Rakúske predsedníctvo narazí v energetike na záujmy strednej Európy

Veterný park v Rakúsku [EPA-EFE/Christian Bruna]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Rakúske plány na čele EÚ

Na čele Rady EÚ nebude Viedeň klásť dôraz na reguláciu ruského plynovodu Nord Stream 2. Avizuje skôr pokrok v rokovaniach o klíme a obehovom hospodárstve.

Rakúsko bude šesť mesiacov hľadať kompromisy medzi členskými štátmi v Rade EÚ. Jeho priority pritom narazia aspoň dvakrát na záujmy stredoeurópskych krajín.

Na opačnej strane budú stáť pri legislatíve, ktorá má zabezpečiť uplatňovanie európskych pravidiel na ruský plynovod Nord Stream 2. Kým Rakúsko neplánuje výrazný pokrok vo vyjednávaniach o reforme smernice o trhu s plynom, Poľsko a ďalšie štáty ju naopak urgujú. Druhým neuralgickým bodom bude klimatická konferencia COP24 v poľských Katoviciach. Zatiaľ čo Vyšehradská skupina obhajuje skôr nižšie klimatické ciele, Rakúsko sa bude snažiť pre seba vyrokovať čo najsilnejší mandát pre zastupovanie Európskej únie v klimatických rokovaniach. Chce preto pokročiť aj v rokovaniach o nižších emisiách v cestnej doprave.

Bulhari nemajú výsledky

Európska komisia otvorene povedala, že Nord Stream 2, ktorý priamo spája Rusko a Nemecko, je v rozpore s politickým projektom energetickej únie. Projekt Gazpromu obhajuje Nemecko, ktorého firmy sa na ňom podieľajú, kritizuje ho naopak Poľsko a Slovensko, ktorých prepravnú infraštruktúru obchádza.

Komisia vlani požiadala Radu EÚ najskôr o mandát pre priame rokovania o Nord Streame 2 s Ruskom, neskôr aj o reformu smernice o trhu s plynom. Cieľom reformy je uplatniť európsku súťažnú legislatívu na plynovody prichádzajúce z tretích krajín. Mandát si vyžaduje súhlas Rady EÚ, revízia smernice dohodu Rady EÚ s Európskym parlamentom.

Uplynulému bulharskému predsedníctvu v Rade EÚ sa nepodarilo dosiahnuť viditeľný pokrok ani v jednom bode. Podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič pred polrokom dúfal v „politickú dohodu“ na mandáte aj v „úspešný záver“ novelizácie smernice. Šesťmesačné bulharské predsedníctvo však mandát vo svojom programe ani nespomínalo.

Energetická únia nie je pre bulharské predsedníctvo prioritou

Európska komisia dúfa v mandát pre vyjednávania o Nord Streame 2. Sofia ho v predsedníckom programe nespomína.

O reforme smernice síce predsedníctvo písalo, nepodarilo sa mu však dohodnúť všeobecný prístup Rady, teda nájsť dohodu medzi členskými štátmi, s ktorou by išli do rokovaní s Parlamentom. Bulhari predložili len návrh pozície, ktorý nebol odsúhlasený. V dokumente zverejnenom v utorok 3. júla o tom informoval samotný Parlament. Ten sa na svojej vyjednávacej pozícii dohodol na plenárnom rokovaní v apríli.

Smernica o plyne nie je priorita

Mandát pre rokovania Komisie s Moskvou neuvádza vo svojom programe ani rakúske predsedníctvo. Pokrok vo vyjednávaniach o smernici o plyne zase nepovažuje za prioritu. Európska komisia pritom v novembri 2017 uviedla, že obe iniciatívy sa navzájom dopĺňajú a mandát žiadosť o zostáva relevantná aj po predložení novely smernice.

„Pokračujúc v práci, ktorú doteraz vykonali jeho partneri v triu (Estónsko a Bulharsko), bude Rakúsko udržovať diskusiu spustenú snahou Komisie smerom k novele smernice týkajúcej sa spoločných pravidiel pre vnútorný trh s plynom,“ píše sa v programe rakúskeho predsedníctva, ktoré sa začalo 1. júla. Na zasadnutí Rady EÚ chce podľa jej predbežnej agendy predložiť v decembri len „informáciu“. Nemá teda ambíciu dosiahnuť spoločnú pozíciu členských štátov. K motivácii mu nepridáva ani fakt, že rakúska firma OMV sa podieľa na stavbe Nord Streamu 2.

Poliakov Rakúšania nepotešia. „Sme hlboko presvedčení, že čo sa týka novelizácie smernice o plyne, musíme ísť dopredu čo najrýchlejšie,“ povedal v júni podľa EURACTIV.pl poľský zastupujúci minister energetiky Michał Kurtyka. Dodal, že na strane Varšavy je ďalších 10 členských štátov a Európsky parlament.

Komisia ide pre Nord Stream 2 meniť európsku legislatívu

Európska exekutíva chce odstrániť právnu neistotu okolo ruského plynovodu. Dosiahne opak, tvrdia jeho zástancovia.

Plynovod Nord Stream 2 sa už stavia na ruskej strane a získal takmer všetky potrebné povolenia pre stavbu v Európskej únii. Poslednou krajinou, ktorá ho musí odobriť, je Dánsko. Gazprom má však v prípade negatívneho stanoviska údajne pripravenú alternatívnu trasu.

Kľúčová úloha na COP24

Rakúske predsedníctvo zohrá kľúčovú úlohu vo vyjednávaniach o podobe európskych záväzkov v rámci Parížskej dohode o klíme. Pôvodné ciele pre zníženie emisií pre rok 2030 boli totiž schválené ešte pred uzatvorením Parížskej dohody. Európska komisia si zaumienila, že po lete 2018 predloží nový klimatický plán pre rok 2030, s ktorým pocestuje Európska únia na decembrovú COP24 na vyjednávania o uplatňovaní Parížskej dohody.

Hoci klimatická konferencia sa koná v poľských Katoviciach, rakúske predsedníctvo bude zabezpečovať dosiahnutie dohody na európskej pozícii v Rade EÚ. Potom bude Úniu v Katoviciach aj zastupovať v rokovaniach s ďalšími svetovými ekonomikami. Rozhodujúcim bude októbrové zasadnutie ministrov životného prostredia, kde chce Rakúsko podľa predsedníckeho programu predložiť návrh európskej pozície.

Poľsko aj celá V4 sú naopak v oblasti klímy skeptickejšie. Ani jedna z krajín sa napríklad nepridala k „skupine za zelený rast“, ktorá na júnovom zasadnutí enviroministrov volala po ambicióznejšom ako 40-percentnom cieli pre zníženie emisií schválenom ešte v roku 2014.

Slovensko sa obáva prirýchleho nástupu elektromobility

Na rokovaní európskych enviroministrov vznikla „skupina za zelený rast“, ktorá žiada ambicióznejšie emisné ciele. Slovensko do nej nepatrí.

V záujme zníženia celkových európskych emisií si rakúske predsedníctvo predsavzalo „pracovať smerom k dokončeniu vyjednávaní“ o znížení emisií osobných áut. Spoločnú pozíciu Rady EÚ chce na jeseň dosiahnuť nielen pri emisiách ľahkých, ale aj ťažkých vozidiel. „Rakúsko sa bude snažiť podporovať zdravú mobilitu a dopravné systémy s nízkymi emisiami skleníkových plynov,“ píše vo svojom predsedníckom programe. Enviroministri sú v tejto otázke rozdelení na „skupinu za zelený rast“, ktorá chce ambicióznejšie ciele, ako navrhuje Komisia, a skeptickejšie štáty vrátane Slovenska, ktoré chcú návrh Komisie naopak okresať.

Dôraz na zelenú ekonomiku

Hoci životné prostredie a obnoviteľné zdroje nefigurujú medzi troma hlavnými prioritami predsedníctva, program im venuje pozornosť. „Rakúske predsedníctvo bude pokračovať v práci na obehovom hospodárstve so zvláštnou pozornosťou na ekoinovatívne iniciatívy. Kľúčové ciele zahŕňajú zdravé životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov, rast, ktorý je priateľský k životnému prostrediu a udržateľný, ako aj opatrenia smerom k netoxickému životnému prostrediu,“ píše sa v programe.

Európski ministri životného prostredia sa pod vedením Viedne budú zaoberať aj legislatívou na zákaz jednorazových plastových výrobkov. Ten si zaslúži „špeciálnu pozornosť“ predsedníctva, ktoré avizuje dosiahnutie spoločnej pozície v Rade v decembri. „Po mnoho rokov pracovalo Rakúsko na znížení množstva plastov a mikroplastov a obhajovalo ambicióznu stratégiu pre plasty. Rakúske predsedníctvo pripisuje veľký význam stupňovaniu aktivít smerujúcich proti plastovému odpadu vo vnútrozemských vodách a v oceánoch a k zastaveniu využívania plastov v rôznych produktových skupinách,“ vysvetľuje predsednícky dokument.

Rakúska vláda bude hľadať zhodu s europoslancami aj na legislatíve o dizajne trhu s elektrinou. Jedným z jej cieľov je pripraviť európsku energetiku na intenzívnejšiu integráciu variabilných obnoviteľných zdrojov ako veterné a solárne elektrárne. Na programe rakúskeho predsedníctva je v energetike ešte legislatíva o pripravenosti na riziká v elektroenergetike a o Agentúre pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER).

Europoslanec zodpovedný za obchod s elektrinou: Verím vo voľný trh

Cesta k vyššiemu podielu obnoviteľných zdrojov a nižšej závislosti od dovozu energie vedie cez neregulované ceny, hovorí vplyvný lotyšský politik KRIŠJĀNIS KARIŅŠ.

Všetky tieto návrhy sú súčasťou obrieho balíka „Čistá energia pre všetkých Európanov“, ktorý Komisia predložila v novembri 2017. Ako krajina, ktorá chce v roku 2030 vyrábať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov a v roku 2050 byť energeticky sebestačná, bude mať Rakúsko záujem o čo najväčší pokrok v tomto legislatívnom balíčku. Určovať agendu Rady EÚ bude môcť znovu najskôr až o 14 rokov.