Pri jadrovej energii je Únia „bez vyznania“, no musí sa dohodnúť na jej financovaní

Francúzska jadrová elektráreň Cruas Meysse. [EPA/EFE/GUILLAUME HORCAJUELO]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena klímy 2019

Stredná Európa sa obáva, že jadro bude vyradené zo zoznamu zelených technológií. Aj keď chce investovať do iných projektov, naráža na nezáujem verejných a súkromných investorov.

Čo je zelená investícia? Odpoveď zatiaľ neexistuje, minimálne nie v podobe zákona.

Investície do boja proti zmene klímy boli minulý týždeň témou pre európskych legislatívcov v Bruseli aj na konferencii Zmena klímy 2019 v Bratislave. Európska komisia, Európsky parlament a Rada EÚ zastupujúca členské štáty totiž rokujú o taxonómii, teda kritériách pre zelené investície, ktoré by usmernili verejný aj súkromný sektor. Najmä v strednej Európe pritom panuje obava, že v rámci spolitizovanej diskusie vypadne zo zoznamu zelených technológií jadrová energia.

Východná časť EÚ má však v oblasti zelených investícií aj administratívne problémy: verejný ani súkromný sektor nie je pre investorov dostatočne zaujímavý z dôvodu veľkosti svojich trhov.

Konflikt o jadrovú energiu

Európske nariadenie o rámci pre udržateľné investície navrhla Európska komisia v máji 2018. Momentálne prebieha vyjednávanie Komisie, Parlamentu a Rady o jeho definitívnej podobe.

„Z hľadiska Českej republiky sa tam dostalo príliš veľa politiky,“ povedal na konferencii Zmena klímy 2019 (14. – 15. novembra) Pavel Zámyslický z českého ministerstva životného prostredia. Poznamenal, že jadrová energia by sa mala ocitnúť na „čiernej listine“.

Čo znamená uhlíková neutralita?

V energetike bude musieť Európa využívať „zelené plyny“, v priemysle vyrábať „zelenú oceľ“. V doprave, vykurovaní a poľnohospodárstve treba uhlík ešte len naceniť.

Ako napísal portál EURACTIV.com, vyradenie tejto technológie naozaj požadujú Nemecko, Luxembursko a Rakúsko. Napriek tomu Rada EÚ schválila v septembri 2019 pozíciu, podľa ktorej by malo jadro medzi zelenými investíciami zostať. V trialógu však narazilo opäť – na odmietavý postoj Európskeho parlamentu. Rokovania pokračujú.

Zámyslický, ktorý je riaditeľom odboru energetiky a ochrany klímy, si myslí, že v prípade vypadnutia jadra „by taxonómia znemožnila získať akýkoľvek komerčný úver pre jadrovú technológiu.“

„Niektorým krajinám to uzavrie dvere k jednej z možností ako dekarbonizovať ekonomiku,“ varoval úradník z krajiny, ktorá vyrába 50 percent elektriny z uhlia. Pripomenul, že členské krajiny majú právo slobodnej voľby energetického mixu.

Čo sa dá kúpiť za novú atómku

Elena Višnar Malinovská z Európskej komisie na konferencii povedala, že „čo sa týka jadrovej energie, Únia je bez vyznania.“ Aj podľa nej platí právo vybrať si vlastný spôsob výroby energie.

„Každá krajina musí urobiť racionálne zhodnotenie nákladov pre svoju budúcnosť,“ povedala šéfka odboru pre klimatickú adaptáciu na generálnom riaditeľstve Komisie pre klímu.

Na druhej strane Višnar Malinovská pripomenula prípad francúzskej jadrovej elektrárne Flamanville. Na začiatku stavby v roku 2007 boli investičné náklady odhadované na tri miliardy eur. „V roku 2007 sa za to dali kúpiť fotovoltaické panely s kapacitou 750 MW,“ porovnala expertka Komisie.

Odvtedy projekt zdražil a zdržal sa. Keď bude nová francúzska atómka v roku 2022 sprevádzkovaná, náklady dosiahnu minimálne 12 miliárd eur. „S touto sumou by ste si kúpili 18 GW fotovoltaiky. To je obrovský rozdiel,“ poznamenala Višnar Malinovská.

Vyzvala na investície do inteligentných sietí, úložísk energie, či prípravy plynárenskej infraštruktúry na zelené riešenia. Viem, že to znie ako sci-fi, ale ak chceme smerovať k zníženiu emisií o 55 percent v roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990, ako to plánuje nastupujúca Komisia), potrebujeme celý vejár technológií a systémovú zmenu,“ povedala.

Problém odborných kapacít

Menšie slovenské firmy a samosprávy však riešia úplne iný problém. Nedokážu pripraviť také projekty, ktoré by získali či už návratné alebo nenávratné financovanie z verejných a súkromných zdrojov.

Verejných schém pre financovanie klimatických projektov je pritom v Európskej únii dosť: nenávratné kohézne fondy, program LIFE, Modernizačný a Inovačný fond financovaný z predaja emisných povoleniek, či návratné prostriedky z Európskej investičnej banky.

Európska investičná banka dala stopku fosílnym palivám, za bolo aj Slovensko

Projekty, ktoré sa spoliehajú na uhlie alebo ropu, sa od roku 2022 k pôžičkám EIB nedostanú, zemný plyn podľa environmentálnych aktivistov nemá dvere úplne zatvorené

Pri týchto zdrojoch však musia stredoeurópske firmy či mestá nájsť spolufinancovanie. A problém, ktorému čelia vo vzťahu k verejným inštitúciám, sa potom objavuje aj v kontakte so súkromnými investormi: svojimi malými projektami ich nedokážu osloviť.

„Nalejme si čistého vína. Slovensko je na pokraji záujmu. Bez inštitucionálnej podpory sa ďalej nepohneme,“ povedal jeden z účastníkov fóra z publika. Inštitúcie požiadal o „návod“, ako sa majú firmy a samosprávy spájať a ako projekty podávať, aby získali peniaze.

Účastník si myslí, že projekty pripravené podľa vzorov z veľkých západných krajín treba prispôsobiť malým slovenským podmienkam. Na to však chýbajú slovenským kandidátom odborné a celkovo administratívne kapacity.

Slabý dopyt po zelených projektoch

Problém je aj v dopyte po takýchto projektoch. Keď sa Višnar Malinovská stretla so slovenskými bankármi, opýtala sa ich, čo robia pre klímu. „Len sa pozerali do stola. Nebolo veľa čo povedať,“ opísala.

Pre banky je podľa nej jednoduché podporovať solárne či veterné elektrárne. „Ťažšie je to s takzvanými heterogénnymi aktívami. Napríklad batéria s inteligentnou sieťou,“ myslí si úradníčka.

Jedným riešením sú zelené bondy (dlhopisy). Slovenská sporiteľňa podľa nej prisľúbila, že v najbližších rokoch vydá dlhopis v hodnote 500 miliónov eur. „To je stále málo, ale slovenský trh je relatívne malý,“ podotkla Višnar Malinovská. Svetlý príklad však Višnar Malinovská vidí už teraz aj na Slovensku: štátny investičný fond Slovak Investment Holding.

S dopytom po projektoch by mala pomôcť aj nová európska taxonómia. „Taxonómia je veľmi dobrý prvý krok. Radikálne zvýši transparentnosť investícií, obmedzí green washing a dodá viac istoty investorom v tom, čo je zelené,“ povedal na konferencii zástupca riaditeľa na riaditeľstve OECD pre životné prostredie Anthony Cox.

„Svet sa na EÚ pozorne pozerá,“ podotkol s tým, že lídrami v zelených bondoch sú Spojené kráľovstvo a Francúzsko.

Vzory existujú, ale trh je malý

Expert OECD uviedol aj ďalšie podmienky rozvoja zelených investícií.

„Úspešné krajiny ako Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, alebo Francúzsko majú dobre regulované finančné sektory. Sú transparentné a fungujú v rámci právneho štátu. Majú tiež veľmi dobré prostredie pre podnikanie, snažia sa odstrániť prekážky pre investície a vstup na trh. A napokon umožňujú odchod niektorých odvetví vďaka zákonom o bankrote,“ vysvetlil Cox.

Šefčovič: Jadrová energetika potrebuje úspešný projekt, inak ťažko presvedčí

Slovenský eurokomisár tiež oznámil, že Európska únia sa v najbližších rokoch zameria na infraštruktúru v oblasti distribúcie elektriny, vrátane cezhraničného prepojenia. Na západe Slovenska sa už v spolupráci s Českou republikou takýto projekt realizuje.

Podobne ako Višnar Malinovská aj on však priznal, že slovenský trh je primalý. „Krajina ako Slovensko jednoducho nemá dostatočnú veľkosť, zvlášť na miestnej úrovni, aby zaujala inovatívnych investorov alebo banky,“ myslí si Cox.

Spolu s úradníčkou Komisie odporučili uchádzačom o financovanie, aby sa spájali. „Agregácia“ by sa mala podľa neho presadiť naprieč obcami a regiónmi.

Pre účely financovania funguje napríklad u dodávateľov energií v Spojených štátoch.

Spolupráca Vyšehradskej skupiny?

Účastník z publika opísal negatívnu skúsenosť, keď sa ukázalo, že Slovensko nie je oprávnené žiadať peniaze ani od Svetovej banky.

Katarína Forgáčová, ktorá je na slovenskom ministerstve financií zodpovedná za spoluprácu so Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom, potvrdila, že Slovensko nie je oprávnenou krajinou pre International Finance Corporation (IFC, ktorej súčasťou je aj Svetová banka).

„Spolupráca s IFC je momentálne na Slovensku v plienkach,“ povedala Forgáčová na konferencii. Spomenula však stretnutie ministerstva s IFC. „Posúva sa to ďalej,“ skonštatovala.

„Stretli sme sa s maďarským ministerstvom financií, kde spolupráca (s IFC) funguje a finančné toky sú veľmi významné. Vidím tu veľký potenciál,“ zhodnotila úradníčka ministerstva financií.

„Ako V4 nemáme nikdy problém spolupracovať, keď ide o obhajovanie istého názoru na reguláciu. Prečo by sme mali mať problém vytvoriť veľký stredoeurópsky finančný trh, kde by finančné inštitúcie a banky spolupracovali?“ opýtala sa na záver úradníčka Komisie Višnar Malinovská.