Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

Poľský prezident Andrzej Duda otvára COP24 v Katoviciach. [EPA-EFE/ANDRZEJ GRYGIEL]

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Klimatická konferencia COP sa tento rok koná v poľských Katoviciach, kde sa už 250 rokov ťaží uhlie.

Kým niektorí účastníci považujú COP24 v Poľsku za príležitosť ukázať, že uhlie nemá budúcnosť, iní využili summit na obranu uhoľného priemyslu.

Všetky krajiny však musia dospieť k jednej méte: k rulebook, teda súboru pravidiel, ktoré zabezpečia implementáciu Parížskej dohody o klíme z roku 2015. COP24 im na to dáva dva týždne.

Poľsko sa uhlia nevzdá

„Využívať vlastné prírodné zdroje – uhlie v prípade Poľska – a zakladať na nich svoju energetickú bezpečnosť nie je v rozpore s ochranou klímy a pokrokom v ochrane klímy,“ povedal pri otvorení konferencie v pondelok 3. decembra poľský prezident Andrzej Duda.

Vyše 80 percent elektriny spotrebovanej v Poľsku pochádza zo spaľovania uhlia.

Uhlie sa pre Poľsko stáva pridrahým. Plánuje jadrovú elektráreň

Poľsko ide cestou ostatných krajín V4. Novú atómku chce spustiť do roku 2029.

Krajina na konci novembra predstavila svoj energetický plán pre nasledujúce desaťročia. Do roku 2030 chce emisie skleníkových plynov znížiť o 30 percent v porovnaní s rokom 1990. V roku 2033 chce do siete zapojiť prvý jadrový reaktor ako zdroj nízkouhlíkovej elektriny, nasledovať má ďalších päť. Vo veľkom sa bude tiež spoliehať na veterné elektrárne na mori.

Aj v roku 2030 však zostane uhlie pevnou súčasťou poľského elektrického mixu. Bude z neho tvoriť 60 percent. V roku 2040 to má byť 30 percent.

Na tlačovke na COP24 prezident Duda zdôraznil, že krajina „nemá v pláne vzdať sa uhlia úplne“. Nazval ho „strategickým fosílnym palivom“, ktoré „by bolo príliš ťažké nevyužívať“.

Solidarita, lesy a elektromobilita

Hostiteľské mesto COP24 a centrum poľského uholného priemyslu je podľa Dudu „jedným z najzelenších miest“. Vyše 40 percent územia Katovíc pokrývajú lesy, pripomenul prezident.

Boj proti klimatickým zmenám označil za prioritu svojej krajiny. Sloganom COP24 je „Meníme sa spolu“ (Changing together).

Poľské elektrárne: Elektromobily poháňané len obnoviteľnou energiou sú utópia

Ak budeme uvažovať o batériách v elektromobiloch ako o skladovacích jednotkách, posilní sa naša energetická bezpečnosť, hovorí MARTA GAJECKÁ zo skupiny PGE.

Poľské predsedníctvo COP chce dosiahnuť podpis troch deklarácií. Prvá má byť prihlásením sa k solidárnej a spravodlivej transformácii. Energetický prechod sa nemôže uskutočniť, pokiaľ ho neprijme spoločnosť, podčiarkol prezident.

Druhá deklarácia je venovaná udržateľnému manažmentu lesov. Keďže absorbujú CO2, predstavujú jeden z prirodzených spôsobov znižovania emisií. V návrhu klimatickej stratégie do roku 2050 ich za dôležitý nástroj považuje aj Európska komisia.

Tretia deklarácia má byť partnerstvom pre rozvoj elektromobility. Duda priznal, že zníženie emisií v cestnej doprave si vyžaduje technologické aj organizačné zmeny.

Otázka života a smrti

Generálny tajomník OSN bol v Katoviciach k uhliu nekompromisný. Ukončenie uhoľných dotácií označil António Guterres za jedno z najdôležitejších finančných opatrení.

Šéf OSN kritizoval krajiny, že nerobia dosť, aby splnili cieľ Parížskej dohody. Tým je udržať globálne otepľovanie do roku 2100 na úrovni 1,5 až 2 stupne Celzia oproti predpriemyselnému obdobiu.

Ak má oteplenie spôsobiť len obmedzené škody, musia emisie o 30 rokov klesnúť na nulu

Spojené štáty do správy Medzivládneho panelu o zmene klímy presadili zmienku o jadrovej energii. Potom sa od nej dištancovali.

Guterres odkázal na novembrovú správu Medzivládneho panelu OSN o klimatických zmenách IPCC, ktorá volá po ambicióznejších opatreniach.

V záujme dosiahnutia cieľa Parížskej dohody musia podľa nej emisie klesnúť do roku 2050 na nulu. Takýto záväzok však predložila iba Európska únia – aj to len vo forme návrhu Európskej komisie. Podiel európskych emisií predstavuje celosvetovo len 10 percent a bude sa ďalej znižovať.

„Pre mnohé regióny a krajiny sú klimatické zmeny otázkou života a smrti,“ povedal Guterres. „Nerobíme dosť, aby sme zvrátili katastrofické klimatické zmeny, ani aby sme využili nové príležitosti,“ tvrdí šéf OSN.

Ideme opačným smerom

Do Katovíc prišiel Guterres so štyrmi posolstvami. Prvým je, že krajiny musia emisie znižovať „oveľa výraznejšie“, ako doteraz sľúbili.

Druhým posolstvom je apel na dokončenie manuálu pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody. „Potrebujeme jasné pravidlá založené na rovnosti. Nemáme už čas na nekonečné vyjednávania,“ povedal delegátom COP24.

Nová klimatická stratégia: Radikálnu transformáciu zaplatia firmy a domácnosti

Európska komisia zverejnila plán pre bezemisnú ekonomiku do roku 2050. Pred veľkou výzvou stojí stredná Európa, kde sa kombinuje energeticky intenzívny priemysel s nízkymi príjmami.

Tretie posolstvo šéfa OSN sa týka financovania. Okrem ukončenia dotácií do uhlia vyzval na investície do zelených technológií a na naceňovanie uhlíka. „Potrebujeme 100 miliárd dolárov ročne,“ pripomenul šéf OSN záväzok prispievať na boj s klimatickými zmenami v rozvojových krajinách do roku 2020.

Štvrtým posolstvom však je, že na svete chýba politická vôľa. „Ideme príliš pomaly a niekedy dokonca nesprávnym smerom,“ posťažoval sa Guterres.

Narážal tým aj na administratívu Donalda Trumpa, ktorá rozhodla o odstúpení Spojených štátov od Parížskej dohody.

Dôvera medzi krajinami

Na otvorení COP24 mal Slovensko pôvodne zastupovať premiér Peter Pellegrini (Smer-SD), cestu však zrušil pre vnútropolitickú krízu. Neprišiel ani minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).

Na expertných rokovaniach sa zúčastňuje Gabriela Fischerová, generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia na ministerstve životného prostredia. Pre EURACTIV.sk vysvetľuje, že Parížska dohoda obsahuje ciele a základné predpoklady ich splnenia. Tými sú účasť všetkých zmluvných strán, financovanie či potreba adaptácie na zmeny klímy. „Samotná dohoda však nehovorí, ako sa k cieľom dopracovať,“ hovorí Fischerová.

Norbert Kurilla o znižovaní emisií: Uhlíková daň je jednou z možností

Analyzujeme uhlíkovú daň, ktorá by slúžila ako doplnok k obchodovaniu s emisiami, hovorí štátny tajomník envirorezortu NORBERT KURILLA. Na otázky EURACTIV.sk odpovedal po zverejnení návrhu európskej klimatickej stratégie a pred decembrovým summitom COP24 v Katoviciach.

Rulebook, ku ktorému má dospieť COP24, má určiť, ako budú krajiny informovať o svojich záväzkoch a ich plnení.

Každý si sám určí, ako bude plniť ciele. Keď však nebude transparentné reportovanie, oslabí to dôveru medzi krajinami, vysvetľuje Fischerová. To sa týka aj adaptačných opatrení.

V roku 2023 sa prvýkrát uskutoční vyhodnotenie plnenia Parížskej dohody – global stocktake. Fischerová hovorí, že COP24 rozhodne, ako bude hodnotenie prebiehať a čo by malo byť jeho výsledkom.

Signály pre investorov

Katovická schôdzka by mala tiež vyslať jasné signály o financovaní. „Ak chce niekto investovať do energetiky, fosílne palivá nie sú vhodné,“ uvádza jeden príklad Fischerová.

Signály by však mali dostať aj investície do vodných či jadrových elektrární. Investori by mali v budúcnosti zvážiť, ako klimatické zmeny ovplyvňujú dostupnosť vody, ktorá je pre oba typy vodných elektrární životne dôležitá.

Teplejší vzduch, menej vody a viac tornád. Slovensko sa musí prispôsobiť zmene klímy

Envirorezort zverejnil aktualizovanú stratégiu adaptácie na klimatické zmeny. V energetike zdôrazňuje úlohu obnoviteľných zdrojov a zemného plynu, jadrovú energiu nespomína.

Posledným najdôležitejším očakávaným výsledkom COP24 je nastavenie budovania expertných kapacít. „Na Slovensku nám trvalo 25 rokov, kým sme si vybudovali reportovací systém na emisie,“ hovorí úradníčka envirorezortu. „Manuál by mal určiť spôsob, ako zohľadniť rôzne národné kapacity a okolnosti,“ spresňuje. Zároveň by podľa nej nemal platiť dvojitý meter.

Hlavnou prioritou Slovenska na COP24 je, aby sa pravidlá čo najskôr prijali. Bez nich totiž nie je implementácia Parížskej dohody možná.

Druhou prioritou je, aby pravidlá platili pre všetkých rovnako. Inými slovami: minimálne rozdiely medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami.

Cestu editora na COP24 financovala environmentálna organizácia E3G.