.

Odrazový efekt a kríza v Grécku

Analýza varuje, že fiškálne stimuly a daňové zvýhodnenia môžu mať aj „odrazový efekt“. Ak je určitý typ vozidla lacnejší, ľudia alebo spoločnosti nebudú váhať pri kúpe druhého či tretieho auta.

Prejavilo sa to napríklad v Holandsku, kde sa vďaka zníženiu dane pre malé autá s nízkym množstvom emisií predalo o približne 25 000 až 30 000 vozidiel viac. Aj vo Francúzsku sa po zavedení systému bonus/malus zvýšil predaj nových vozidiel o 3,5 percenta, čo viedlo k daňovému deficitu vo výške 225 miliónov eur.

Pri zavádzaní stimulov a daní je podľa štúdie veľmi dôležitá aj situácia, v ktorej sa krajina nachádza. Gréci si počas hospodárskej krízy kupovali skôr lacnejšie a menšie vozidlá. V roku 2016 boli emisie z nových automobilov v Grécku štvrté najnižšie v Európskej únii, pričom v roku 2010 boli vyššie ako priemer Únie.

Predaj elektromobilov v Únii vzrástol, v Holandsku a Dánsku klesol

Predaj elektrických vozidiel v Európskej únii sa medziročne zvýšil o 40 percent.