Pri klimatických cieľoch musíme byť realisti, upozorňujú východoeurópske štáty

Komisár pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Európska komisia v septembri predloží návrhy na navýšenie cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030. Urobí to navzdory obavám, ktoré majú štáty strednej a východnej Európy, že ambiciózne ciele skomplikujú ich ekonomickú obnovu po pandémii.

Európska komisia má v septembri prísť so štúdiou posúdenia vplyvov, ktorá by mala odpovedať na otázku, koľko budú ambicióznejšie ciele stáť a aké sú ich prínosy.

„Pracujeme na štúdii a návrhu, aby sme ich mohli v septembri zverejniť,“ uviedla hovorkyňa Európskej komisie Vivian Loonelová, zodpovedná za Európsku zelenú dohodu.

Cieľom je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov najmenej o 50 percent v porovnaní s úrovňou v roku 1990, upozornila hovorkyňa Komisie na tlačovej konferencii v utorok 18. augusta. Podľa jej slov by Európska únia mala smerovať k 55 percentnému zníženia emisií.

Štúdiu o nákladoch a prínosoch ambicióznejšieho cieľa, s ktorou príde Komisia budúci mesiac, podrobne preskúmajú členské štáty. Európske krajiny upozorňujú, že plnenie vyšších klimatických cieľov môže byť obzvlášť náročné v čase, keď sa vyrovnávajú s prepadom ekonomiky po pandémii.

Východoeurópske krajiny chcú dôkladnú analýzu

Splnenie ambicióznych klimatických cieľov môže byť ťažké pre krajiny východnej a strednej Európy, ktoré sú stále závislé na uhlíkovo náročných odvetviach priemyslu.

„Posúdenie vplyvu ambicióznejších klimatických cieľov by malo byť predovšetkým realistické,“ uviedli ministri životného prostredia Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

„Dôkladná analýza je nevyhnutná, ak má byť transformácia spravodlivá pre všetkých,“  tvrdia ministri v liste Komisii z 13. júla. Dodávajú, že brexit a prepuknutie pandémie koronavírusu radikálne zmenili ekonomický kontext, v ktorom sa formujú politiky EÚ v oblasti klímy.

„Zažívame globálnu pandémiu, ktorá sa tak skoro neskončí a môžu prísť ďalšie. Štúdia vplyvov by na to mala prihliadať,“ píše v liste šesť ministrov.

Slovensko sa hlási k cieľu dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Minister životného prostredia Ján Budaj sa v čase vrcholiacej koronakrízy zapojil do iniciatívy Zelenej obnovy.

Znamená to, transformácia slovenskej ekonomiky po pandémii by mala byť v súlade s cieľmi a záväzkami, ktoré vyplývajú z Európskej zelenej dohody. Podľa Budaja by nečinnosť v prijímaní opatrení proti klimatickej kríze mala závažné a dlhodobé dôsledky.

„Opatrenia môžu byť príležitosťou investovať do transformácie hospodárstva a technologických inovácií, nových biznis modelov, široko uplatňovanej adaptácie na zmenu klímy alebo tvorby nových zelených pracovných miest,“ zdôraznil vtedy šéf envirorezortu.

Reštart slovenskej ekonomiky bude zelený, sľubuje envirorezort

Do národného plánu obnovy a odolnosti chce rezort životného prostredia presadiť viaceré priority a pripomína, že „akýkoľvek projekt, ktorý bude financovaný z týchto zdrojov, bude musieť spĺňať kritériá zelenej obnovy.“

Komisia už má predbežnú predstavu

Podľa predbežnej analýzy z marca tohto roka, Európska komisia očakáva, že v nasledujúcich rokoch niektoré odvetvia porastú, napríklad sektor obnoviteľných zdrojov energie a stavebníctvo. V ropnom a uhoľnom priemysle Komisia očakáva prepad.

Ďalšou kategóriou v analýze sú sektory, ktoré kvôli dosiahnutiu ambicióznejších cieľov do roku 2030 prejdú výraznou transformáciou. Týka sa to predovšetkým automobilového priemyslu, dopravy, energeticky náročné odvetvia priemyslu a poľnohospodárstvo.

Súčasná legislatíva stanovuje cieľ na 40 percent, to však podľa Komisie  nestačí, ak má Európa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Aktualizovaný cieľ EÚ v oblasti klímy je pilierom Európskej zelenej dohody a kľúčovým politickým záväzkom, ktorý prijala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen. Pri nástupe do funkcie v decembri ho označila za „novú stratégiu rastu“ v Európe.

Znížiť emisie o 50 alebo o 55 percent?

Je veľký rozdiel v tom, či si Európska únia stanoví 50 alebo 55 percentný cieľ v znížení emisií do roku 2030? George Zachmann analytik bruselského ekonomického think-tanku Bruegel tvrdí, že áno.

„Zníženie emisií o ďalších 5 percent by znamenalo vyprodukovať o 280 miliónov ton emisií menej,“ tvrdí Zachmann. To zodpovedá emisiám vyrábaných vo všetkých hnedouhoľných elektrárňach v roku 2019 alebo viac ako štvrtine emisií EÚ z dopravy v roku 2019, dodáva analytik.

Zdá sa, že Komisia sa snaží presadiť vyšší z dvoch možných cieľov.

Šéf Komisie pre klímu Frans Timmermans v svojom vypočutí v Európskom parlamente v októbri 2019 uviedol, že by ho prekvapilo, ak by Komisia po zhodnotení vplyvov 55 percentný cieľ neodporučila.

Cieľ 55%  takisto akceptuje aj Európsky parlament, ktorý má pri určovaní klimatických cieľov rovnako silné slovo ako 27 členských štátov EÚ.

Z dohody európskych lídrov vypadli zelené investície

V dohode o fonde obnovy a európskom rozpočte, ktorú dosiahli 27 lídri EÚ, chýba taxonómia zelených investícií. Je to sklamanie, hovorí slovenský europoslanec a tieňový spravodajca pre taxonómiu Martin Hojsík.

Vo svojej marcovej analýze Komisia uviedla, že ak členské štáty prijmú ambicióznejší cieľ do roku 2030, prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050 bude rovnomernejšie rozložený. Komisia argumentuje, že odklad opatrení bude mať za následok aj zhoršenie ekonomickej situácie pre budúce generácie.

„Ak nepodnikneme kroky na zvládnutie klimatickej krízy teraz, bude to pre nás oveľa drahšie,“ upozorňuje hovorkyňa Komisie Vivian Loonela.

S ambicióznejšími cieľmi ušetríme, tvrdia enviroorganizácie

Environmentalisti tvrdia, že ani 55 percentný cieľ nestačí, aby Európska únia splnila svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody. Tá sa snaží udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C a smerovať k 1,5 °C.

Podľa Mirjam Wolfrum z neziskovej organizácie CDP Europe je pre splnenie tohto cieľa potrebné znížiť emisie do roku 2030 o 60 až 65 percent.

Prijatie vyššieho cieľa do roku 2030 mohlo ušetriť miliardy eur, ktoré by inak museli byť použité na krytie nákladov, ktoré spôsobia následky globálneho otepľovania ako sú búrky, povodne a vlny horúčav, hovorí environmentalistka.

„Zvýšenie teploty o 0,5 °C bude znamenať katastrofu. Globálnu ekonomiku by následky mohli stáť až 15 biliónov dolárov. Hladina morí by stúpla o 10 centimetrov  a pravdepodobnosť, že v lete bude Severný ľadový oceán bez ľadu, by bola 10-násobne vyššia,” upozorňuje Wolfrum.

Potrebujeme zelenú obnovu, ktorá zvýši našu odolnosť voči krízam a nikoho nenechá bokom

Obnovu potrebujú aj odvetvia závislé na fosílnych palivách, musia byť však stanovené environmentálne a sociálne kritériá, píšu MARTIN HOJSÍK a LADISLAV HEGYI. Automobilový priemysel by napríklad podľa nich mohol dostať pomoc pod podmienkou urýchlenia elektrifikácie výroby.

Vyšší klimatický cieľ je kvôli pandémii menej realistický

Napriek varovaniam environmentalistov sa členské štáty obávajú, že kvôli prepadu hospodárstva po koronakríze nebudú môcť pokryť náklady spojené s transformáciou na zelenú ekonomiku.

„Európski lídri sa sústredia na boj s následkami koronakrízy. To znižuje pravdepodobnosť ambiciózneho kompromisu v oblasti klimatických cieľov,“ hovorí Georg Zachmann z bruselského ekonomického think-tanku Bruegel.

„Ani krajiny ako Nemecko, ktoré sa verejne hlásia k vyšším európskym cieľom, za nich nebudú bezpodmienečne bojovať,“ konštatuje Zachmann.