Reštart slovenskej ekonomiky bude zelený, sľubuje envirorezort

Minister životného prostredia SR Ján Budaj. [TASR/Jakub Kotian]

Do národného plánu obnovy a odolnosti chce rezort životného prostredia presadiť viaceré priority a pripomína, že „akýkoľvek projekt, ktorý bude financovaný z týchto zdrojov, bude musieť spĺňať kritériá zelenej obnovy.“

Záchranný balík pre ekonomiky po pandémii bol spolu so sedemročným rozpočtom Únie hlavnou témou mimoriadneho summitu lídrov v Bruseli. Podľa dohody, s ktorou prišli lídri 27 krajín EÚ v utorok 21. júla, môže Slovensko z pokrízového balíka čerpať v nasledujúcich dvoch rokoch 7,5 miliardy eur.

Znenie dohody sa ešte môže zmeniť. Európsky parlament jednoznačnou väčšinou vo štvrtok 23. júla dosiahnutú dohodu zamietol. Europoslanci kritizovali okrem iného škrty v klimatických programoch a vyjadrili obavy, že miliardy eur by sa mohli dostať do nesprávnych rúk.

Aké zmeny v pláne obnovy priniesla dohoda lídrov na summite EÚ

Menej prísny mechanizmis podmieňovania čerpania európskych peňazí rešpektovaním zásad právneho štátu a menej peňazí na eurofondy a agrodotácie, aj to sú zmeny v pláne 750-miliardovom záchrannom rozpočte, na ktorom sa dohodli lídri 27 členských štátov. 

Národný plán reforiem

Na čerpanie prostriedkov z koronakrízového balíka je potrebné, aby každá členská krajina Únie vypracovala a odovzdala Európskej komisii Národný plán obnovy a odolnosti.

Tvorbu plánu koordinuje ministerstvo financií v spolupráci s ostatnými rezortami. Plán má obsahovať súbor reforiem a investícií potrebných na obnovu a posilnenie odolnosti Slovenska. Prvý návrh plánu má byť hotový 15. októbra a konečná verzia schválená do konca apríla 2021.

Ministerstvo životného prostredia sa pre EURACTIV vyjadrilo, že projekty, ktoré budú zaradené do národného plánu reforiem musia spĺňať kritéria zelenej obnovy. „Potrebujeme použiť peniaze na civilizačnú zmenu, na prírode blízke hospodárenie,“ uviedol rezort životného prostredia.

Envirorezort sa prikláňa k plánom premiéra Matoviča dobudovať na Slovensku kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd. Zároveň ministerstvo pripomína ostatné priority ako je „zvýšenie energetickej efektívnosti budov na celom Slovensku, výmena kotlov, či účinná a adresná ochrana národných parkov a ďalších významných chránených území Slovenska, a pravdaže aj podpora ľudí, žijúcich v chránených územiach.“ Kľúčové je pokračovať v odstraňovaní environmentálnych záťaží, uviedol rezort životného prostredia v stanovisku.

Enviroorganizácie: vylúčte fosílne palivá

Pre slovenské zelené organizácie je kľúčové, ako rýchlo a ako kvalitne pripraví slovenská vláda národný plán obnovy. Uviedli to v tlačovej správe v reakcii na schválenú dohodu Európskej únie o záchrannom balíku a rozpočte.

Organizácie hodnotia pozitívne, že dohoda lídrov priniesla mierne zvýšenie financií v prospech klimatických opatrení. Podľa riaditeľky Greenpeace Kataríny Juríkovej však chýbajú jasné kritériá, ktoré by z podpory vylúčili fosílne palivá a znečisťujúci priemysel.

Enviroorganizácie vnímajú ako hrozbu, že v dohode nie je vylúčené financovanie odvetví, ktoré klímu poškodzujú. Považujú za nešťastné, že z dohody vypadla alokácia 10 percent na ochranu biodiverzity. To môže podľa environmentalistov negatívne ovplyvniť investície do odolnosti lesov a poľnohospodárstva pred následkami klímy.
“V snahe zachraňovať zamestnanosť sa nám preto na Slovensku môže stať, že balík nevyužijeme na rozumné reformy, ale zakonzervujeme neudržateľný model,” konštatujú zelené organizácie.

Veľké fosílne projekty obnovy nám budúce generácie neodpustia

Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť, píše JURAJ MELICHÁR. Príklad obchvatu Bratislavy podľa neho ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sa na európskej úrovni vylúčiť z podpory.

Dohoda sa ešte bude meniť

Do konečnej podoby európskeho plánu obnovy sa dostali viaceré zelené podmienky. Takmer tretina prostriedkov sa musí použiť na klimatické účely. Dohoda tiež nabáda členské štáty, aby boli národné plány obnovy v súlade s Európskou zelenou dohodou.

V dohode je ďalej uvedené, že výdavky z rozpočtu ako aj z fondu na oživenie hospodárstva budú hodnotené z hľadiska ich vplyvu klímu („do no significant harm“).

Kompromis dosiahli lídri európskej dvadsaťsedmičky aj v tom, že sa rozhodli sprísniť klimatické ciele do roku 2030, s čím časť členských štátov pôvodne nesúhlasila.

Oproti poslednému návrhu Európskej komisie sa znížil objem prostriedkov vo Fonde spravodlivej transformácie o polovicu – z pôvodných 40 miliárd má ísť doňho len 20 miliárd. Pre Slovensko to znamená, že na transformáciu uhlíkovo náročných regiónov má približne o 500 miliónov eur menej, než avizovala Komisia.

Zelené podmienky a alokácie na jednotlivé programy sa budú pravdepodobne meniť, keďže Európsky parlament vyjadril so škrtmi v klimatickej oblasti ostrý nesúhlas.