Pre zlé ovzdušie umiera ročne 300-tisíc Európanov. Štáty tým prichádzajú o miliardy eur

Ilustračná fotografia. [stockvault.net]

Aj keď sa kvalita ovzdušia v Európe zlepšuje, pre vysoké koncentrácie tuhých častíc zomreli v roku 2019 státisíce Európanov. Počet mŕtvych na Slovensku sa odhaduje na jeden a pol až päťtisíc ročne. 

Ak by sa európske štáty riadili najnovšími usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kvalite ovzdušia, počet úmrtí zaznamenaných v roku 2019 by sa mohol znížiť na polovicu, hovorí správa Európskej environmentálne agentúry (European Environmental Agency – EEA).

Rekordérom je Poľsko

Úmrtia spojené s časticami PM 2,5 (častice s priemerom menším ako 2,5 mikrometra)  sa v roku 2018 odhadovali na 346-tisíc. V roku 2019 to bolo o desať percent menej. Na zdravotné problémy spôsobené zlou kvalitou ovzdušia predčasne zomrelo „len“ 307-tisíc Európanov.

Za znížením počtu úmrtí bolo čiastočne priaznivé počasie, ale predovšetkým pokračujúce zlepšovanie kvality ovzdušia na celom kontinente, uviedlo dátové centrum Európskej únie o znečistení ovzdušia.

Začiatkom 90. rokov spôsobili tuhé častice, ktoré prenikajú hlboko do pľúc, takmer milión predčasných úmrtí v 27 členských krajinách EÚ, uvádza správa. Toto číslo sa do roku 2005 znížilo o viac ako polovicu na 450-tisíc.

V roku 2019 jemné častice spôsobili viac ako 53-tisíc predčasných úmrtí v Nemecku, v Taliansku to bolo takmer 50-tisíc, vo Francúzsku 30-tisíc a v Španielsku 23-tisíc.

Poľsko zaznamenalo takmer 40-tisíc úmrtí, čo je európsky rekord v prepočte na počet obyvateľov.

Zníženie znečistenia ovzdušia na úroveň odporúčanú Svetovou zdravotníckou organizáciou by podľa novej štúdie uverejnenej v časopise The Lancet Planetary Health zabránilo viac ako 50 tisícom úmrtiam ročne v európskych mestách.

EEA tiež registruje predčasné úmrtia spojené s dvoma ďalšími hlavnými znečisťujúcimi látkami, ale tvrdí, že ich nezapočítava do celkového mýta, aby sa predišlo zdvojnásobeniu.

Úmrtia spôsobené oxidom dusičitým, ktoré produkujú najmä osobné a nákladné autá a tepelné elektrárne, klesli medzi rokmi 2018 a 2019 o štvrtinu na 40 tisíc.

Počet úmrtí spojených s prízemným ozónom v roku 2019 tiež klesol o 13 percent na 16-tisíc mŕtvych. Znečistenie ovzdušia zostáva najväčšou environmentálnou hrozbou pre ľudské zdravie v Európe, uviedla agentúra.

Väčšinu predčasných úmrtí spôsobujú srdcové choroby a mŕtvica, na ktorých sa podpisuje zlá kvalita ovzdušia, po nich nasledujú pľúcne ochorenia vrátane rakoviny.

U detí môže znečistenie ovzdušia poškodiť vývoj pľúc, spôsobiť infekcie dýchacích ciest a zhoršiť astmu.

Na Slovensku sa zle dýcha. Eurokomisia pristúpila k radikálnym opatreniam  

Slovensko dlhodobo prekračuje denné limity koncentrácie tuhých častíc v ovzduší. Okrem toho neprijalo adekvátne opatrenia na zlepšenie situácie. Európska komisia ho preto žaluje na Súdnom dvore EÚ.

Žaloba Komisie

Slovensko dlhodobo prekračuje denné limity koncentrácie tuhých častíc v ovzduší. Podľa Európskej komisie neprijalo adekvátne opatrenia na zlepšenie situácie. Komisia ho preto vo februári zažalovala na Súdnom dvore EÚ.

Šéf rezortu Ján Budaj sa vtedy vyjadril, že žalobu „rešpektuje“. Spolu s europoslancom Michalom Wiezikom sa zhodli, že túto situáciu zapríčinil dlhodobo laxný prístupu predchádzajúcich vlád.

„Je to dôsledok zanedbávania riešenia zo strany vládnych garnitúr od roku 2009,“ zdôraznil Wiezik na sociálnych sieťach.

Najvyššia koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší je v okolí Žiliny, Košíc a Ružomberka. V týchto oblastiach im možno pripísať viac ako 5 percent úmrtí. „Na Slovensku vedú súčasné koncentrácie PM2,5 a PM10 „k zhruba 1 592 predčasným úmrtiam každý rok,“ uvádza rezort životného prostredia.

Zdroj: IEP

Podľa šéfa envirorezortu je kvalita ovzdušia zrkadlom environmentálnej kondície krajiny. Na znečistené ovzdušie si človek zvykne, ale je to „tichý zabijak.“ ktorý sa podpisuje na predčasných úmrtiach. „V úmrtnom liste to nebýva napísané, ale na Slovensku zomierame následkom znečisteného ovzdušia v podobe rôznych pľúcnych ochorení, na infarkt myokardu či na rakovinu,“ uvádza rezort vo vyjadrení k žalobe.

Slovensko je na tom zle aj v rámci Únie

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pod envirorezortom spolu so Svetovou bankou vypracoval štúdiu, z ktorej vyplýva, že obyvatelia Slovenska sú vystavení vysokým koncentráciám znečisťujúcich látok. Táto úroveň znečistenia ovzdušia má negatívny vplyv na verejné zdravie a životné prostredie, konštatuje IEP.

„Slovensko má jednu z najvyšších priemerných úrovní vystavenia prachovým časticiam PM 2,5 (častice s priemerom menším ako 2,5 mikrometra) zo všetkých členských štátov EÚ,“ uvádza rezort v záveroch.

„Tieto prachové častice prispievajú k výskytu astmy, kardiovaskulárnych ochorení, pľúcnych chorôb a následne k predčasným úmrtiam. Napriek zlepšeniam počas uplynulých rokov je kvalita ovzdušia na Slovensku stále neuspokojivá, v neposlednom rade z dôvodu nedostatočnej transpozície regulačného rámca EÚ v oblasti kvality ovzdušia,“ upozorňuje štúdia.

Zdroj: IEP

Čísla, ktoré uvádza IEP, sú nižšie ako počty úmrtí uvádzané Európskou environmentálnou agentúrou. Dôvodom je rozdielna metodológia. EEA používa ako referenčnú úroveň nulovú úroveň znečistenia. Podľa EEA je počet predčasných úmrtí na Slovensku oveľa vyšší. V dôsledku zlej kvality ovzdušia zomrie ročne až 4 375 Slovákov.

Podľa IEP je však takáto referenčná hodnota je však „skôr teoretická“, pretože koncentrácie najmä pre prirodzenú prašnosť nikdy neklesnú na nulu.

„Odhad vychádza z epidemiologických štúdií, ktoré ukazujú priamy vplyv zvýšených koncentrácie znečisťujúcich látok na zdravie. Znečistenie ovzdušia spôsobuje okrem predčasných úmrtí aj vyššiu chorobnosť, čo vedie k obmedzeniu aktivity a strateným dňom práce, ale aj k vyššiemu výskytu chronickej bronchitídy a astmy.

Miliardy ročne

Podľa IEP peňažné náklady týchto zdravotných vplyvov významne závisia od toho, či sa na hodnotenie predčasných úmrtí použije hodnota stratených rokov života (VLYL) alebo štatistická hodnota života (VSL). Oba prístupy boli prijaté v politických diskusiách Európskej únie. Ak sa použije metóda založená na štatistickej hodnote života, odhadované náklady na predčasnú úmrtnosť sa pohybujú v rozmedzí 2,7 až 8,0 miliárd EUR, s priemernou hodnotou 5,3 miliárd eur.

Jelšava sa potrebuje nadýchnuť

Energeticky efektívnejšie domy by mohli pomôcť vyriešiť dlhodobý problém so smogom v Jelšave, píše v komentári RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť. 

Podľa IEP sú ekonomické náklady predčasných úmrtí na Slovensku asi 5,3 miliárd eur ročne. V závislosti od zvolenej metodiky sa náklady môžu hýbať v intervale 1,1 do 8 miliárd eur. Priame náklady obmedzenej aktivity a vyššieho výskytu chronických chorôb sa vo všetkých scenároch pohybujú okolo 549 miliónov eur. Celkové náklady spojené s nadmernou úmrtnosťou a chorobnosťou spojenou s ovzduším tak predstavujú zhruba 6,9  percent ročného HDP Slovenska, hovorí správa IEP.

Metóda hodnoty stratených rokov poskytuje nižší odhad: mediánová hodnota je 1,1 miliardy eur a priemerná hodnota je 2,4 miliardy eur.

Náklady na chorobnosť sa vo všetkých scenároch pohybujú okolo 549 miliónov eur. To je menej ako polovica nákladov na predčasnú úmrtnosť na základe metodiky, ktorá zohľadňuje stratené roky života a asi 10 percent nákladov pri metodike štatistickej hodnoty života. Celkovo náklady na úmrtnosť a chorobnosť dosahujú 3 miliardy eur (VLYL) a 5,8 miliardy eur (VSL), čo predstavuje 3,6 percenta až 6,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2017.

Zdroj: IEP

Európska regulácie nestačia

Aj keď sa situácia zlepšuje, EEA v septembri varovala, že väčšina krajín EÚ je stále nad odporúčanými limitmi znečistenia, či už ide o európske usmernenia alebo ambicióznejšie ciele WHO.

Podľa zdravotníckeho orgánu OSN spôsobuje znečistenie ovzdušia ročne sedem miliónov predčasných úmrtí na celom svete – na rovnakej úrovni ako fajčenie a nesprávna strava.

Alarmujúce štatistiky viedli v septembri WHO k tomu, aby prvýkrát od roku 2005 sprísnila odporúčané limity pre hlavné látky znečisťujúce ovzdušie.

„Investície do čistejšieho vykurovania, mobility, poľnohospodárstva a priemyslu zlepšujú zdravie, produktivitu a kvalitu života všetkých Európanov, a najmä tých najzraniteľnejších,“ uviedol vo vyhlásení riaditeľ EEA Hans Bruyninck .

Európska únia stanovila normy pre kľúčové látky znečisťujúce ovzdušie v smerniciach o kvalite ovzdušia. Ak úrovne prekračujú tieto normy, členské štáty by mali pripraviť plán alebo program kvality ovzdušia s cieľom riešiť zodpovedné zdroje a zabezpečiť súlad.

Hoci tieto hodnoty vychádzali z usmernení WHO o kvalite ovzdušia z roku 2005, odzrkadľujú aj technickú a ekonomickú realizovateľnosť ich dosiahnutia v členských štátoch EÚ. Normy EÚ pre kvalitu ovzdušia sú preto menej náročné ako usmernenia WHO o kvalite ovzdušia.

Komisia chce vyšší cieľ pre obnoviteľné zdroje do roku 2030. Podľa odborníkov je nízky

Prvá verzia návrhu novej smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorá unikla do médií, určila cieľ podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe na 38 až 40 percent do roku 2030.

V rámci Akčného plánu nulového znečistenia Európskej zelenej dohody si Európska komisia stanovila cieľ do roku 2030 znížiť počet predčasných úmrtí spôsobených PM 2,5 aspoň o 55 percent v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Na tento účel Európska komisia iniciovala revíziu smerníc o kvalite ovzdušia s cieľom lepšie zosúladiť normy kvality ovzdušia s odporúčaniami WHO.

Cieľom revízie je tiež posilniť ustanovenia o monitorovaní a modelovaní kvality ovzdušia a o vývoji plánov kvality ovzdušia, ktoré pomôžu miestnym orgánom dosiahnuť čistejší vzduch. Zároveň sa predpokladajú prísnejšie požiadavky na riešenie znečistenia ovzdušia pri zdroji, napríklad z poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy, budov a energetiky.