Prijatím vyšších klimatických cieľov členské štáty ušetria, tvrdia analytici

Ilustračná fotografia [EPA-EFE/Focke Strangmann]

Plán Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 až o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 je technicky a ekonomicky možný, hovorí analýza rešpektovaného nemeckého think-tanku.

Európska komisia budúci mesiac navrhne navýšenie klimatického cieľa EÚ do roku 2030. Má to pomôcť dosiahnuť jej hlavnú klimatickú ambíciu. Tou je transformácia európskeho hospodárstva na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050.

Nastavenie ambicióznejšieho cieľa by podľa analýzy think-tanku Agora Energiewende pripravilo pôdu pre reformy, ktoré Európska únia plánuje budúci rok. Ide o reformy v oblasti daní, energetickej politiky a trhu s uhlíkom.

„Dosiahnutie cieľa zníženia emisií o 55 percent je možné,“ hovorí pre agentúru Reuters riaditeľ nemeckého think tanku Agora Energiewende Patrick Graichen.

„A ak je realistické, prečo do toho neísť?“ dodáva analytik.

Agora Energiewende a nemecké výskumné centrum Öko-Institut v štúdii navrhujú, ako by mohla Európska únia prepracovať svoje politiky v oblasti klímy, aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť.

Hlavný potenciál má obchod s emisiami

Oblasť z najväčším potenciálom, kde je možné dosiahnuť rýchle zníženie emisií CO2, je podľa štúdie obchodovanie s emisiami v rámci systému EÚ ETS.  V Parížskej dohode sa Európska únia zaviazala znížiť svoje emisie v období do roku 2030 v systéme ETS o 43 percent oproti roku 2005.

Podľa analýzy think-tanku Agora Energiewende je možné dosiahnuť v EÚ ETS oveľa ambicióznejší cieľ a to zníženie emisií o 61 percent oproti úrovni v roku 2005.

Na to by bola potrebná reforma celého uhlíkového trhu vrátane rýchlejšieho ročného poklesu produkcie CO2. Od roku 2025 by sa museli znižovať emisie oxidu uhličitého v rámci ETS o 5,4 percenta ročne, kým doterajší cieľ bol 2,2 percenta.

Komisia dodá štúdiu vplyvov v septembri

Koľko by navýšenie cieľov malo stáť a aké sú ich prínosy by mala Európska komisia povedať v septembri. Vtedy predstaví analýzu vplyvov vyšších klimatických cieľov na ekonomiku EÚ.

Členské štáty, ktoré musia nový cieľ v oblasti klímy schváliť, sú rozdelené. Západné a severské krajiny podporujú ambicióznejšie ciele.  Východoeurópske krajiny odmietajú zvážiť väčšie škrty skôr, ako uvidia odhad nákladov.

Medzi opatrné štáty patrí aj Slovensko. Spolu s ďalšími krajinami V4, Rumunskom a Bulharskom adresovali v júli Európskej komisii list, kde  prízvukovali, že stanovené ciele musia byť realistické. Komisiu žiadali, aby analýza vplyvov obsahovala aj „konkrétne kroky, ktoré sa majú podniknúť v rôznych odvetviach s cieľom dosiahnuť navrhované ciele“.

Pri klimatických cieľoch musíme byť realisti, upozorňujú východoeurópske štáty

Európska komisia v septembri predloží návrhy na navýšenie cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030. Urobí to navzdory obavám, ktoré majú štáty strednej a východnej Európy, že ambiciózne ciele skomplikujú ich ekonomickú obnovu po pandémii.

Zapojiť sa musia všetci

Členské štáty v liste zdôrazňujú, že treba zabrániť vytváraniu dodatočného bremena pre najzraniteľnejších a najchudobnejších Európanov a riziku presunu priemyslu do krajín s nižšími environmentálnymi štandardami.

Podľa think-tanku bude možné dosiahnuť vyššie klimatické ciele len v prípade, ak sa do úsilia zapoja všetky krajiny EÚ vrátane východoeurópskych. Ako kompenzáciu krajinám s nízkymi príjmami navrhujú analytici vyčleniť extra prostriedky z rozpočtu EÚ. Tie by mali smerovať do renovácie budov a infraštruktúru pre elektromobily. Ďalšou možnosťou by bol celoeurópsky systém aukcií emisných kvót pre odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje systém ETS. Výnosy z aukcií by podľa analýzy mohli smerovať hlavne na pomoc chudobnejším štátom EÚ.

Čo prinesú vyššie ciele v oblasti klímy nevedia odhadnúť ani slovenskí zamestnávatelia. Róbert Spišák z Republikovej únie zamestnávateľov v rozhovore pre EURACTIV.sk uviedol, že pri navyšovaní cieľov by mala Európska komisia hrať s „otvorenými kartami“ a otvorene komunikovať verejnosti, koľko budú opatrenia na zníženie emisií stáť a kto ich zaplatí.

Zamestnávatelia: Zelená dohoda prinesie zmenu ekonomických vzťahov

Klimatické ciele sú takým vážnym rozhodnutím, že by mali by byť odobrené parlamentom, tvrdia zamestnávatelia. Politici by mali povedať verejnosti aj to, koľko budú stáť.

Odpoveď na túto otázku má think-tank Agora Energiewende aj environmentalisti jasnú – čím skôr sprísnime ciele a zavedieme politiky a opatrenia, tým to bude ekonomicky výhodnejšie.

„Je nevyhnutné, aby členské štáty EÚ začali s rýchlou transformáciou ekonomík pre dosiahnutie klimaticky neutrálnej Európy do roku 2050. Kumulatívny účinok včasného zníženia emisií pomôže členským štátom dosiahnuť vyššie ciele v oblasti klímy stanovené pre rok 2030 aj pre 2050. Naopak, pomalšie znižovanie emisií bude náročnejšie politicky aj ekonomicky,“ zdôrazňuje riaditeľ think-tanku Patrick Graichen.