Poľsko sa k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 nepripojí, ostatní sa dohodli

Klimatickí aktivisti protestujú pred samitom lídrov EÚ. [TASR/AP/Virginia Mayo]

K uhlíkovej neutralite do roku 2050 sa nakoniec zaviazali aj Česká republika a Maďarsko. Presvedčil ich prísľub akceptácie národnej voľby energetického mixu a zmienka o jadrovej energii.

Na stretnutí v Bruseli sa hlavy štátov opäť jednohlasne nezhodli na uhlíkovej neutralite. Európska rada síce podľa záverov stretnutia podporuje cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050, akceptuje však, že Poľsko bude potrebovať viac času.

„Jeden členský štát sa v tomto štádiu nemôže za seba zaviazať k splneniu tohto cieľa,“ konštatovala Rada s tým, že lídri sa otázkou budú opäť zaoberať v júni 2020.

Vtedy už majú byť známe podrobnosti mechanizmusu spravodlivej tranzície aj návrh Komisie, na základe ktorého sa cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 stane právne záväzným.

Michel aj von der Leyen vítajú dohodu

Napriek výnimke pre Poľsko prezident Európskej rady Charles Michel aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vítajú, že došlo k uzavretiu dohody.

„Dosiahli sme dohodu na klimatickej neutralite,“ povedal Michal novinárom s dôvetkom, že jeden členský štát bude potrebovať viac času, aby záväzok implementoval.

„Je akceptovateľné, že krajina, ktorá už spravila veľký pokrok a má veľa regiónov závislých na uhlí, potrebuje viac času, aby si prešla detaily. Neovplyvní to však časový rámec Komisie,“ tvrdí von der Leyen.

Podľa Európskeho ekologického dohovoru, ktorý Komisia predstavila tento týždeň, európska exekutíva navrhne, aby bola uhlíková neutralita do roku 2050 právne záväzná. Keďže ide o environmentálnu otázku, na prijatie predpisu bude pravdepodobne stačiť kvalifikovaná väčšina.

Ako pristátie na Mesiaci. Komisia pri ekodohovore nešetrila silnými slovami, opatrenia prídu neskôr

Európska komisia predstavila cestovnú mapu ako urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Štáty môžu svoj súhlas prejaviť už na tohtotýždňovom summite, ten však môže byť zablokovaný sporom o jadrovú energiu.

Morawiecki: Veľmi dobré riešenie

Poľský premiér Mateusz Morawiecki si myslí, že lídri prišli s „veľmi dobrým riešením“. Interpretuje ho tak, že Poľska sa cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 netýka. „Dosiahneme ho svojim tempom,“ dodal.

Morawiecki je tiež presvedčený, že Poľsko dostane „primeraný podiel“ z mechanizmu pre spravodlivú transformáciu, na ktorý by malo byť vyčlenených okolo 100 miliárd eur. Naznačil, že po predstavení detailov mechanizmu je možné, že Poľsko svoj postoj prehodnotí

Holandský zástupca Mark Rute ocenil, že došlo k dohode, varuje však, že Holandsko nezvýši svoje ciele v znižovaní emisií, aby zastúpilo Poľsko. „Nie, to nespravíme a nespravia to ani Nemci,“ vyhlásil.

Výnimka pre Poľsko tiež znamená, že Rade sa nepodarilo naplniť záväzok, na ktorom sa dohodla na predchádzajúcom stretnutí. Lídri tam avizovali snahu uzavrieť dohodu do konca roka 2019, aby mohla Únia začiatkom roka 2020 poslať plán Organizácii spojených národov (OSN).

Čechov a Maďarov presvedčilo jadro

Hmatateľným výsledkom samitu je, že Česká republika aj Maďarsko sa pod cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050 podpísali. A to napriek tomu, že pred samitom naznačovali, že si budú aj naďalej uplatňovať právo veta.

Podľa oficiálnych záverov sa lídri zhodli, že je „potrebné zabezpečiť energetickú bezpečnosť a rešpektovať právo členských štátov rozhodovať o vlastnom energetickom mixe a zvoliť si najvhodnejšie technológie“.

Pod tlakom Čechov, Maďarov a Francúzov tiež závery hovoria, že „niektoré členské štáty uviedli, že v rámci svojho národného energetického mixu využívajú jadrovú energiu“.

Pri jadrovej energii je Únia „bez vyznania“, no musí sa dohodnúť na jej financovaní

Stredná Európa sa obáva, že jadro bude vyradené zo zoznamu zelených technológií. Aj keď chce investovať do iných projektov, naráža na nezáujem verejných a súkromných investorov.

Najmä Maďarsko požadovalo explicitnejší záväzok k zachovaniu jadrovej energie, prípadne aj k jej financovaniu, ale narazilo na silný odpor Rakúska, Nemecka, Luxemburska a ďalších.

Český premiér Andrej Babiš, ktorý pred samitom tvrdil, že Rakúšania „by si nemohli dopriať kávu bez dovozu energie“ tiež oslavoval víťazstvo. Uvidel, že zmienka o jadrovej energii pre Česko znamená „čistú energiu na desiatky rokov“.